S vývojom technológií je čoraz ťažšie zabúdať.
V dobe kedy žijeme naše životy na sociálnych sieťach naberá staré známe "zíde z očí, zíde z mysle" celkom nový rozmer. Ukončenie vzťahu býva nemilou, avšak bežnou súčasťou v živote človeka. Po rozchode nám však zostanú spomienky a okrem tých "nehmotných" a nezachytených objektívmi našich smartfónov, sú to aj tie vo virtuálnom svete. Nočné konverzácie na whatsappe, fotky z dovolenky, facebookové pripomienky, ako sme sa mali pred rokom super. Sú to práve sociálne siete, ktoré nám v dnešnej dobe sťažujú rozchody a zabúdanie. Pretože všetko je všade. A v tejto zmesi informácii je naozaj ťažké odpútať svoju myseľ a nestalkovať. Dupľom, ak nie sme nad vecou a úplne vyrovnaní s rozchodom. V niektorých prípadoch je teda nemožné sa vyhnúť fotografiám, statusom či postom a tieň bývalého partnera nás prenasleduje úplne všade, čím sa proces vyrovnania z rozchodom nielen naťahuje, ale dokonca komplikuje. Prečo to teda napriek tomu robíme?
Sme nevyrovnané s rozchodom
Základným kameňom úrazu je zvedavosť. Tá je v tomto prípade kľúčovým problémom, ktorý nás núti “ňúrať”. Najmä v prípade rozchodu, ktorý prišiel nečakane sa snažíme zisťovať príčinu. Z každej z nás sa stane samozvaný Sherlock Holmes a povoláme si aj nášho doktora Watsona (v tomto prípade najlepšiu kamarátku), ktorá "detektívuje" s nami. Alebo za nás a posiela screenshoty. Veď sme predsa dali protestný a veľavravný unfollow. Áno, aj my každý deň ďakujeme za to, že Instagram neposiela oznámenia vždy, keď urobíme screenshot.
Cheme reagovať
Kto hľadá nájde, preto ak niečo nechceš vedieť, radšej nehľadaj. Veľmi ľahko totiž môžeš prísť k zisteniu, že rozchod vôbec nebol bezdôvodný a dôvod má dokonca aj meno. A ako to vo svete fyziky funguje, akcia vyvoláva reakciu a my veru REAGUJEME. Vyčítavé smsky, žiarlivostné telefonáty, vo vyhrotených situáciách kamošky prezlečené v pánskom oblečení. Odfotené od chrbta, aby sme dali jasne najavo, že rozhodne nie sme v piatok samy a opustené s pohárom vína pri Netflixe.
Chceme mať prehľad
Všetci, mnohokrát zámerne, postujeme informácie. Či už sú to naše obľúbené miesta, kde sa bežne pohybujeme, alebo osoby, s ktorými aktuálne trávime čas, prípadne plány, kam sa chystáme a akými letenkami sme si práve urobili radosť. Veď čo nie je na internete, akoby ani nebolo. Zistiť preto o svojom bývalom elementárne informácie, kde je možné ho stretnúť, sú vecou dvoch klikov. Avšak maj na pamäti, že tajne kuť plány ako pôjdeš nakúpiť do obchodu neďaleko krčmy, kde sú práve jeho kamaráti na pive, je naozaj cez čiaru. (Možno aj cez dve plné).
Chceme vedieť či sa má aj bez nás dobre
A v kútiku duše tak trochu dúfame, že nemá. Ale len tak trochu. Veď nechceme nikomu priať nič zlé, aby sa nám to nevrátilo. Ale zároveň nechceme, aby zrazu na leto vyrysoval a začal sa lepšie obliekať, ako keď bol s nami. Len tak z princípu.
Chceme porovnávať
Vačšinou seba s prípadnou konkurenciou, a to z jediného dôvodu - sme už raz "ješiťáčky" (ješitné baby). Prečo je s blondínou, keď tvrdil, že sa mu páčia brunety? (Táto myšlienka automaticky vedie k tomu, či máme vyskúšať platinovú blond.) Prečo má zrazu vzťah, keď tvrdil, že potrebuje byť nejakú dobu sám. Prečo ju zobral na lepšiu dovolenku ako mňa? Prečo jej kúpil na narodeniny viac kvetov? Prečo, prečo, prečo? Toto má v angličtine názov "overthinking" a teda rozmýšľanie o niečom viac, ako je vhodné normálne. Ak nechceš, aby ti preškočilo, tak to nerob.
Hľadáme signály
Využívame vyčkávaciu stratégiu, kedy to konečne príde. Čakáme nejaký veľavravný post s citátom, ktorý by eventuelne mohol byť adresovaný nám (aj keď vôbec nemusí). Chceme sa mať čoho “zadrapiť” a mať dôvod napísať. Nech máme obhajobu pred naším svedomím a najlepšími kamoškami. Tie totiž vedia, že to je zlý nápad. A stávame sa obeťou začarovaného kruhu. Pretože tak ako ty čakáš či niečo postne, tak to práve on možno urobí zámerne, aby si sa ozvala ako prvá. A z tohto cyklu je naozaj ťažko von.
Ideálnym riešením je v tomto prípade takzvaný "no contact rule". Čo je v tejto situácii najťažšie, avšak zároveň funguje najlepšie, je presunúť kontakt do blocklistu. A to bez výnimky všade. Zbytočne tak nebudeš plytvať čas analyzovaním obrázkov, dvojzmyselných správ a dúfať, že "čo ak". S bývalým partnertom predsa nemusíš prerušiť kontakt navždy, avšak všetko chce čas. A tráviť svoje dni nalepená na telefóne s otázkou či napíše, prípadne ešte horšie, schádzaním a rozchádzaním sa, ti naozaj nijak nepomôže.
Máš nejakú lepšiu overenú metódu, ako nestalkovať svojho bývalého partnera a posunúť sa ďalej?
