História je plná aj takýchto absurdných momentov.
Dejepis je jednoznačne veľmi zaujímavý predmet, no keďže sa toho za dlhé storočia udialo mnoho, na rôzne zaujímavosti z odlišných období jednoducho asi nie je čas. Aj preto sa užívateľ Redditu opýtal na historické fakty, ktoré síce nie sú známe, no vďaka ich absurdnosti si ich hneď zapamätáte. Toto sú tie najlepšie.
Šťastie v nešťastí
Počas poslednej fázy druhej svetovej vojny v Pacifiku zhodili Spojené štáty americké 6. a 9. augusta dve atómové bomby na japonské mesta Hirošimu a Nagasaki. Japonská vláda sa dlho nechcela vzdať, odmietala prijať ultimátum predložené Postupimskou deklaráciou a ani dlhých šesť mesiacov intenzívneho bombardovania desiatok japonských miest nepomáhalo. Aj preto prezident Truman vydal nariadenie, aby americké armádne letectvo v pondelok ráno 6. augusta zhodilo na mesto Hirošima atómovú bombu Little Boy a o tri dni neskôr atómovú bombu s názvom Fat Man na mesto Nagasaki. Do dnešného dňa ide o jediné atómové bomby, ktoré boli použité vo vojne.
Odhaduje sa, že počas prvých dvoch až štyroch mesiacoch od zhodenia bômb zomrelo v Hirošime 90 000 až 166 000 ľudí a v Nagasaki 60 000 až 80 000 ľudí, z toho v oboch mestách takmer polovica zomrela hneď počas prvého dňa. Počty mŕtvych sa neskôr ešte rozrástli, či už išlo o úmrtie na popáleniny alebo kvôli ožiareniu spôsobenom radiáciou. Keď si človek číta tieto riadky a počty mŕtvych, potom je naozaj ťažké uveriť príbehu Cutomu Jamagučiho, no naozaj sa tak stalo.
Cutomu je totiž jediným človek oficiálne uznaným japonskou vládou, ktorý prežil nielen zhodenie bomby na Hirošimu, ale aj na Nagasaki. Ako zamestnanec Mitsubishi Heavy Industries bol z pracovných dôvodov v deň útoku v Hirošime. Nasledujúci deň po zhodení bomby sa vrátil naspäť do Nagasaki a napriek tomu, že mal nejaké tie zranenia, sa vybral 9. augusta, teda v deň zhodenia Fat Boya, opäť do práce. Práve v ten deň vyprával kolegom v práci o jednej jedinej bombe, ktorá zničila takmer celé mesto a spolupracovníci ho považovali za blázna. A práve v danom momente padla ďalšia takáto bomba aj na Nagasaki. Cutomu následne žil dlhé desaťročia, až umrel vo veku 93 rokov 4. januára 2010.
Prezident, ktorý sa nebál ničoho
Andrew „Starý biely orech“ Jackson bol siedmy prezident Spojených štátov v rokoch 1829 – 1837. Bol považovaný za národného hrdinu, keď porazil Britov v roku 1815 v bitke pri New Orleans. Potom bojoval vo vojnách proti Creekom a Seminolom, ktorí útočili na Floridu a v roku 1819 sa stal jej vojenským guvernérom po tom, ako ju dobyl a pripojil ku Spojeným štátom. Bol posledným prezidentom, ktorý nastúpil do svojho úradu ako vojenský veterán, bojujúci vo vojne za nezávislosť. Počas svojho života toho zažil neskutočne veľa, už napríklad ako dieťa sa zúčastnil americkej vojny za nezávislosť a už vo svojich 15-tich rokoch bol považovaný za ostrieľaného veterána. Povráva sa, že počas svojho života v súboji jeden na jedného zabil viac než 40 protivníkov.
Raz dokonca dovolil svojmu súperovi, aby ho ako prvý postrelil, ani toto mu však nebránilo k zisku ďalšieho víťazstva a po inkasovaní rany to okamžite namieril na svojho súpera a poslal ho do večného spánku. Jeho prezývka bola taktiež perfektná, hovorili mu Old Hickory (starý biely orech). Je to z dôvodu, že pri chôdzi využíval paličku, ktorá teda bola zhotovená z bieleho orecha a pomocou nej mlátil svojich oponentov jedna radosť. Nečudo teda, že Andrew Jackson bol prvým americkým prezidentom, na ktorom bol vykonaný prvý pokus o atentát.
Na druhej strane stál maliar Richard Lawrence, ktorý aby ako prvý vykonal úspešný atentát na prezidenta USA, si zobral radšej hneď dve zbrane. Namieril zbraňou na prezidenta, stlačil spúšť, ale výstrel sa nekonal. Jackson však nezačal pred atentátnikom utekať, vybral sa rovno za ním a v 67 rokoch ho mlátil svojou palicou jedna radosť. V tom však Richard vytiahol svoju druhú zbraň, zblízka vystrelil a nič. Aj jeho druhá zbraň ho sklamala a následne bol spacifikovaný ľuďmi naokolo. Čo je zaujímavé, obe zbrane boli neskôr testované. Prvá zbraň vystrelila na prvý pokus, druhá zbraň taktiež. Prvý atentát na prezidenta sa vďaka hneď dvom náhodám nakoniec nekonal.
Človek verzus Boh
Slávna Rímska ríša mala počas svojej dlhej existencie mnoho významných panovníkov, no za ten čas sa našli aj takí, ktorým moc až príliš zachutila a preslávili sa tak ako nie zrovna najlepší vládcovia tejto ríše. Príkladom môže byť napríklad Caligula, ktorý bol síce pri nástupe na trón medzi ľudom populárny, ale čoskoro sa naplno prejavil jeho hýrivý život, postupne míňal štátny majetok, kvôli tomu konfiškoval majetok senátorov a známy je napríklad aj svojou sexuálnou zvrátenosťou, incestom či násilnými činmi. Mnohí ho tak začali považovať za blázna, v roku 40 bolo proti nemu zosnované sprisahanie a bol zavraždený príslušníkmi pretoriánskej gardy.
Vrcholom jeho bláznovstva je určite vyhlásenie vojny Neptúnovi. Nie, nejde o žiadneho panovníka, ale o rímskeho boha sladkých vôd a morí. Ako píše Gaius Suetonius Tranquillus, známy rímsky historik, ktorý napísal biografie 12 rímskych panovníkov, Caligula prikázal svojim vojakom, aby s Neptunom bojovali. Boha morí porazíte zrejme tak, že začnete mečom sekať do vody a Rímska ríša si tak pripísala cenné víťazstvo. Vojaci navyše po výhre vyzbierali mušle z pláže ako trofeje. Škoda len, že v danom čase nebolo veľké vlnobitie, možno by si vojaci mysleli, že sa Neptun bráni. Treba však aj dodať, že niektoré príbehy z čias Rímskej ríše sú v mnohých prípadoch poriadne pritiahnuté za vlasy a možno ide aj o tento prípad. Je totiž naozaj ťažké mu uveriť, no ľudia za celý ten čas už stihli vyviesť aj väčšie bláznovstvá.
Vojna medzi farmármi spolu s armádou proti vtákom emu
Príčiny vojny bývajú rôzne, no Austrália posúva levely. A taktiež ich posúva v tom, proti komu sa rozhodli bojovať. Už vyhlásenie vojny bohovi mora, ako ste čítali vyššie, je poriadna absurdita, no ani Austrálčania sa nenechali zahanbiť. Po prvej svetovej vojne sa svet ocitol v hospodárskej kríze, čo sa dotklo teda aj austrálskych farmárov. Navyše, problémy im robila aj migrácia vtákov emu, ktoré tu našli dobré podmienky pre život a z ich nového pozemku sa nechystali len tak ľahko odísť.
Farmári sa tak začínajú brániť, emu naháňajú, strieľajú po nich, no napriek tomu, že bojujú proti bezbranným zvieratám, sa im nedarí vyhrať. Preto pomocnú ruku podáva samotná austrálska armáda, k slovu sa dostávajú guľomety a vtáky emu začínajú v malých počtoch ubúdať. Informácie o tejto "vojne" sa však dostávajú do novín, ľudia sa začínajú búriť a aj preto sa austrálska armáda už bojov nezúčastňuje. Emu však stále robia farmárom problémy, armáda sa vracia, zabije stovky vtákov, no situácia sa aj tak nezlepšila. Emu trápili farmárov aj ďalšie roky, vláda však už odmietala do bojov zapojiť armádu a živočíchy si tak pripísali cenné víťazstvo nad farmármi a austrálskou armádou.
Keď zabiješ milióny ľudí, ale aj pomôžeš planéte
V roku 1162 sa narodil človek, ktorý v nasledujúcich desiatkach rokov zmenil usporiadanie sveta a navždy sa zapísal do dejín. V polovici dvanásteho storočia uzrel svetlo sveta chlapec menom Temudžin - teda železný nôž a jeho detstvo nebolo vôbec jednoduché. Potýkal sa s utláčaním či násilím, zomrel mu otec a dokonca pred tým, ako sa z neho stal jeden z najmocnejších ľudí v histórii ešte stihol padnúť aj do zajatia. Džingischán zažil počas svojho života závideniahodnú a veľkolepú cestu ku sláve, ale my tentoraz nebudeme rozoberať jeho životnú cestu. Život Džingischána priniesol mohutné dobývanie zo srdca dnešného územia Mongolska až na východ a na západ Ázie, kde si postupne začal podmaňovať napríklad územie Číny, a na východe zase islamské národy až ku samotným hraniciam Európy.
Čo je však zarážajúce, je počet obetí, ktoré si jeho vojny a vláda vyžiadali. Zoberme si napríklad druhú svetovú vojnu, najhorší konflikt histórie, čo sa počtu zabitých týka. Počas nej podľa odhadov zomrelo 50 až 85 miliónov ľudí. Obdobie Džingischánovej vlády si síce vyžiadalo obetí menej, no vzhľadom na to, že sa bavíme o 12. a 13. storočí, sú tieto čísla ešte desivejšie. Odhady sa síce značne líšia, no odhaduje sa, že jeho vyčíňanie si vyžiadalo až 40 miliónov ľudských životov. Pri dobývaní mesta Urgench v Uzbekistane to bolo napríklad milión obyvateľov za šesť mesiacov.
Zaujímavý je taktiež fakt ohľadom oxidu uhličitého. Jeho dobyvačné schopnosti sa postarali o to, že sa objem oxidu uhličitého v atmosfére znížil o 700 miliónov ton. Ak teda chceme poraziť globálne oteplovanie, jednou z možností je vyvraždiť milióny ľudí po celom svete. Pre dobro planéty samozrejme.
