Že kriminálna činnosť nebola v minulosti len na pánoch, vám potvrdí londýnsky gang „Štyridsať zlodejok“.
Vyzerali síce mlado a nevinne, no vo svojom vnútri boli kruté a nemilosrdné. Ich primárnym nástrojom bola britva a baseballová pálka. S tými lúpili obchodné domy, z ktorých si odnášali všetko, čo im prišlo pod ruky. Organizovanosť a prísne hierarchické usporiadanie boli hlavnou prednosťou ženského gangu „Štyridsať zlodejok“. Najväčší rozmach dosiahol v rokoch 1910 až 1925, kedy gangu vládla krutá Alice Diamondová. Terorizovanie londýnskych obchodníkov i ostatných kriminálnych živlov bolo toho času na dennom poriadku.
Prvý raz sa hovorí o ženskom gangu operujúcom v Londýne v roku 1873, iné zdroje však udávajú rok 1865 a policajné archívy hovoria o tomto zoskupení už začiatkom 19. storočia. Svoj najväčší rozkvet však dosiahli zvodné ženy až začiatkom 20. storočia. To už o ich terorizujúcich činoch hovorila aj široká verejnosť. Za razantným zviditeľnením pritom stála iba dvadsaťročná Alice Diamondová, ktorá stihla behom krátkeho časového úseku spraviť z obyčajného pouličného gangu silne organizovanú kriminálnu jednotku. Na svet prišla v roku 1886 a už od malička bolo viac-menej jasné, kadiaľ sa bude jej životná cesta uberať. Vyrastala totiž v rodine plnej zločincov, a tak sa na prvých lúpežiach zúčastňovala už ako dieťa. Jej úloha bola vtedy jasná – nosiť mužom nástroje na vlámačky. S pribúdajúcim vekom však začala mať aj väčšie ambície. Odmietala spadnúť do role poskoka, ktorý bude vždy stáť vzadu v úzadí. Vydala sa tak na vlastnú cestu plnú rozbitých výkladov a ulúpeného tovaru.
Ostatne, predpoklady na to mala. Ako genetické, tak aj výchovné. Celé detstvo vyrastala v chudobe a v strachu o domov a rodinu. Kriminálnu činnosť mala navyše neustále na očiach, čo spôsobilo, že bola na podobné situácie a javy viac ako zvyknutá. A i keď hovoríme o mladej dievčine, jej údery mali mnohokrát drvivý dopad. Päsť si totiž rada chránila diamantovým boxerom. Jej dobrá povesť sa po Londýne rýchlo šírila, až sa dostala aj ku zločineckej organizácii Elephant and Castle, ktorá bola pokladaná za vrchol londýnskeho zločinu. V gangu operovali najmä chytrí, vzdelaní a elegantní muži, ktorí presne vedeli, ako sa k svojmu vytúženému cieľu dostať. Zoskupenie Elephant and Castle malo však aj „ženskú divíziu“. Poväčšine išlo o ich priateľky, sestry a milenky. Ženská zločinecká organizácia tak v sebe spájala prvky arogancie a krásy. A Alice sa mala stať ich budúcou kráľovnou.
Realita ale zaskočila aj samotných šéfov Elephant and Castle. Z nevýraznej zločineckej bunky vystavala precízne vycvičenú armádu, ktorá vynikala aj nad hlavným gangom. Zatiaľ čo bol pánsky oddiel "voľne plávajúcou jachtou", Štyridsať zlodejok sa stal "vojenskou ponorkou". Ich základnou činnosťou bolo vykrádanie luxusných butikov, v ktorých sa zameriavali na šaty a šperky. Alicinou pravou rukou sa stala Margaret Hughesová, ktorá ťažila najmä zo svojej nevinnej tváre. Za mrežami však bola ako doma. Prvýkrát ju polícia zatkla v štrnástich, najvážnejší zločin však spáchala až o niekoľko rokov neskôr, keď na ulici pobodala policajného dôstojníka priamo do očí. Taktika gangu spočívala v dvojakom charaktere. Raz to hrali na prefíkanosť, inokedy neváhali použiť tvrdú silu.
A keďže chodili v drahých róbach a rýchlych autách, veľa pozornosti týmto smerom nepriťahovali. Najdokonalejšiu ochranu im však poskytlo ženské pohlavie. Nikomu by totiž ani len nenapadlo obviniť tak nežné stvorenie z tak ohavných činov. Postupom času ale neoberali len poctivých podnikateľov, svoj zisk začali vymáhať aj u ostatných zločineckých skupín či osamelých kriminálnikov. Časté to bolo najmä v prípade, keď nádejná nová posila odmietla svoje pôsobenie v gangu. Alice následne neváhala a z každého individuálneho vlámania si účtovala percentá. Londýnska polícia vnímala Štyridsať zlodejok ako najchytrejšiu a najlepšie organizovanú skupinu v meste. A dokazovali to aj činy, za obeť im padli najväčšie obchodné domy Londýna. Čoskoro sa však ich tváre preslávili v novinách natoľko, že lúpeže obchodných domov a butikov boli nereálne.
Alice Diamondová nanešťastie vedela, ako situácie využiť. Členky gangu začala poskytovať ako služobníčky do bohatých rodín, z ktorých následne mizli všetky cenné veci. Z Londýna sa navyše preorientovali na menšie osídlenia, kde nebudili tak veľké podozrenie. Organizácia pod vedením Alice Diamondovej naďalej bohatla. Dopracovali to až do bodu, kedy ich finančný obnos nemali za čo míňať. Na rad tak prišli bohémske večierky zločineckej smotánky. Roky ubiehali a gang aj naďalej prosperoval. Tak tomu bolo až do osudného decembrového večera, kedy sa viaceré „spolupracovníčky“ stretli, aby niečo popili a trocha sa zabavili. Podnik Canteburry Social Club však čoskoro zachvátil ostrý konflikt, po tom, čo to jedna zo žien s pitím prehnala a v amoku rozrezala tvár pohárom od vína svojej rivalke. Otec napadnutej ale neváhal a žene okamžite zasadil tvrdý úder fľašou do hlavy. A hromadná bitka bola na svete. Odplata gangu na seba nenechala dlho čakať. Desiatky žien sa vydali opité do rodinného domu ústredných aktérov krvavého konfliktu. Na pomoc si zobrali sklenené fľaše, tehly aj dlažobné kocky. Otcovi, ktorý uštedril jednej z členok ranu do hlavy, porezali tvár britvou. V dome sa však nachádzal aj jeho maloletý syn, ktorého si podali obuškami.
Jedna z hlavných aktérok celého incidentu toho ale začala mat plné zuby. Rozhodla sa preto porušiť primárny zákon gangu – vypovedať pred políciou. Síce to gang ihneď nezlikvidovalo, no bola to ťažká rana pod pás, z ktorej sa už Štyridsať zlodejok nikdy neotrepalo. Alice spolu s mnohými ďalšími skončili vo väzení, kde si chvíle krátili tvrdou prácou. Neprítomnosť hlavnej vodcovskej postavy znamenal pre skupinu postupné roztrieštenie na menšie a menšie celky. Zmenilo sa aj vnímanie žien v spoločnosti. Už to neboli len starostlivé matky a opatrovateľky detí, ale mnohé sa živili tvrdou prácou podobne ako muži. Prečo by teda nemohli páchať trestnú činnosť ako oni? Osud Alice Diamondové po zadržaní veľmi neprial. Po návrate na slobodu sa z nepoddajnej rebelky a vodkyne stala opatrovateľka svojej ťažko chorej sestry. Sama následne ochorela a roku 1952 zomrela. Gang Štyridsať zlodejok sa podľa tamojšej polície rozpadol v priebehu 50. rokov.
