- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Jedna zo štyroch žien odsúdených v Československu na trest smrti.
V októbri roku 1951 sa stala v meste Trutnov tragédia. O život tam prišiel milujúci otec a manžel Ján Čubirka. Zavalili ho kachle, aspoň to tak vyzeralo. O trinásť rokov neskôr bol brutálne zavraždený Ambróz Ščepka. Čo týchto dvoch mužov, ktorí sa nikdy nestretli, spájalo? Bola to navonok pôvabná žena a starostlivá matka, no vo vnútri skrývala pred svetom hrôzostrašné činy. Irena Čubírková, rodená Srncová, patrila k štyrom ženám odsúdeným vo vtedajšom Československu na trest smrti.
Odkiaľ prišla jedna z najbrutálnejších vrahýň Československa? V roku 1923 sa narodila do rodiny Srncových v obci Vrádište na Záhorí. Od šťastného detstva mala však ďaleko. Spolu so svojimi siedmimi súrodencami sa musela len ako štvorročná vysporiadať s úmrtím matky. Trvalo štyri roky, kým otcovi došla trpezlivosť a deti radšej umiestnil do detského domova v Holíči. Už ako šestnásťročná však išla pracovať do Nemecka, kde robila vo fabrike na výrobu konzerv. Práve tam sa zoznámila so svojím budúcim manželom a otcom jej dcéry Jánom Čubirkom. Netrvalo ani rok a zamilovanej dvojici sa narodila dcéra Jana. Ani jej však rodičia, najmä mama, nedoprajú pokojné detstvo. Na konci 2. svetovej vojny sa napokon mladá rodinka sťahuje do českého mesta Trutnov. Harmonické vzťahy ale čoskoro vystriedajú hádky a nezhody. Irene sa totiž nedostáva požadovanej pozornosti od manžela, ťažko pracujúceho baníka. Netrvá preto dlho a mladá Čubírková sa začne potajme stretávať so svojím susedom Bernartom.
Irena Čubírková a Ambróz Ščepka
Nevera a intrigy pokračujú, až dokým na celú vec nepríde manžel. Jedného dňa nájde na podlahe pohodené nohavičky zašpinené od mužského semena. Svoje podozrenie si neváha overiť aj u miestneho lekára, ktorý jeho obavy potvrdí. Po ostrej manželskej hádke má Irena v celej veci jasno, musí sa Čubirku zbaviť. Na vraždu si povolá dvoch komplicov, suseda Bernarta a jeho naivnú manželku, ktorá si myslí, že celá nevera je len Čubirkov výmysel. Prvý pokus o vraždu však nebol úspešný. Irena sa rozhodla pre otravu liekmi, no vybrala si nesprávny medikament, ktorý na manžela neúčinkoval. Úspech sa dostavil o pár dní neskôr. V dobe, keď bol Ján Čubírek zavraždený, pobýval na PN, a tak trávil čas lakovaním starého nábytku. Na urýchlenie sušenia sa rozhodol zniesť z povaly staré kachle. Tie ho mali napokon zavaliť a tým aj usmrtiť. Takto to aspoň tvrdila Irena Čubirková vo svojej výpovedi. Skutočnosť bola ale odlišná. Irena mu do fľaše páleného hodila lieky na spanie, tie pár minút na to zaúčinkovali. Keď sa nebol schopný brániť, do domu povolala Bernarta, ktorý ho mal niekoľkými ranami do hlavy usmrtiť. Nakoniec ho uložili pod schody, kde naňho zvalil už spomínané kachle. A keďže výpoveď aj miesto činu boli jasné, k pitve sa ani nepristúpilo. Smrť Jána Čubirku bola tak považovaná za nešťastnú nehodu. Krátko po incidente Irena so susedom vzťah prerušila.
Po vražde žila v Trutnove ešte osem rokov, kým sa so svojím novým druhom Ambrózom Ščepkom presťahovala späť na Slovensko, konkrétne do obce Boleráz. S ním však toľké pochopenie ako s predošlým manželom nemala. Vzťahy sa začali čoskoro rúcať a Irena rozpútala prípravu na ďalšiu nemilosrdnú popravu. Problém bol najmä v nadmernej konzumácii alkoholu a neadekvátnom správaní zo strany manžela. Alkohol mu napokon dopomohol až do hrobu. V deň svojich narodenín, teda 7. decembra 1964, sa opíjal už od skorého rána. V podvečer ešte stihol navštíviť susedov, kde sa úplne dorazil. Po príchode domov zaspal (alebo skôr upadol do bezvedomia). Situáciu využila Irena, ktorá bez veľkého premýšľania zobrala sekeru a jej tupou stranou ho začala udierať do hlavy. Na dokonanie svojho brutálneho činu si pomohla ešte nožom a sekáčikom, ktorými hlavu od tela priamo v kuchyni oddelila. Telo následne vhodila do pece na chlieb a pustila sa do 35- hodinového pečenia. Výsledkom bol popol a malé kúsky kostí. Tie sa rozhodla zakopať v chlieve. Časť popolu vysypala na príjazdovú cestu, časť vytrúsila z mosta do potoka. Ten zvyknú miestni obyvatelia dodnes označovať ako „Čubirkovej most“.
Hlavu vložila do nákupnej tašky a vybrala sa vlakom do Trnavy. Tam odťatú hlavu vyhodila na toaletu vedľa záchoda. Hlavu objavil sprievodca 9. decembra na stanici v Pezinku. Ihneď sa začalo s vyšetrovaním. Medzi prvými podozrivými bola samozrejme aj družka Irena. Tá si však celú vraždu poistila nahlásením partnera v deň zmiznutia. Očakávala tak, že to bude dostatočný dokaz, že je v celej veci nevinná. Detaily, nad ktorými ani nepremýšľala, ju však nakoniec odhalili. Policajti našli pri domovej prehliadke nezvyčajne teplú pec, i keď Irena tvrdila, že sa v nej žiadny chlieb nikdy nepiekol. Objavené boli aj zbytky ľudských kostí. Pod záplavou otázok a nezrovnalostí sa napokon Irena Čubírková nečakane priznala. Ako dôvod uviedla strach o vlastný život, keď sa jej druh v opitosti vyhrážal, že ju jedného dna zabije a hlavu pohodí do záchodovej misy. Tesne pred ukončením vyšetrovania sa zistilo, že predošlý manžel Čubírkovej zomrel za veľmi zvláštnych okolností. Nariadila sa preto exhumácia. Tá potvrdila to, čoho sa vyšetrovatelia obávali. Zavalenie kachľami nebola príčina smrti. Pod tú sa podpísal celý rad tvrdých úderov mierených do oblasti hlavy. Súd s ňou veľké zľutovanie nemal. Čubirkovú odsúdil na trest smrti obesením. Sused Bernart si za spoluúčasť vyslúžil 15 rokov na tvrdo. Matka siedmich detí Irena Čubírková bola obesená roku 1966 v Prahe na Pankráci.
