Hoci ťažko, no ide to aj bez kapitalizmu.
V obchodoch si nekúpia iPhone ani žiadny smartfón so značkou Samsung, na súkromnom a zároveň poriadne obmedzenom internete nájdu len pár web stránok bez poriadnych informácií zo sveta a vlastnenie osobného počítača je dostupné iba pre miestnu elitu, takže bežný človek zo Severnej Kórey žije takmer tak isto, ako žili naši dávni predkovia v jaskyniach. Takmer preto, lebo aj keď nemajú k dispozícii tie najmodernejšie spotrebiteľské technológie, môžu si zaobstarať miestne alternatívy. O čom je teda reč? Bavíme sa tu o mobilných telefónoch, tabletoch a ďalších populárnych typoch elektroniky, za ktorými stoja v našich končinách neznámi výrobcovia. A ako je vidieť, s inšpiráciou si priveľké starosti nerobili. Väčšina nižšie uvedeného hardvéru či softvéru vám totiž môže pripomínať výdobytky modernej doby zo západu, avšak s tým rozdielom, že ich aktuálna technologická úroveň v niektorých prípadoch mešká až niekoľko rokov.
Internet pozostáva z 28 webov
Informácie bez cenzúry berieme za samozrejmosť, no o Severnej Kórei sa niečo také povedať rozhodne nedá. Jej obyvatelia majú prístup k naozaj okresanej digitálnej diaľnici, na ktorej funguje dokopy 28 web stránok s vlastnou doménou, čo je v porovnaní s globálnym internetom dosť markantný rozdiel. Na tom momentálne nájdeme cez neuveriteľnú 1 miliardu webov, pričom uvedené číslo každou jednou sekundou rastie do čoraz väčších a väčších rozmerov.
Prostredníctvom severokórejského internetu nadobudnete prístup k službám jedinej komerčnej leteckej spoločnosti Air Koryo, kuchárskym receptom a hodnoteniam miestnych reštaurácií, dosť podobne vyzerajúcej alternatíve za populárny Facebook alebo detailom o športových zápasoch, a to dokonca aj o tých, ktoré sa odohrali za dôkladne chránenými hranicami tejto netradičnej ázijskej krajiny. Treba zároveň podotknúť, že zverejňovanie akýchkoľvek informácií i napriek výrazne slabej ponuke web stránok podlieha prísnej kontrole zodpovednej vládnej agentúre, takže sa na svetlo sveta nemusí dostať úplne všetko.
Severokórejský Facebook
Ako už bolo spomínané, originálny Facebook dostal kvôli nemalým obavám z potenciálneho ovplyvňovania propagandou zmanipulovaných Kórejčanov červenú a miesto neho si vytvorili náhradu v takmer rovnakom vizuálnom spracovaní. Snáď jediné, čo nemajú tieto dve sociálne siete spoločné, je logo.
O kórejskom klone Facebooku sa však donedávna veľa nevedelo. Objavil ho Doug Madory z americkej spoločnosti Dyn Networks a trošku neskôr začal čeliť hackerským útokom, ktorým nakoniec podľahol. Web businessinsider.com navyše tvrdí, že podobnú majú i samotnú funkcionalitu, takže používatelia môžu zverejniť status, fotografiu alebo priamo niekoho kontaktovať cez chat, pričom samotná registrácia vraj prebieha cez osobný e-mail.
Vlastniť PC považujú za luxus
Jeden z hlavných problémov súvisiacich so slabou digitalizáciou Severnej Kórey tkvie aj v zlej dostupnosti elektronických zariadení, vďaka ktorým by ľudia mohli pristupovať k digitálnej diaľnici. Áno, niekoľko starších počítačov pre širokú verejnosť tam nájdeme, napríklad v univerzitnej študovni alebo internetových kaviarniach, no čo sa týka osobného vlastníctva, tak to už je mierne komplikovanejšie. Smartfón podľa mobilného operátora Koryolink vlastní viac než cez 3 milióny a bežný PC iba niekoľko stoviek tisícov Kórejčanov, ktorých je dokopy približne 25 miliónov.
Pestrá ale nie je ani ponuka spotrebnej elektroniky z pohľadu značiek. Nedávno sme mohli počuť o taktiež výrazne obmedzenom tablete od čínskeho výrobcu, ktorý si hovorí Woolim. Dotykovému zariadeniu však chýba Wi-Fi aj Bluetooth a používateľ sa navyše nezbaví predinštalovaného softvéru v uzamknutom a tiež výrazne upravenom operačnom systéme Android. Väčšina z nich totiž s najväčšou pravdepodobnosťou slúži ako celkom efektívny sledovací prostriedok severokorejskej vlády. Web techtimes.com spomína i zaujímavú funkcionalitu na blokovanie dokumentov alebo aplikácií od tretej strany, takže im poslúži akurát tak na konzumáciu propagandistických materiálov v podobe videí či obrázkov. Samozrejme, ešte tu existuje domáca alternatíva Netflixu, kde však na druhú stranu priveľa obsahu nenájdu. A cena? Za tablet Woolim zaplatia po prepočte okolo 250 eur, čo je vzhľadom k slabej výbave a výrazným obmedzeniami skutočne obrovská cenovka.
Dôležité osobné počítače v Severnej Kórei bežia na modifikovanom operačnom systéme s autentickým názvom Red Star, ktorý stojí na Linuxe a po vizuálnej stránke až príliš nápadne pripomína používateľské prostredie macOS od Applu. Všimnete si to najmä na systémovej lište alebo lište s ikonkami nainštalovaných aplikácií. Používateľom PC je po softvérovej stránke k dispozícii ako alternatívny Word, tak aj jednoduchší video editor. Ani tu však nechýbajú zvedavé oči a uši prísneho režimu. Systém Red Star označí každý jeden neznámy súbor, s ktorým príde do kontaktu, aby nad ním príslušné úrady nadobudli vzdialený dohľad.
Vlastniť obyčajný televízor, naopak, považujú za úplne bežnú záležitosť. Keď ale zoberieme do úvahy, že TV predstavuje takmer ideálny prostriedok na šírenie propagandy, nemáme sa ani čomu čudovať. Používatelia musia mať navyše naladené iba predpísané televízne stanice. V opačnom prípade by mohla prísť náhodná kontrola a potom začnú menšie opletačky so "zákonom", čiže nočná mora slávneho Georga Orwella. A herné konzoly? Tak tie sú rovnako veľmi ojedinelým prípadom. Ak nie úplne zakázaným.
Bez medzinárodných hovorov
Kórejčania majú na výber z dvoch mobilných operátorov. Za najväčším dokonca stojí súkromná spoločnosť z Egypta, no tá v roku 2015 stratila značnú časť svojho vplyvu, takže vedenie Koryolink má momentálne v rukách už len nekompromisná vláda, ktorá navyše prevádzkuje aj druhého operátora Byol. Je teda iba otázkou času, kedy sa obaja spoja do jedného.
Pretože operátor Koryolink neumožňuje za bežných okolností realizovať medzinárodné hovory, komplikácie nastanú okrem iného aj pri snahe zatelefonovať niekomu z inej krajiny. Jedinou možnosťou zostáva zohnať si cez hranice prepašovanú čínsku SIM kartu a použiť tú, hoci existuje riziko, že dotyčný skončí v rukách nemilosrdného režimu a dostane tvrdý trest. A aby toho náhodou nebolo málo, tak obyvatelia Severnej Kórey nemajú prístupnú ani jednu dátovú (2G, 3G alebo 4G) sieť, čo však pochopiteľne neplatí o turistoch.
