Vlkolakom čítanie tohto článku neodporúčame.
Sleduješ ho takmer každý večer, teda pokiaľ nie je práve zatiahnutá obloha alebo nežiješ priamo pod tisíckou LED svetiel niekde v centre mesta. Fascinujúci, kedysi uctievaný a záhadný, taký je náš Mesiac. Vlci naň zavíjajú a niektorých ľudí dokáže zmeniť v obludné beštie, ktoré bez ľútosti trhajú mäso svojich obetí zaživa. No teraz sa vráťme naspäť do reality a pozrime sa na 10 zaujímavostí, ktoré si o najbližšom susedovi našej Zeme zrejme ani len netušil. A pritom ho máš stále na očiach.
1. Temná strana Mesiaca je mýtus
Z našej Zeme môžeš vidieť zhruba 59 % z Mesiaca a tých zvyšných 41 % je teda častokrát nazývaných aj ako temná strana Mesiaca. Sčasti je to aj pravda, záleží na tom, ako sa na to pozeráme. V skutočnosti sa Mesiac otáča okolo svojej osi v rovnakom čase ako Zem, čo znamená, že vidíme vždy len jednu a tú istú stranu. Na obe strany Mesiaca však dopadá rovnaké množstvo svetla (tým ako sa otáča), ibaže tú “temnú” mali možnosť vidieť iba ľudia vo vesmíre.
2. Slnečnému žiareniu by sa vyrovnalo až niekoľko stoviek tisícov Mesiacov
Určite si už zažil noc, počas ktorej bolo vďaka mesačnému svitu jasno akoby ti nad hlavou svietilo nočné osvetlenie. Aby sa však Mesiac vyrovovnal slnečnému svitu, potreboval by ešte niekoľko stotisícov svojich kópií. Konkrétne je žiarenie slnka verzus plného Mesiaca zhruba 398 110 : 1. Čiže tých 398 110 Mesiacov by bolo potrebných k tomu, aby plne nahradili Slnko. Treba však dodať, že taký počet Mesiacov by sa na oblohu ani len nezmestil. Len pre zaujímavosť, na celú oblohu, vrátane oboch polovíc (nočnej aj tej dennej na opačnej pologuli), by si celkom zmestil 206 264 Mesiacov, pričom by ti stále chýbala necelá polovica k tomu, aby si dosiahol jas rovný slnečnému svitu.
3. Vznik Mesiaca bol trochu drastický
Treba podotknúť, že ide iba o teóriu, no podľa nej vznikol Mesiac v období, kedy sa začal formovať solárny systém a teda zhruba 4,5 miliárd rokov pred tým, ako sme zliezli zo stromov. Išlo pritom o náraz obrovského asteroidu o veľkosti Marsu do našej Zeme. Ešte šťastie, že sa to nestalo teraz, či?
4. Mesiac sa od našej Zeme vzďaľuje
V skutočnosti sa Mesiac každým rokom vzďaľuje od našej planéty o 3,8 centimetra. Odhaduje sa, že tento fenomén bude pokračovať ďalších zhruba 50 miliárd rokov. Pokiaľ tu po takom čase vôbec bude naša slnečná sústava či celá galaxia, potrvá 47 dní, aby Mesiac obehol našu Zem. V súčasnosti mu to trvá presne 27,32 dní (treba odlišovať obežnú dráhu Mesiaca okolo Zeme a času na dosiahnutie všetkých fáz - tento fenomén trvá Mesiacu priemerne 29,53 dní, hoci toto číslo sa po celý rok mení).
5. Na Mesiaci kráčalo celkom 12 ľudí (vo všetkých prípadoch americkí muži)
Prvý muž, ako nás to naučili učebnice dejepisu, ktorý kráčal po Mesiaci, sa volá Neil Armstrong z misie Apollo 11 a podarilo sa mu to v roku 1969. Nebudem tu teraz rozoberať konšpiračné teórie o pristátí na Mesiaci, to je na inú tému, avšak posledný muž na Mesiaci bol Gene Cernan na misii Apollo 17 z roku 1972. Odvtedy na Mesiac pristáli iba vozidlá a stroje ovládané na diaľku.
6. Na Mesiaci by si vážil oveľa menej
Už viac nemusíš dodržiavať striktný jedálniček, obmedzovať sa pôžitkov z dobre upečeného stejku či hranolkách s kečupom, stačí ak pristaneš na Mesiaci a tvoja váha pôjde rapídne dole. Gravitácia na Mesiaci je totiž oveľa menšia než tá na Zemi, vzhľadom na menšiu celkovú hmotnosť Mesiaca, ktorá je iba 16,5% z celkovej hmotnosti Zeme.
7. Aj Mesiac má svoje vlastné časové zóny
Pokiaľ sa práve nachádzaš na Mesiaci a kamarát sa ťa pýta, koľko je tam práve hodín, môžeš mu to presne povedať. V roku 1970 totiž spoločnosť Helbros Watches požiadala Kennetha Franklina (dlhoročného astronóma v newyorskom planetáriu), aby navrhol hodiny, ktoré merajú čas v takzvaných “lunáciach” (lunations), ktoré reprezentujú jedno otočenie Mesiaca okolo Zeme. Franklin následne určil lunárne časové zóny podobným spôsobom, akým sú nastavené časové zóny na Zemi, avšak s malým rozdielom. Zemepisná dĺžka je daná poludníkmi, ktorých je na Zemi celkom 15, no Franklin určil lunárne časové zóny na Mesiaci pomocou iba 12 poludníkov.
8. Tvar vajíčka
Vždy si si myslel, že Mesiac je dokonalá guľa? Nuž, možno ťa prekvapím, ale Mesiac má tvar vajíčka. Tá časť, ktorá je k nám vždy priklonená, je práve menší oblúk tohto vajíčka. Okrem toho jadro Mesiaca nie je geometricky umiestnené v strede Mesiaca, ale zhruba 2 kilometre mimo centra.
9. Mesiac nemá atmosféru
Chýbajúca atmosféra má na svedomí fakt, že Mesiac nie je proti kozmickému dažďu, meteorom a solárnemu vetru chránený. Obrovské teplotné výkyvy sú na Mesiaci úplne bežnou záležitosťou. Kvôli chýbajúcej atmosfére na Mesiaci nemôžeš počuť zvuk a obloha sa vždy javí ako čierna a bez hviezd.
10. V 50-tych rokoch zvažovalo USA odpálenie jadrovej bomby na Mesiaci
Tento tajný projekt prebiehal počas Studenej vojny a bol pomenovaný ako “Štúdium lunárnych letov” alebo s nádychom tajomstva tiež “Projekt A119”, pričom išlo o ukážku sily medzi veľmocami, ktoré boli v tomto čase pohltené v závode v zbrojení a tiež vesmírnom závode. Projekt sa však nikdy nedotiahol do konca, či už kvôli nedostatku financií alebo nezmyselnosti.
