Piatok 14. 12. 2018 meniny má Branislava, Bronislava

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Miesta
3
Tomáš B.
30. jún 2017, 19:51

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny

Na problematiku sme sa pozreli trošku odbornejším očkom.

Tomáš B.
30. jún 2017, 19:51
Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
3
Uložiť na neskôr.
Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Lesy v dnešnej dobe zaberajú obrovské plochy územia Slovenskej republiky. Sú plné rôznorodej zvery, pretkané turistickými chodníkmi a radi ich navštevujú nielen domáci, ale aj návštevníci z iných kútov sveta. Už dlhšie sa však naša verejnosť pozerá na ich stav negatívne. Dôvodom na hnev bývajú porovnávacie obrázky určitých miest z rôznych rokov. Keď na nich zreteľne vidno, že stromov výrazne ubudlo, ľudia sa prirodzene rozčúlia. Podobný článok sme vydali aj my, keď sme iba poukázali, ako vyzerajú vychytené lokality zvrchu (minulosť - súčasnosť). Avšak, skúsme sa pozrieť na celú túto problematiku odbornejšie. Ako to bolo s našimi lesmi kedysi? Je lykožrút veľkou hrozbou? Ako sme na tom s lesnatosťou?

 

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny

 

Prvé písomné zmienky o lesoch na našom území sú zaraďované do 11.- 13. storočia. Vtedy sa na území Slovenska vyskytovali rozsiahle lesné komplexy, ako napr. Zvolenský, Hontiansky a Spišský les. Najvýznamnejšie ničenie lesov u nás  bolo v priebehu 13.- 16. storočia, kedy dochádzalo k významným kolonizačným pohybom obyvateľstva (tzv. nemecká a valaská kolonizácia). Tradícia cieľavedomého obhospodarovania lesov je na Slovensku dlhá a jej počiatky a rozvoj úzko súvisia s rozvojom baníctva. Zvýšený dopyt po drevnej hmote spôsobený rozvojom poľnohospodárstva, baníctva, sklárstva a stavaním nových dedín bol do 15. storočia zabezpečovaný hlavne veľkoplošným odlesňovaním a túlavými ťažbami bez následnej obnovy lesa. Takéto neregulované vytínanie dreva spustošilo rozsiahle územia a oblasti lesov natoľko, že koncom stredoveku začalo byť nedostatkom drevnej suroviny v mieste spracovania ohrozené samotné banské podnikanie.  Niektoré oblasti Slovenska ako Pohronie, Spiš a Gemer boli v stredoveku banskými regiónmi celoeurópskeho významu. Už vtedy si panovníci uvedomili, že drevo je síce zdrojom obnoviteľným, ale pri nešetrnom nakladaní s ním je zdrojom vyčerpateľným. Najznámejšími opatreniami panovníkov na zachovanie lesa je Lesný poriadok Maximiliána II. vydaný v 16. storočí a Lesný poriadok pre Uhorsko (Porádek hor, aneb lesuw zachowanij), ktorý vydala Mária Terézia v 18.storočí. Významným medzníkom rozvoja lesníctva bolo založenie Lesníckeho ústavu v rámci Baníckej akadémie v roku 1807 v Banskej Štiavnici. 



Lesnatosť na území Slovenska priebežne narastá od výraznej devastácie lesov v 13.- 16. storočí. V roku 1850 zaberali lesy 28 % územia dnešného Slovenska. Územie porastené lesmi sa postupne zväčšovalo, v roku 1970 bola lesnatosť približne 39,1 %. Národná inventarizácia a monitoring lesov (NIML) uvádza lesnatosť 44,3% +/- 0,4% počas rokov 2005- 2006 (lesné pozemky + biele plochy). V roku 2015 bola lesnatosť Slovenska 41,1 %, čo predstavuje 2,014 milióna hektárov (výmera lesných pozemkov). Lesnatosť Slovenska v poslednom období postupne narastá, pretože veľa pozemkov, ktoré sú neefektívne pre poľnohospodársku výrobu a pastvu zvierat, zarastajú náletovými drevinami ako je breza, vŕba a jelša (tzv. biele plochy). Ak les vzniká na ploche, kde je napr. lúka, je tento proces veľmi pomalý. Ako prvé začnú na ploche rásť prípravné dreviny (breza, osika), tie pripravia podmienky pre rast prechodného lesa. Vtedy rastie na ploche hlavne javor a jaseň. Možno až po 100 rokoch začnú rásť na ploche dreviny vrcholového lesa, podľa podmienok prostredia sú to dreviny - buk, dub, smrek, borovica a jedľa.

 

Pre porovnanie, Bedzany v roku 1950:

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny

 

Bedzany v roku 2010:

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny
V lesoch Slovenska sa hospodári už od roku 1761 pomocou lesných hospodárskych plánov. Najstaršie plány sú z Holiča, Šaštínu a pre okolie Banskej Štiavnice. V súčasnosti sa v našich lesoch hospodári podľa Programu starostlivosti o les (PSL), ktorý sa spravidla vyhotovuje na 10 rokov pre každý lesný celok (výmera viac ako 1000 ha). PSL je dôležitý dokument, v ktorom sú napísané aktuálne údaje o lesných porastoch,  navrhované opatrenia v lesoch, zásoba dreva, výška ťažby, spôsob zalesnenia, výsledky prieskumov a veľa iných dôležitých lesníckych údajov. Prioritou PSL je trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. PSL je vyhotovované lesníckymi odborníkmi, ktorí sú špecialistami v danej oblasti. Hospodárenie v lesoch podľa PSL je v praxi vykonávané prostredníctvom odborných lesných hospodárov. V súčasnosti sa v Európe aj na Slovensku presadzuje prírode blízke pestovanie, obhospodarovanie lesa. Je založené na princípe trvalého zachovania lesa s prirodzenou štruktúrou s vylúčením holorubu.

 

Ešte jedno porovnanie, Pohronský Inovec v roku 1950:

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny

 

Pohronský Inovec v roku 2010:

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny

 

Ako to bolo a je s lesnatosťou vo vašej obci? Klikajte na historickú ortofotomapu.


Lesy sú rozdelené do 3 kategórií podľa toho, akú funkciu prvorado plnia. Hospodárskych lesov je najviac (71,9 %). Ich prvoradou funkciou je produkcia drevnej suroviny pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov (ochrana pôdy pred eróziou, rekreácia...). Ochranné lesy (17,2%) zabezpečujú hlavne ekologické funkcie lesa: ochranu strmých svahov pred eróziou, ochranu pred lavínami, vysokohorské lesy... Sú to prevažne lesy, ktoré rastú na extrémnych miestach. Lesy osobitého určenia (10,8%) plnia hlavne spoločenské funkcie. Patria sem  lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, kúpeľné, rekreačné, chránené lesy atď. V každej uvedenej kategórii lesov sa drevo ťaží tak, aby aj naďalej plnili funkciu, ktorú zabezpečovali a zabezpečujú.


Ťažba

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny
V lesníckej praxi sa na vyjadrenie ťažby používa slovo etát. Etát je výška ťažby určená v PSL na desaťročie , ktorú je možné a zároveň potrebné v lesnom celku ťažiť pri dodržaní všetkých požiadaviek kladených na les. Toto množstvo dreva predpísané na ťažbu nemožno skutočnou vykonanou ťažbou prekročiť! Je to jedna z hlavných zásad lesníctva. V našich lesoch sa vždy ťaží menej dreva ako prirastie na iných mladších porastoch. V roku 2015 sa vyťažilo v našich lesoch 9,14 milióna m3 dreva. Prírastok dreva počas roku 2015 bol vyšší, predstavoval 12 miliónov m3 dreva. Celková zásoba dreva v lesoch Slovenska je 478 miliónov m3 a priebežne narastá. Stromy sa najčastejšie rúbu vo veku 100- 120 rokov tzv. obnovná ťažba. V mladom lese sa robí výchovná ťažba. Výchovná ťažba sa robí preto, aby sa podporil rast najkvalitnejších stromov v lese a aby bol les stabilnejší voči škodlivým činiteľom. Živiny v lese sa ťažbou dreva výrazne nevyčerpávajú. Pri výchovnej ťažbe (mladé porasty) ostáva zo spílených stromov asi 50% ich objemu vo forme koreňov, pňov a konárov v lese. Pri obnovnej ťažbe (rubne zrelé porasty)  je to asi 30- 40% dreva, ktoré sa ponechá v lese.

 

Drevospracujúci priemysel by chcel, aby stromy v lese mali tvar kmeňa ako hranol. Keďže to nie je možné, lesníci sa snažia, aby vypestovali strom s rovným a plnodrevným kmeňom, ktorý je zároveň stabilný a zdravý. Väčšina lesov na Slovensku je certifikovaná schémami PEFC a FSC, ktoré dokazujú, že lesy sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom. Logá FSC a PEFC môžeme často vidieť na tetrapakoch a výrobkoch z papiera. V roku 2015 sa vyviezlo do zahraničia (hlavne Česko, Poľsko a Rakúsko) asi 2,6 milióna m3 dreva. Na Slovensko sa doviezlo 549 tisíc m3 dreva. Drevo sa do zahraničia vyváža hlavne preto, že tam je vyššia cena a väčší drevospracovateľský priemysel ako na Slovensku - žijeme v trhovej ekonomike a cena vyhráva. 


Lykožrút

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny
Lykožrút smrekový je sekundárny škodca dreva, čo znamená, že prvorado napáda už stromy poškodené alebo odumierajúce. Ak nastane situácia, že zrazu má k dispozícii veľa popadaných stromov (napr. veľa popadaných stromov po vetrovej kalamite), tak nevie, čo od radosti. Lykožrúty rýchlo naletia na poškodené kmene smreka, vnikajú pod kôru, kde v lyku vyhrýzajú chodbičky charakteristického tvaru a kladú v nich vajíčka. Ak je potravy dostatok a sú vhodné klimatické podmienky pre rozmnožovanie lykožrútov, lykožrút sa rýchlo množí. Po prezimovaní veľkého množstva lykožrútov nastane situácia, že po roku alebo po dvoch rokoch už nemajú  vhodnú potravu (lyko vo vyvrátených stromoch vyschlo). Z dôvodu nedostatku potravy lykožrúty nalietajú na zdravé smreky, kde poškodzujú lyko stromov, ktoré postupne odumierajú. Keď na zdravý smrek naletí pár lykožrútov, strom ich zaleje živicou a rastie ďalej. Ale keď ich je už veľmi veľa, tak odolnosť stromu nestačí, aby sa zbavil škodcu a strom postupne odumiera. Ak nastane vetrová kalamita v smrekových lesoch, prvoradou lesníckou povinnosťou je popadané, vyvrátené stromy a kmene čo najrýchlejšie spracovať a odviesť z lesa, aby sa lykožrút nepremnožil.

 

Vetrová kalamita, ktorá bola vo Vysokých Tatrách v roku 2004, spôsobila vyvrátenie veľkého množstva stromov. Lykožrút to rýchlo využil, niekoľko násobne zväčšil svoju populáciu a keď už nemal vhodnú potravu, začal napádať zdravé smrekové porasty v okolí plochy s kalamitou. Pričom platí, že plocha poškodená vetrovou kalamitou sa v dôsledku premnoženia lykožrúta do zdravých lesných porastov zväčšila takmer 3-násobne (2016), (v roku 2011 bolo zväčšenie takmer 2-násobné). Medzi národnými parkami je na svete veľký rozdiel. Napríklad Yellowstonský národný park má výmeru skoro 9 000 km2, pričom pre porovnanie, Tatranský národný park má výmeru 1045 km2 (aj s ochranným pásmom) a Slovensko má rozlohu 49 035 km2.  Keď Američania prišli do oblasti Yellowstone, prišli do oblasti, kde človek nehospodáril, lesy boli nedotknuté, túto oblasť nikto nevlastnil a málokto tam chcel bývať. Tak Američanom napadlo, že z toho spravia národný park. Pre porovnanie, lesy na Slovensku boli už v tom čase intenzívne využívané, pozemky postupne nadobúdali vlastníkov. Keď vlastníte majetok, chcete mať z neho výnos. Keď sa platí za drevo, tak chcete predať drevo, aby sa vám to oplatilo. Keby sa platí aj za iné funkcie lesa (rekreácia, ochrana pôdy a vôd...), tak si možno predaj dreva rozmyslíte.

 

Ako sú na tom slovenské lesy? Podľa mnohých sú neustále drancované, no pokrývajú polovicu krajiny


Lesníctvo má veľké špecifikum v tom, že vypestovať les trvá približne 100 rokov. Vtedy sa môže začať ťažiť a drevo následne čo najlepšie zhodnotiť na trhu. Počas 100 rokov v lese pracuje veľa ľudí, väčšinou sú to až 3 generácie lesníkov, ktorí sa o les starajú, usmerňujú jeho rast tak, aby les najlepšie plnil svoju ekologickú funkciu a zároveň produkoval kvalitné a hodnotné drevo. Treba si uvedomiť, že lesné porasty, ktoré sa teraz rúbu, založili lesníci asi na prelome 19. a 20. storočia, vtedy, keď Diesel vymýšľal vznetový motor, vtedy, keď bratia Wrightovci vynašli lietadlo, vtedy, keď vraždy riešil i keď vymyslený Sherlock Holmes. Lesníci v lesoch robili výchovné zásahy a usmerňovali ich štruktúru, starali sa o lesy najlepšie, ako vedeli, aby deti ich detí mali z lesu úžitky. A to je už dnešná generácia lesníkov, ktorá tieto lesné porasty ťaží a ich prácu i um premieňa do hodnoty financií. Výmera lesov s rôznym vekom a štruktúrou sa musí hospodársky usmerňovať, aby bola produkcia dreva v dlhom časovom horizonte vyrovnaná a trvalo udržateľná. Preto je dôležité, aby bolo zastúpenie lesov s rôznym vekom čo najrovnomernejšie. Veď na dreve sme vystavali našu civilizáciu, jedlo sme varili iba nad ohňom a drevo nám zabezpečovalo veľa iných úžitkov.

 

Teraz je to podobne, z dreva máme postavené strechy (krovy), moderné sú teraz drevodomy, v izbách máme nábytok len z dreva, vykurujeme biomasou domy, byty, celé sídliská. Stromy sú dlhoveké organizmy, produkujú kyslík, viažu CO2, pozitívne vplývajú na mikroklímu, esteticky dotvárajú krajinu, sú úkrytom pre množstvo živočíchov a iných organizmov, chránia pôdu, produkujú drevo, sú nenahraditeľnou súčasťou prírody. Les, ktorý lesníci zasadili v posledných rokoch alebo zabezpečili prirodzenou obnovou, budú ťažiť deti našich detí možno laserovými pílami alebo prostredníctvom robotov. Poľnohospodárstvo ma výhodu v tom, že poľnohospodári podnikajúci v rastlinnej výrobe vidia výsledky svojej práce za pár mesiacov alebo do roka. Na rozdiel od lesníkov sú poľnohospodári odkázaní na priebeh počasia počas roku. Dôležité sú pre nich zrážky, najmä keď pole zasiali a keď sa tvoria klasy obilia. Naopak, keď je žatva, si prajú pekné slnečné počasie. Lesníkom les rastie dlho, tiež je ovplyvňovaný priebehom klímy počas roku, ale je odolnejší znášať výkyvy medzi jednotlivými rokmi. V súčasnosti sú naše lesy vystavené veľkej skúške a prispôsobivosti voči aktuálnej klimatickej zmene, ktorá má veľmi rýchly priebeh, aký v histórii nepoznáme. Na Slovensku sa použije z celkového množstva chémie (pesticídov) v lesoch asi 2 %. Zvyšok, teda 98% pesticídov, sa využije v poľnohospodárstve. Les je stále veľkou ekostabilizačnou jednotkou v celej krajine.

Na článku odborne spolupracoval Ing. Boris Paulen

Zdroj: lesytanap.sk, pravda.sk, forestportal.sk, tuzvo.sk, mpsr.skOdporučil/a: Ing. Boris Paulen Tagy: príroda, Slovensko, Ochrana prírody, lesy
Ohodnoť článok
251
Zdieľaj článok
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol ohodnotiť článok.
Prihlásiť sa
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.