Jeden vojak, jedna mína. Oplatí sa to vidieť?
Psychologická dráma (reznutá thrillerom) s názvom Mine patrí k tým, ktoré vás dokážu zaujať takmer okamžite. A často stačí len chytľavý nápad a jeden či dvaja herci. Potom ostáva už len na zručnosti režiséra a scenáristu, či dokážu šponovať divácke nervy po celú dobu stopáže. Mine zrežírovala dvojica Fabio Guaglione a Fabio Resinaro. Sami si napísali aj scenár a filmom zároveň režijne debutujú. Už trailer lákal na solídnu a napínavú snímku, nerozpadlo sa to však režisérskym nováčikom pod rukami?
Mike a Tommy sú americkí vojaci nasadení v Afrike, kde majú uskutočniť atentát na vysoko postaveného teroristu. Akcia sa však nepodarí a obaja sú nútení utiecť hlbšie do púšte. Cestou k dedine, kde sa majú stretnúť so svojou jednotkou však narazia na mínové pole. Tommy výbuch neprežije, keď však Mike urobí ďalší krok, začuje zlovestné cvaknutie a zmrzne na mieste. Stojí na míne. Ak sa pohne, je po ňom. Podarí sa mu skontaktovať s ostatnými vojakmi, ale vyhliadky nie sú príliš pozitívne - ak všetko pôjde hladko, záchrana dorazí o 52 hodín. Mike však nie je typ človeka, ktorý sa vzdáva len tak ľahko...
Už od začiatku oplýva Guaglioneho a Resinarov snímka skvelou atmosférou. Priam cítite žeravý piesok škrípajúci medzi zubami, sálajúce slnko a piesočné duny. Na tento fakt sa priamo viaže technická stránka. Tá je zvládnutá veľmi dobre. Celá situácia je vlastne dosť neveselá ešte predtým, ako vojaci dorazia k mínam. Nekonečná púšť rozhodne nepatrí k miestam, kde by ste chceli tráviť dovolenku. Stačí, aby sa pokazila maličkosť a pomoci sa len tak ľahko nedovoláte. Tvorcom sa bravúrne podarilo vykresliť bezvýchodiskovosť Mikeovej situácie. Obrovský kus práce logicky odvádza Armie Hammer v hlavnej úlohe. Jeho prerod z profesionálneho vojaka na psychicky zlomenú trosku je hodnoverný hlavne vďaka jeho hereckému výkonu (hoci si myslím, že scenáristi mohli zájsť ešte viac na dreň). Celkovo môžeme povedať, že prvé dve tretiny Mine sú pre mňa ukážkou nadpriemerného remesla. Keď sa Mikeovi zakrútila hlava z horúčavy alebo začínal strácať kontrolu nad svojím telom v dôsledku halucinácií, len som zatínal ruky v päsť. Napätie na mňa skrátka fungovalo.
Problém mám teda hlavne s poslednou tretinou. Je totiž o niečo horšia než zvyšok filmu. Nejde o žiadny extrémny prepad, ale mal som pocit, akoby sa dej režisérom trochu vymykal kontrole. Pomáhajú si lacnými trikmi v podobe smutnej hudby, slzopudnými a klišovitými flashbackmi a až príliš tlačia na emócie. Snaha ale vyznieva dosť naprázdno a návraty do hrdinovej minulosti sú skôr otravné a zbytočne riedia napätie. Myslím, že ak by tvorcovia ostali verní sympaticky civilnému tónu predchádzajúcich minút, urobili by omnoho lepšie. Rozumiem, že sa snažili príbeh patrične vygradovať a dodať mu emocionálnu silu, ale menej je niekedy viac. Pokojne tiež mohli ukrojiť z pomerne štedrej stopáže (až 106 minút), vyhodiť niekoľko prebytočných scén a v koncovke trochu zrýchliť.
Našťastie, nejde o prehnane veľké chyby a debutantom by sme ich snáď aj mohli odpustiť. Pokiaľ máte radi podobné drámy, kde si hrdinovia musia siahnuť až na dno svojich možností (127 hodín, Buried) nemali by ste byť Mine príliš sklamaní. Ide o presvedčivo nakrútený a skvele odohraný film, ktorý drží pokope a aj keď obsahuje niekoľko sporných momentov, pozornosť diváka dokáže udržať až do konca. Za seba dodám, že keby bolo o trošku lepšie zvládnuté finále, pokojne by som šiel s hodnotením vyššie. Takto dávam o trochu menej, ale stále vrelo odporúčam. Rád si tento očistec jedného osamelého vojaka ešte niekedy zopakujem. 7,5/10
