Kde majú svoj pôvod a prečo sa vôbec tak ľahko šíria? Moderná doba umožňuje rozmach veciam, o ktoré by nebol až taký veľký záujem. Skúsme si ich teda aspoň troška priblížiť.
Ako býva zvykom, článok môže mať dohru v podobe ostrej diskusie. Budeme radi, ak svoje argumenty a názory odprezentujete slušne, k veci a rozume. Nemal za úlohu nikoho uraziť a osočiť, má len informatívny charakter. Ďakujeme za pochopenie!
Informácie majú v dnešnom svete mimoriadne dôležitú úlohu, pretože poľahky dokážu manipulovať s ľuďmi, meniť a prispôsobovať ich názory a ponúkať im pohľady na svet, ktoré častokrát s realitou nemajú nič spoločné. S istotou môžeme povedať, že svet sa momentálne nachádza v informačnej vojne odlišujúcej sa od tradičných vojnových konfliktov len v malom. Poďme si tento "bojový priestor" charakterizovať bližšie. Nebojuje sa na rozbombardovanom poli kdesi na Ukrajine, ale na internete/médiách a namiesto zbraní sa používajú klávesnice, do ktorých môže ťukať hocikto či už starý unudený dôchodca, produktívny človek či zaujatý stredoškolák. Našťastie nie sme svedkami strát na životoch, ako tomu býva zvykom "tam vonku".
Médiá či už v televízii alebo na internete nám slúžia ako sprostredkovatelia aktuálneho diania vo svete i na Slovensku. Zamerajme sa ale na slovenský kyberpriestor, pretože prístup k nemu má hocikto, narozdiel od našich televíznych a spravodajských staníc. Každý využívame internet na svojské účely. Drvivá väčšina z nás navštevuje maximálne Facebook, YouTube, raz za čas naťuká niečo do Googlu, skontroluje maily a to je tak všetko. Ďalší zasa hľadajú recepty, návody a pomôcky od výmyslu sveta, pátrajú po osudových láskach či sa vzdelávajú.
Všetko má svoj súvis:
Žijeme v dynamickom svete plnom zmien, noviniek, udalostí a nových spôsobov fungovania. Zmenil sa náš vlastný životný štýl, nachádzame nové priority a na dianie vôkol sa pozeráme inak ako naši predkovia v minulosti. Masívny pokrok sme zaznamenali len za posledných niekoľko desaťročí, kedy sme ako ľudstvo poskočili vpred míľovými krokmi. Faxovanie je takmer mŕtve, televízory i počítače tenšie ako širšie, posielanie si dopisov a pohľadníc je skôr výnimočné a podobne. Dnes už sa napríklad dokážeme pozerať, ako vyzerajú ulice v cudzích štátoch bez toho, aby sme vyšli čoby len z domu, nákupy si môžeme posielať rovno pred dvere, pizzu nám donesie priamo na balkón nenápadný dron... Nových vymožeností sú skrátka tisícky a menovať by ich bolo možné ešte na ďalších desiatkach stranách. V skratke povedané, stali sme sa tzv. globálnymi občanmi otvorenými svetu. Nakoľko sme súčasťou západnej civilizácie a Európskej únie, platí to dvojnásobne. Zoberme si ako príklad nás samých, Slovákov a Slovenky. Hranice? Tie považujeme čoraz viacej za abstraktné pojmy a európske krajiny od seba oddeľujú skôr už len prírodné prekážky, pomyselné čiary a rozdielne jazyky i zvyklosti.
Stávame sa čoraz pohodlnejšími. Veľa vecí dokážeme vybaviť z domu, a to len za pomoci dvoch vecí – technickému zariadeniu v podobe počítača, notebooku, inteligentného smartfónu, tabletu,... a prístupu na internet. A práve druhý spomenutý pojem má dnes vo svete mimoriadne silné postavenie, pretože priamo ovplyvňuje naše životy nielen raz za čas, ale každodenne. Kyberpriestor sa stáva lokalitou, kde sa čoraz častejšie začínajú upriamovať zraky nie miliónov, nie stoviek miliónov, ale miliárd ľudí. Nemôžeme ho chytiť do ruky, nemôže nás priamo ohroziť na živote, ale dokáže niečo oveľa inšieho – ovplyvňovať. Ešte skôr, ako sa pustíme do podrobností, nazrime na najaktuálnejšie a najspoľahlivejšie dáta týkajúce sa rozšíreniu internetu vo svete. Na priloženom obrázku je možné uvidieť, koľko jeho používateľov sa nachádza v jednotlivých regiónoch a tiež aj ich nárast od roku 1995 až do 2015.
Ako je už vidno, v každej uvedenej oblasti sveta zaznamenávame za posledné roky prudký nárast. Rozloženie je teda nasledovné – lídrom rebríčka je Východná Ázia a Pacifik s obrovským číslom - 1 135 000 0000 používateľov. Ďalej nasleduje naša Európa spoločne so Strednou Áziou (ide o susedné lokality), kde má prístup na internet až 651 000 000 ľudí. Na treťom mieste sa ocitla Južná Ázia (412 000 000), následne Latinská Amerika a Karibik (344 000 000), Severná Amerika (271 000 000), subsaharská Afrika (224 000 000) a Blízky východ so severom Afriky činí 185 000 000. Celkovo má prístup k internetu 3 224 603 216 osôb z celkového počtu okolo 7,5 miliardy. Daná hodnota sa samozrejme každým dňom mení, no základ je stále pomerne rovnaký, z čoho vyplýva, že takmer každý druhý obyvateľ na svete môže surfovať po internete. Zaujímavý je aj obrázok týkajúci sa percentuálneho „rozloženia síl“, z ktorého sa dozvedáme, že najsilnejším svetovým hráčom je práve Východná Ázia spolu s Pacifikom, čo je logickým vyústením toho, že v tamojších končinách žijú početní Číňania, Japonci, Kórejčania, Vietnamci a ďalšie desiatky národov.
Začnime najzákladnejšou dostupnou poučkou - propaganda je rozširovanie názorov a informácií s cieľom zmeny názorov, ovplyvnenia, vyvolania alebo zosilnenia určitých postojov alebo konaní. Vysvetlené na primitívnom príklade - ak si už raz myslíme, že značka Samsung je lepšia ako Apple a budeme sa snažiť vsugerovať daný postoj cudzím ľuďom, využijeme všetok um a schopnosti k zmene názoru opozitnej strany, ktoré máme k dispozícii. Poďme teda k „pravej propagande“. Čo je pre ňu najviac charakteristické? Ako prvé môžeme uviesť fakt, že nakoľko je zameraná primárne na ľudské bytosti, tak musí s nimi „nadviazať kontakt“ a osloviť ich. Ako to najlepšie docieliť? Jednoducho, musíte ponúknuť ľuďom to, čo chcú počuť. Najlepšie je, ak majú pred niečím strach a vy začnete rozprávať a šíriť to, čo chce obecenstvo počuť. A nemusí to byť ani pravda, ani obraz reality, pokojne aj vymyslené fakty a iné prostriedky cieleného „vymývania mozgov“. Ak vzplanú vášne, ľudia pomaly prestanú kontrolovať pravdivosť manipulatívnych tvrdení, ktoré sú im ponúkané, a takpovediac sa z nich stanú ovečky slepo nasledujúce svojho baču. A práve preto sa propaganda sústreďuje priamo na ľudské vášne, strach a nenávisť. Historia magistra vitae. Za výborný zdroj na ceste k poznaniu môžeme považovať dávno odohrané udalosti. Prečo? No najmä z dôvodu, že sa reálne odohrali a máme možnosť vidieť ich priamy dopad na vtedajšiu spoločnosť. Mnohým z nás sa pri pojme propaganda môže vybaviť obdobie druhej svetovej vojny, kedy pracovala na plné obrátky, aby formovala myšlienky a názory občanov jednotlivých zainteresovaných krajín.
Súčasná severokórejská propaganda:
Najskôr si posvieťme na nacistické Nemecko. Už z hodín dejepisu na základnej škole vieme, že mužom číslo jeden tamojšej propagandy bol blízky Hitlerov spolupracovník, ríšsky minister pre propagandu s menom Joseph Goebbels, ktorého sám vodca považoval v politickom testamente za svojho budúceho nástupcu. Jednoducho silná osobnosť využívajúca film i ďalšie dostupné prostriedky na ovládanie más. Jedným z úhlavných nepriateľov spoločnosti boli práve Židia vykresľovaní ako najväčší dobytok žijúci medzi vznešenými Árijcami určený na likvidáciu. Po uliciach boli vylepované plagáty najrôznejšieho druhu, v rádiách a prejavoch bola vyhlasovaná otvorená nenávisť, na oblečenia sa umiestňovali žlté hviezdy. Avšak vrcholom celej ovplyvňovacej mašinérie boli práve Olympijské hry konajúce sa v Nemecku v roku 1936. Mali ukázať nadradenosť, dokonalosť a silu nemeckého národa. Paradoxom bolo, že najúspešnejším športovcom na hrách bol práve americký černoch Jessie Owens. V totožnom období nezaostávali ani súdruhovia zo Zväzu sovietskych socialistických republík. Ich snaha bola jasná, a to vyzdvihovať vládnucu stranu. Myšlienky čerpali z marxizmu-leninizmu a nebránili sa ani posielaniu odporcov a nepohodlných ľudí do gulagov. Akékoľvek protichodné názory boli potlačované a čím viacej klamstiev bolo ľuďom vtĺkaných do hláv, tým viac sa z lži dokázala stať pravda. Na podobnom princípe fungovala propaganda aj v Slovenskom štáte. Jej inšpiráciou bolo hlavne Hitlerovo Nemecko.
Prejdime od histórie k súčasne veľmi pálčivej téme. Pojem extrémizmus je v dnešných časoch veľmi často skloňovaným pojmom. Začnime samotným slovíčkom extrém, čo symbolizuje niečo výstredné a vyčnievajúce. A práve také je aj správanie slovenských extrémistov - nechcú kráčať s davom, a preto sa od „normálnej spoločnosti“ odlišujú. Nemôžeme zabúdať ani na jeho základné rozdelenie - pravicový, ľavicový a náboženský extrémizmus.
Spočiatku boli ich zástancovia ľahko rozpoznateľní, pretože boli charakterizovaní typickým vzhľadom a správaním. Vysoké čierne topánky, holá hlava, špecifická značka oblečenia, antisemitské a rasistické názory (v prípade pravicového extrémizmu), červené vlajky s kladivom a kosákom, snaha o obnovu Sovietskeho zväzu (ľavicový) či radikálne pohľady na svet a usporiadanie spoločnosti (náboženský). Ako sa však situácia v Európe i svete zhoršuje, ešte hlasnejšie sa ozývajú ich hlasy. Nakoľko ľudia pomaly prestávajú dôverovať „tradičným médiám a politikom“, začali dávať šancu aj kedysi marginalizovaným skupinám a osobám. Najvážnejšia situácia s extrémizmom je aktuálne práve v spomenutej Európe, čo je dôsledok migračnej krízy a ďalších udalostí, ktoré ľuďom nevoňajú. Weby s niekdajšou návštevnosťou cez pár desiatok ľudí majú dnes niekoľkonásobne väčšiu podporu, osoby kedysi známe len v úzkych kruhoch sú dnes priam celebritami. A práve ony úzko súvisia s omieľaným extrémizmom, pretože práve u nich majú jeho predstavitelia najväčší priestor. Bohužiaľ, nezaostávajú ani šíritelia hoaxov a poloprávd, čo je v dnešnej internetovej dobe veľmi nebezpečné.
Vysvetlili sme si, ako vyzeralo ovplyvňovanie más v minulosti, koľko ľudí má prístup k internetu (teda môžu sa zároveň stať aj obeťami manipulácie), kde má korene extrémizmus a ako sa rozlišuje, no teraz na záver si ukážeme zopár znakov, ako rozoznať pochybný web. Začnime ale sociálnymi sieťami, kde sa dajú vytvárať najrôznejšie stránky do niekoľkých minút, zaplatiť si šírenie obsahu a mať tak dosah na tisícky ľudí. Väčšinou sa jedná o stránky ponúkajúce alternatívne informácie, dištancujú sa od tradičného prúdu (tzv. "mainstreamu") a je veľmi ťažké sa dopátrať k ich správcom. Inak to nie je ani s klasickými webmi. Rozpoznať sa dajú ľahko - obsah plný šokujúcich a netradičných príspevkov, neexistujúce alebo pochybné zdroje informácií, falošné mená autorov a témy týkajúce sa aktuálnych udalostí, veľkých sprisahaní, záhad, politiky, aktuálnych vojenských manévrov a všetko to dokopy vytvára dojem, akoby všetci a všetko klamalo, len daná "destinácia" sa "snaží" poskytnúť tie pravé poznatky.
Veľmi známym príkladom kontroverzného časopisu je práve ten v popredí na obrázku nižšie:
Práve v dnešnej dobe je veľmi dôležité byť obozretný aj na samotnom internete, neveriť všetkému, čo je na ňom vycapené a snažiť sa overovať si jednotlivé informácie. Častokrát sa hráme na správnych jedincov, ktorí nie sú žiadnymi ovečkami a majú správny pohľad na svet, no v drvivej väčšine prípadov je pravý opak bližšie k realite.
