Bayona boduje aj tretíkrát. Tentoraz so snímkou o mladom chlapcovi, ktorý sa nevie zmieriť so stratou vlastnej mamy a vytvára si svoj vlastný svet.
Juan Antonio Bayona je španielskym režisérskym esom. Svojím psychologicko-mysterióznym debutom The Orphanage (Sirotinec) dokázal zaujať širokú škálu divákov a rovnako sa mu podarilo uspieť aj s veľkolepou katastrofickou drámou The Impossible (Nič nás nerozdelí) o obrovskej tsunami, ktorá zatočila so životom jednej malej rodiny. Svoj tretí kúsok s názvom A Monster Calls odprezentoval v španielsku ešte minulý rok, no a v Amerike sa snímka dostala na plátna kín v skorom januári. Bayona si do hlavných úloh obsadil herecké esá, ako Sigourney Weaver, Felicity Jones či Tobyho Kebella a vy už zrejme viete, že stromovému monštru, teda jednému z hlavných elementov filmu, prepožičal hlas samotný Liam Neeson. Príbeh na prvý pohľad vyzerá ako rozprávka pre tých menších, avšak skrýva temné motívy a hlboké myšlienky, ktoré vás budú prenasledovať ešte pár dni po zhliadnutí. A to v dobrom.
Dej začína pri trinásťročnom Conorovi (Lewis MacDougall), ktorého bežne v škole šikanujú staršie deti, nemá kamarátov a jeho najbližšia osoba, milovaná mama, má diagnostikovanú rakovinu a pomaly umiera. Conorov otec si medzitým žije svoj vlastný život kdesi vo vzdialenej Amerike. Chlapec sa s pravdou nevie zmieriť a dookola prežíva nočnú moru, kde mamu stráca držiac ju za ruku nad temnou priepasťou. Veci nadobudnú iný rozmer v momente, kedy mladého chlapca začne navštevovať netvor, obrovský chodiaci strom z cintorína neďaleko, ktorý mu chce porozprávať tri staré príbehy. Učí ho, aký svet a povaha ľudí v skutočnosti je, a že veci okolo nás nie sú také, ako v skutočnosti vyzerajú. Pomáha mu zmieriť sa so smrťou a urobiť odvážny krok dopredu.
Už z popisu viete vyčítať, že Bayona za cieľovku nepovažuje malé deti, ale skôr tých násťročných. Snímka sa venuje motívom strachu, bezmocnosti a smútku, ale aj viery a zmiereniu. V porovnaní so Spielbergovým The BFG ide o vážnejšiu a smutnejšiu drámu prevažujúcu nad žánrom fantasy, ktorý síce vo veľkej miere nenájdete, no vystačí vám. Film ako celok pôsobí celkom jednoducho, zbytočne neplytvá postavami a predstaví nám len pár, pričom všetky pôsobia sympaticky. Bayonov režisérsky rukopis je viditeľný aj v tomto počine. Vie veľmi dobre vykresliť ponurú atmosféru a gradáciou vás dostať až k slzám, pričom sa drží v limitoch a neprekračuje hranicu reality. Zobrazuje krutý a nemilosrdný svet, aký poznáme a učí, že vždy existujú dve strany mince. Rovnako musím vyzdvihnuť jeho prácu so scénárom a zobrazenie troch príbehov vyprávaných stromovým netvorom, ktoré potešia každé umelecké oko a niektorým fanúšikom Harryho Pottera možno pripomenú scénu z Darov smrti.
Mňa osobne zaujala aj slušná práca s kamerou. Či už to boli pomalé atmosférické zábery na ponurý cintorín vonku s vetrom hrajúcim sa s listami alebo detaily na Conorove kresby ceruzkou. K tomu všetkému si treba pripočítať okulahodiace efekty, ktoré nie sú prehnané a dotvárajú Conorov vlastný svet. Netvor s hlasom Liama Neesona je geniálnou voľbou a ako celok to do seba mozaicky zapadá, aj keď to zo začiatku môže vyzerať trochu chaoticky. Herci sú uveriteľní, mladý Lewis MacDougall má talent a dobre sa na neho pozerá. A Monster Calls však nemusí ulahodiť každému. Snímka sa nesie po celý čas na depresívnej nôte, na ktorú nemusí mať každý náladu, avšak jej myšlienky vám udrú do hlavy a vo finále sa prichytíte bez dychu. Projekt do upršaného počasia ako vyšitý. Jednoznačne mu dajte šancu. 8/10