Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 7. 12. 2019 meniny má Ambróz

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti
1
Michal Kovačik
2. apríl 2017, 10:31

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

Ich obete poznal celý svet, no oni by sa inak do kníh nikdy nedostali, ak by nemali na rukách krv.

Michal Kovačik
2. apríl 2017, 10:31
Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
1
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Na internete koluje množstvo článkov o významných osobnostiach, ktorých život sa skončil predčasne rukou vraha. Zväčša išlo o skutočne vplyvných ľudí, ktorí dokázali motivovať alebo ovplyvňovať milióny ďalších. Nie vždy to musela byť vyslovene pozitívna osobnosť, čo je aj celkom pochopiteľné. Už za svojho života to boli ľudia, ktorí vyvolávali rozporuplné reakcie a tak ako mali množstvo fanúšikov, mali aj veľa neprajníkov. Inokedy si ich smrť našla z celkom iných dôvodov. My vám teraz neponúkame životopis obetí, ale profil jednotlivých atentátnikov a ich zdôvodnenia činov (nech sú akokoľvek nepochopiteľné).

 

Marcus Iunius Brutus

 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Narodil sa do zámožnej rímskej rodiny v roku 85 pred n. l. Brutus bol vtiahnutý do mocenských bojov prvého triumvirátu na sklonku rímskej republiky. Pompeius zavraždil jeho otca, jeho matka Servilia sa stala Caesarovou milenkou. Brutus bol presvedčený republikán a v tomto postavení zotrvával aj v čase, keď sa Caesarovo víťazstvo nad protivníkmi chýlilo ku koncu. Dokonca sa, za cenu zachovania rovnováhy, pridal na stranu vraha jeho vlastného otca. Pompeius zostával jedinou protiváhou voči Caesarovi potom, ako sa prvý triumvirát rozpadol. Caesar napokon nad Pompeiom víťazil vo všetkých sférach, no k rozhodujúcej bitke prišlo pri gréckom meste Farsalos v roku 48 pred n. l. Pompeius bol v tejto bitke nadobro porazený. Pred Caesarom utiekol do Egypta, kde ho radcovia mladého panovníka Ptolemaia XIII. nechali popraviť. Riadili sa heslom - nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ - a dúfali, že to ocení hlavne Caesar. Aká bola nasledujúca história a ako ovplyvnila rímske dejiny, to je celkom známe.

 

Caesar

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Caesar nariadil svojim veliteľom, aby Bruta pri Farsalose zajali. Dobrovoľne alebo nasilu, hlavne, aby sa mu nič nestalo. Rozkazy boli teda celkom jasné, Caesar sa k svojmu protivníkovi Brutovi zachoval skutočne veľkoryso. Historici sa domnievajú, že to bolo hlavne s ohľadom na Caesarovi milenku a. k. a. Brutovu matku Serviliu. Brutus nebol len omilostený, ale dostalo sa mu omnoho vrúcnejšieho prijatia. Verejne sa Caesarovi ospravedlnil. Otčím mu okamžite odpustil a prijal ho do kruhu svojich najbližších. Brutus bol vzápätí vymenovaný za guvernéra provincie Galia. V neskoršom období Caesar nominoval Bruta aj na post prétora. Bola to jedna z najdôležitejších funkcií republiky. Prétori boli v podstate republikánski sudcovia, ktorí riešili tie najzávažnejšie spory.

 

Caesarova vražda v senáte

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Medzičasom však Caesar získaval absolútnu moc a postupne premieňal republiku na vládu jedného muža. Táto skutočnosť ako aj jeho pletky s egyptskou kráľovnou výrazne podrývali jeho obľubu. Brutus sa pridal k frakcii senátorov, ktorá bola zhrozená tým, ako sa Caesar vymenoval za doživotného diktátora. Postupne sa stal jednou z vedúcich osobností sprisahania, ktoré plánovalo zavraždiť Caesara. K vražde došlo na marcové Idy v roku 44 pred n. l. v rímskom senáte. Caesar prišiel do senátu neskoro, vraj preto, že sa ho manželka snažila odhovoriť. Podľa legendy mala v noci zlý sen a obávala sa o jeho bezpečnosť. Caesar dorazil do senátu neskôr a vrahovia, ktorí tam čakali, sa už obávali, že plán bol prezradený. Caesar sa podľa rozprávania antických historikov snažil brániť, no keď zbadal svojho obľúbenca Bruta medzi vrahmi, zakryl si tvár tógou a viac sa nebránil. Posledné slová, ktoré sa stali symbolom zrady - “Et tu, Brute? (Aj ty, Brutus?)” - Caesar pravdepodobne nevyriekol. Pochádzajú z hry Julius Caesar, ktorej autorom je William Shakespeare.

 

Autorom slávnej vety, ktorá je synonymom zrady, nie je antický štátnik, ale renesančný dramatik

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Brutus nakoniec ušiel s ostatnými vrahmi z Ríma a dva roky sa ukrýval na Kréte. Najprv boli všetci vrahovia omilostení, no keď sa prvým konzulom stal Octavianus, tak tieto amnestie zrušil. Brutus zhromaždil vojsko, ktoré sa postavilo proti Octavianovi. V Bitke pri Fillipách v roku 42. pred n. l. bol Brutus porazený. Z bojiska utiekol, no zakrátko spáchal samovraždu. To bol definitívny koniec azda najznámejšieho vraha a zradcu v dejinách.

 

Charlotta Cordayová

 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Narodila sa 27. júla 1768 na panstve neďaleko dediny Écorches v Normandii. Pochádzala zo schudobnenej šľachtickej rodiny, no napriek tomu sa jej dostalo patričného vzdelania. Študovala v dievčenských kláštorných školách až do dospelosti. V rámci vzdelávania sa venovala rôznym dielám klasikov, kde sa nadchla pre myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie. V čase vypuknutia revolúcie sa radila ku girondistom, čo bola demokraticky a liberálne zmýšľajúca frakcia v rámci republikánov. Girondisti zastávali dôležité postavenie v prvých fázach revolúcie a ich demokratické hodnoty smerovali k vytvoreniu nového Francúzska presne podľa ideálov Veľkej francúzskej revolúcie.

 

Jean Paul Marat

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Charlotta Cordayová, ako priaznivec umierneného republikánskeho krídla, bola nadmieru znepokojená tým, ako sa revolúcia vyvíjala. Radikálne frakcie začali šíriť po celej krajine teror a toto obdobie sa nazýva aj ako jakobínska hrôzovláda. Skutočne paranoidné postupy jakobínov nenechávali nikoho na pokoji, pretože razom sa mohol ocitnúť na zozname nepohodlných. Cordayová, zhrozená týmto jednaním a tiež šokovaná popravou kráľa Ľudovíta XVI., sa rozhodla konať na vlastnú päsť.

 

Girondisti vo väzení

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Za svoj cieľ si vybrala Jeana Paula Marata. Popredný predstaviteľ Konventu a hlavný propagandista radikálnej revolúcie bol pre bežných Francúzov stelesnením jakobínskej hrôzovlády. Marat bol veľmi radikálny politik, ktorý požadoval okamžité potrestanie každého zradcu republiky. Bez okolkov navrhoval popravu aj samotného kráľa, ktorému sa nemalo dostať ani možnosti na obhajobu. Patril k najbližším spolupracovníkom Maximiliána Robespierra - vodcu francúzskych jakobínov. Stál tiež za likvidáciou vodcov girondistov, ktorí sa na radikálny postup ostatných frakcií pozerali s patričnými obavami. K ich odsúdeniu využil Parížanov, ktorých podnecoval, aby žiadali rovno ich popravu. Vodcovia revolúcie museli preto (oficiálne) postupovať podľa žiadostí ľudu a tým sa predsa neodporuje.

 

Slávny Davidov obraz - Smrť Marata

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Cordayová prišla do Paríža 9. júla 1793 s jasným cieľom. Bolo to krátko potom, ako sa stupňovalo násilie voči girondistom. V Paríži sa nehodlala príliš dlho zdržať. Už 13. júla 1793 zamierila do sídla Konventu, aby vyhľadala Marata. Mala preňho pripravený vymyslený zoznam girondistov z Caen, kde žila. Pod zámienkou udania nepriateľov štátu sa chcela dostať do jeho tesnej blízkosti. Mala totiž pripravený kuchynský nôž, ktorý kúpila na trhu. Marat sa však v Konvente nenachádzal. Cordayová sa preto vybrala k nemu domov. Prijal ju, hoci odpočíval vo vani, kde si liečil psoriázu. Charlotta mu podala zoznam a kým Marat zapisoval vymyslené mená, bodla ho priamo do hrude. Stihol skríknuť, ale inak mu to nepomohlo, keďže útok nečakal. Bol na mieste mŕtvy.

Na Maratov krik dobehlo služobníctvo a Cordayová bola okamžite zatknutá a odvedená do väzenia. Treba podotknúť, že sa vôbec nebránila. Dokonca aj kat, ktorý ju viedol na popravisko, ju opisoval ako nadmieru pokojnú a maximálne vyrovnanú so svojim osudom. Kat bol nadmieru vyvedení z miery, pretože bol zvyknutý na úplne iné reakcie odsúdencov. Cordayová bola voči svojmu osudu maximálne apatická. Vo väzení napísala list otcovi, kde ho žiada o odpustenie, pretože mu o svojom pláne nič nepovedala. Vyjadrila smútok nad tým, že na ňu všetci pozerajú ako na beštiu a nechápu, že zbavila svet tyrana. Napísala, že raz ľudia pochopia. Nasledujúci deň predstúpila pred súd, ktorý ju bez okolkov a naťahovania odsúdil na trest smrti. Na popravisko, ktoré sa nachádzalo na jednom z parížskych námestí, bola odvedená v červenej košeli. Tá prináležala zradcom republiky.

 

Charlotta odvádzaná pred súd, idealizovaný obraz z roku 1889

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Marat sa stal symbolom a mučeníkom revolúcie. Jeho busty sa ocitli na každom rohu Francúzska a jeho uctievanie dosiahlo až náboženských rozmerov. Cordayovej plán sa obrátil proti nej a aj Maratova smrť pomáhala radikálom rozsievať ešte väčší teror po krajine. Uznania sa jej dostalo až po skončení hrôzovlády a poprave Robespierra a jeho nohsledov. V nasledujúcom období sa prestal uctievať Marat a začala sa uctievať Charlotta, ktorá bola pripodobňovaná k Johanke z Arku.

 

Luigi Lucheni

 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Narodil sa 22. apríla 1873 v Paríži. Pochádzal z talianskej rodiny, no krátko po narodení sa dostal do sirotinca. V čase, keď dovŕšil dospelosť, odišiel do Talianska, kde narukoval do armády. Bojoval v Prvej taliansko-etiópskej vojne. Po návrate z Afriky bol prepustený z armády. Živil sa hlavne rôznymi drobnými prácami a ako pomocník na stavbách. Lucheni zakrátko nato odišiel do Švajčiarska. Tam bola pomerne silná talianska komunita, no pribúdanie Talianov malo za následok odpor miestneho obyvateľstva. Taliani tam boli vnímaní ako v súčasnosti Ukrajinci na Slovensku alebo Slováci vo Veľkej Británii (tým sa, samozrejme, nechceme nikoho dotknúť, príklad uvádzame len pre lepšie pochopenie dobových pomerov).

 

Pohľad na Ženevské jazero v súčasnosti

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Vo Švajčiarsku sa začali rozvíjať aj jeho anarchistické myšlienky. Presvedčenie, že za všetku biedu spoločnosti môže ustálený rád vecí a jediná zmena môže viesť cez jeho zvrhnutie, sa v tomto období formovalo tak, že postupne bolo namierené na zvrhnutie hláv jednotlivých štátov. Radikálni anarchisti verili, že zvrhnutie musí prísť nielen zdola, ale aj rýchlo a najlepšie s fatálnymi dôsledkami, ktoré zvrhnutej hlave zabránia návrat. Z toho plynie, že najlepšia cesta k dosiahnutiu týchto cieľov je smrť. Zavraždenie vplyvných osobností anarchisti vnímali ako nevyhnutný krok k nastoleniu spravodlivej spoločnosti.

 

Filip VIII.

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Lucheni si tieto myšlienky osvojil a rozhodol sa jednať. Bol presvedčený, že toto je spôsob, ktorým môže ako jednotlivec ovplyvniť dejiny. Za svoj cieľ si vybral Filipa VIII. Orleánskeho. Vojvoda orleánsky patril k francúzskemu kráľovskému rodu, ktorý žil v exile vo Veľkej Británii. Pradedo Filipa VIII., Ľudovít Filip Orleánsky, bol v rokoch 1830 - 1848 posledným francúzskym kráľom. Aristokrata si vyhliadol ako cieľ a mienil na neho počkať v Ženeve. Filip VIII. v tom čase podnikal oficiálnu návštevu Švajčiarska. Pre zmenu plánov sa však do Ženevy nedostavil a návštevu mesta odložil na neurčito. Lucheni si, frustrovaný touto skutočnosťou, predsavzal, že zaútočí na prvého šľachtica, ktorého stretne.

 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Prechádzal sa po nábreží Ženevského jazera s ostrým a zbrúseným pilníkom vo vrecku. 10. septembra 1898 si vyhliadol šľachtičnú, ktorá čakala so svojou dvornou dámou na nábreží. Chceli nastúpiť na parník, ktorým sa mali dopraviť na druhú stranu jazera. Lucheni pristúpil k urodzenej žene a bodol ju pilníkom do hrude. Obe ženy najprv reagovali na neohrabané správanie tuláka a nie na útok samotný. Dvorná dáma pomohla svojej panej vstať a obe nastúpili na parník. Až tam zistili, že urodzená žena je vážne ranená. Cítila bodnutie, no šok a výrazne stiahnutý korzet dokázali aspoň na čas priškrtiť ranu. Privolaná pomoc už žene nedokázala pomôcť. O dve hodiny na to zomrela.

 

Lucheni v rukách polície po atentáte sa usmieval, pretože jeho útok sa podaril

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Švajčiarska polícia okamžite vyhlásila pátranie po útočníkovi. Lucheni utekal miestnymi uličkami a dokázal sa dokonca zbaviť aj vražedného predmetu, ktorý hodil do odpadkov. Polícia ho však zakrátko chytila a predviedla na výsluch. Keď sa ho pýtali, či pozná osobu, ktorú zavraždil, pokrčil ramenami a povedal, že nejakú nevýznamnú urodzenú boháčku. Až počas výsluchu sa dozvedel, že jeho obeťou sa stala Rakúsko-Uhorská panovníčka Alžbeta Bavorská. Lucheni bol vraj radosťou celý bez seba a konštatoval, že sa stal najslávnejším anarchistom v dejinách.

 

Až po zatknutí sa dozvedel, že jeho rukou zomrela cisárovná Sissi

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Sissi cestovala po Európe inkognito. Svoje zdravotné a psychické problémy si liečila na rôznych miestach starého kontinentu. Odmietala akékoľvek angažovanie polície alebo osobnú ochranu. Pravidelne menila mená, pod ktorými cestovala a vyhýbala sa väčšej spoločnosti, aby ju nikto nespoznal. Na cesty sa vydávala iba so svojou dvornou dámou. Švajčiarska polícia vedela, že panovníčka sa v tom čase nachádza v Ženeve, no na jej vlastnú žiadosť jej neposkytli žiadnu ochranu.

 

Lucheni vo svojej cele

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Lucheni bol súdený podľa Švajčiarskych zákonov. Rakúsko-Uhorsko žiadalo jeho vydanie, čo by celkom iste znamenalo trest smrti. Atentátnik žiadal vydanie do Rakúsko-Uhorska alebo chcel, aby bol súdený v inej časti Švajčiarska, kde bol trest smrti povolený. Počítal s tým, že jeho smrťou bude dokonaný celý skutok a on sa stane skutočným mučeníkom hnutia. Nakoniec bol súdený v Ženevskom kantóne, kde súdy trest smrti nepoznali. Odsúdený bol na doživotné väzenie. Postupne sa na anarchistu zabudlo a Lucheni sa 19. októbra 1910 rozhodol ukončiť svoj život. Obesil sa vo svojej cele.

 

John Wilkes Booth

 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Narodil sa 10. mája 1838 v Marylande. Pochádzal z hereckej rodiny, ktorá patrila medzi americké celebritné rody, ak sa to tak dá nazvať. V 60. rokoch 19. storočia bola jeho kariéra na vrchole slávy a Booth bol známy divadelný herec po celom území USA. Poďme však po poriadku. V rodine to Booth nemal príliš na ružiach ustlané. Otec bol záletník a John Wilkes sa narodil ako jeho nevlastný syn. Matka bola spočiatku milenkou Johnovho otca. Zosobášili sa až, keď mal John 13 rokov.

 

J. B. Booth - Johnov otec

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Navštevoval rôzne prominentné školy a bol celkom zručný vo fyzických úlohách. Veľmi dobre šermoval a vynikal tiež v jazdectve. Inak o štúdium neprejavoval výraznejší záujem. Dalo by sa dokonca povedať, že sa zaujímal vždy o čosi iné, ako sa preberalo v škole. K herectvu sa dostal až okolo 16. roku života. V tom čase študoval na Bel Air Academy, strednej škole v Hardforte, ktorá existuje dodnes. Zaujímal sa tiež o politiku, no nakoniec sa vydal kariérou svojho otca Juniusa (v tom čase bol už mŕtvy) a brata Edwina. S bratom nemal inak nič spoločné. Kým Edwin inklinoval k myšlienkam Únie, John bol tvrdým zástancom Konfederácie.

 

John Booth odmietal zrušenie otroctva a nenávidel prezidenta Lincolna

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

V čase občianskej vojny zastával jednoznačne princípy Konfederácie. Odmietal zrušenie otroctva a prijatie zrovnoprávnenia afroameričanov so zvyškom USA. Verejne kritizoval prezidenta Lincolna aj jeho politiku. Konfederácia to však mala vo vojne nahnuté a postupne začala strácať dych. Booth veril, že vojna ešte nie je prehratá a Konfederácia môže zvrátiť výsledok vo svoj prospech. K tomu však podľa jeho predstáv potrebovala nejaké výrazne oslabenie Únie. Postupne sa začal zaoberať komplotom, v ktorom hral hlavnú úlohu prezident Lincoln. Booth zorganizoval malú skupinu spiklencov, ktorá mienila uniesť prezidenta a použiť ho pri vyjednávaní s Úniou. Spočiatku bolo ich cieľom vymeniť prezidenta za zajatých vojakov Konfederácie. Neskôr mienili vyjednať kapituláciu Severu.

 

Prezidentov vidiecky dom, z ktorého ho chceli spiklenci uniesť

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Boothove plány sa zmenili v apríly roku 1865. 8. apríla 1865 stál v dave počas prejavu prezidenta. Lincoln rečnil o tom, že otroctvo musí byť zrušené a otroci musia dostať všetky práva, ktoré majú aj ostatní obyvatelia USA. Bol rozhorčený tým, čo počul a sám sebe prisahal, že to bol posledný Lincolnov prejav pred verejnosťou. Rozhodnutie uniesť prezidenta sa začalo napĺňať. Druhý deň sa dozvedel, že generál Konfederácie Robert E. Lee podpísal kapituláciu. Sever porazil Juh a Boothov únos prezidenta už nemal komu pomôcť. Jeho rozhorčenie bolo ešte výraznejšie.

 

Prezidentov prejav na dobovej fotografii - zvýraznený je prezident a jeho vrah

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

O niekoľko dní na to (14. apríla na Veľký piatok) si išiel vyzdvihnúť poštu do Fordovho divadla. Tam sa dozvedel, že na večernom predstavení sa zúčastní aj prezident. Divadlo veľmi dobre poznal, keďže tam často vystupoval a ako herec v mal ňom aj relatívne voľný pohyb. Vtedy sa zrodil nápad na zavraždenie prezidenta.

Na prípravu mal len niekoľko hodín. Zvolal svojich komplicov - Davida Herolda, Lewisa Powella a Georgea Atzerodta. Powell mal za úlohu zaútočiť na ministra zahraničia Williama Sewarda a Atzerodt mal zasa zavraždiť viceprezidenta Andrewa Johnsona. Herold mal čakať s pripravenými koňmi, aby sa im čo najskôr podarilo ujsť z Washingtonu. Len pre zaujímavosť, atentáty na ďalších vysokých funkcionárov USA sa nepodarili. Seward ani nebol napadnutý a Johnson vyviazol s ľahkým poranením ramena.

 

Plán na vraždu prezidenta sa zrodil len niekoľko hodín pred atentátom

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Prezidenta Lincolna sprevádzali manželia Grantovci. Keďže bol Veľký piatok a prezident sa na predstavení účastnil neoficiálne, dal všetkým svojim ochrancom voľno. Predstavenie začínalo o 19:00 a prezident so svojimi hosťami sa usadil v lóži krátko pred predstavením. Komédia Náš americký bratranec sa stretala s búrlivými prejavmi spokojnosti a smiechu. Počas tretieho dejstva hry vstúpil Booth do prezidentskej lóže. Do budovy sa dostal nepozorovane zadným vchodom. Potom sa skryl a vyčkaĺ na vhodný moment. Tretie a zároveň posledné dejstvo spelo k vrcholnej gradácii a rozuzleniu zápletky. Pozornosť všetkých divákov smerovala na pódium. Booth nepozorovane namieril prezidentovi na zátylok a v čase keď prepukla ďalšia vlna smiechu, vystrelil. Projektil zasiahol prezidenta za uchom, no neprerazil lícnu kosť. Guľka zostala v prezidentovej hlave. Lincoln podľahol zraneniam ráno na druhý deň.

 

Prezidentská lóža Fordovho divadla vo Washingtone 

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Booth po výstrele, ktorý šokoval celé divadlo, zoskočil z balkónu prezidentskej lóže z výkrikom Sic Semper Tyrannis! (Tak sa stane tyranom! alebo voľnejšie Vražda tyrana nie je zločin!). Tieto slová použil už jeden z vrahov, ktorých v tomto článku spomíname. Brutus tieto slová zakričal pri vražde Caesara. Booth bol Brutom opantaný a údajne bol jeho vzorom aj pri útoku na Lincolna. Bruta, Caesara a iné antické postavy dokonca stvárňoval vo viacerých divadelných hrách. Jeho otec sa celým menom volal Junius Brutus Booth.

 

John W. Booth (vľavo) so svojimi bratmi v hra Július Caesar

Vrahovia, ktorých si história pamätá iba vďaka tomu, že pripravili o život niekoho naozaj slávneho a výnimočného

 

Z divadla a mesta sa mu napokon podarilo ujsť, i keď si pri páde z balkónu zlomil členok. Vrah sa so svojimi komplicmi vydal na útek do Virginie. Prenasledovaní boli celou armádou, ktorá sa snažila dolapiť vraha prezidenta živého, aby ho mohli postaviť pred súd. Atentátnikov nakoniec dolapili 26. apríla na farme, kde sa skrývali. Stodolu, v ktorej boli ukrytí, vojaci obkľúčili. Niektorí atentátnici sa chceli vzdať, no Booth to rezolútne odmietol. Vojaci stodolu zapálili, aby ich prinútili vyjsť von. Booth v tom zmätku vytiahol zbraň a namieril na jedného z vojakov Únie. Ten ho následne strelil do krku. Na následky zranenia zomrel v podstate na mieste. Seržant Únie, ktorý na Bootha vystrelil, bol neskôr vyšetrovaný pre neuposlúchnutie rozkazu. Ostatní komplici boli zatknutí a štyria z nich neskôr odsúdení na trest smrti.



Páčil sa vám článok? Profily ďalších vrahov prominentov prinesieme už čoskoro.          

Zdroj: Encyclopaedia Britannica, Pavol Valachovič. Stručné dejiny starovekého Ríma, Vladimír Šindelář. Cesta na popraviště., hofburg-wien.at, www.wikipedia.org Tagy: caesar, Sissi, Brutus, Charlotta Corday, Jean Paul Marat, Luigi Lucheni, John Wilkes Booth, Abraham Lincoln, masoví vrahovia
Ohodnoť článok
127
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.