Závislosť na peniazoch, sexe a drogách. Tri vlastnosti, ktoré Jordana Belforta, zakladateľa burzového prelomu Stratton Oakmont, dokonale vystihujú.
O mene Jordan Belfort počul snáď každý, kto si aspoň niekoľkokrát sadol pred nejaký film. Legendárny a fantastický Vlk z Wall Street však aj napriek bizarnosti zobrazuje skutočný príbeh existujúceho muža. Ako by povedala novinárka Forbesu z filmu, zvráteného Robina Hooda, ktorý si svojou šikovnosťou prišiel na miliardy dolárov vďaka burzovým podvodom. Podľa jeho slov sa však môže DiCaprio pred jeho skutočným životom schovať, film ho vraj ani nedobieha.
Film Jordanove detstvo obchádza, narodil sa v roku 1962 v newyorskej štvrti Bronx. Jeho rodičia boli obaja účtovníci, počas detstva tak pochytil množstvo zaujímavých informácií. Odjakživa mal len jeden jediný sen - stať sa bohatým. Jeho rodičia však až tak veľa peňazí nemali a jemu bolo jasné, že pokiaľ si nezíska vplyv, nestane sa nikým významným. Rozhodol sa teda pre prestížnu zubársku školu, ktorú podporovali aj rodičia (University of Maryland School of Dentistry), no na ňu potreboval množstvo peňazí. So svojím blízkym priateľom Elliotom zarobili za jedno leto 20 000 dolárov tým, že predávali niečo ako ovocnú zmrzlinu (Italian Ice) ľuďom na pláži. Predával ju za bizarné ceny. A každému inak. Svojimi rečníckymi schopnosťami dokázal zistiť, ako sa človeku darí a akú cenu mu nastaviť, aby si ju ešte kúpil. Niekedy tak predal zmrzlinu aj za 10 dolárov.
Na vysokú školu úspešne nastúpil, no nedokončil v nej ani prvý deň. Profesorom už bolo jasné, čo za človeka k nim prišiel na školu. Dekan univerzity mu hneď z fleku oznámil "Zlatá éra zubárov sa už skončila. Ak si sem prišiel len preto, aby si vďaka tejto škole zarobil neskôr hromadu peňazí, si na zlom mieste." A Belfort odišiel.
Treba povedať, že Jordan nikdy nemal ozajstnú prácu. Takmer všetko robil na vlastnú päsť a ľudí dokázal presvedčiť, aby si jeho tovar kúpili aj za smiešne bizarné sumy. Ako napríklad vtedy, keď po škole začal chodiť po domoch a predával mäso ako pouličný predajca. Prešpekulovane chodil do najprestížnejších štvrtí v podvečer, kedy je pravdepodobné, že vplyvní ľudia vyčerpaní po práci na niečo zabudli a už sú leniví ísť do obchodu. Jordan s mäsom a rybami sa tak zjavil ako požehnanie, škoda len, že to mäso predával za asi päťnásobok bežnej ceny. Za pár mesiacov si zarobil množstvo peňazí a podnikateľský duch v ňom ho donútil, aby zamestnal viacero ľudí. Za týždeň tak vo finále predal asi dva a pol tony mäsa. Ako 25-ročnému mu to však skrachovalo a Jordan ostal opäť bez práce.
Na peniazoch a biznise už však bol závislý. Nevedel si predstaviť deň bez toho, aby od niekoho nedostal množstvo šuchotavých bankoviek. Po premýšľaní zistil, že jediné miesto, kde bude šťastne pracovať bude Wall Street. Rozhodil svoje informátorske siete a jeden z jeho priateľov mu odporučil investorskú/maklérsku spoločnosť L.F. Rothschild s bohatou históriou.
Najprv sa však uveďme do situácie a prostredia. V roku 1987, kedy sa toto stalo, bolo Wall Street klenotom New Yorku. Pôsobila na ňom asi desiatka podobných spoločností, ktorých jedinou náplňou práce bolo predávať akcie. Bolo absolútne irelevantné, koho tie akcie boli či komu ich predávali, podstatné bolo, aby ich vlastnila spoločnosť hodná prestíže Wall Street. Takéto akcie sa dali predať za milióny, no investorským spoločnostiam bolo jedno, či má z toho kupec zisk. Jediné, na čom záležalo bolo, koľko sa toho predá. Všetko to stálo na makléroch, ľuďoch pri telefónoch, ktorí presne ako vo filme bojovali o každý dolár kupca. Z obchodu neskôr mali niekoľko percent, čo bolo skvelou motiváciou - na čím väčší obchod si trúfneš, tým viac zarobíš.
L.F. Rotschild však nepustilo ku svojim telefónom hocikoho, zamestnanec musel najprv zvládnuť takzvané maklérske skúšky. Jordan ich dal s prehľadom, kedže sa na pohovore pokúsil predať svoje staré auto. To mu síce ostalo, no svojím vystupovaním zapôsobil. To bola nedeľa, 18. októbra 1987, po ktorej nasledoval takzvaný Čierny pondelok (Black Monday), počas ktorého spadli akcie o stovky bodov. Niekoľko maklérskych spoločností ohlásilo koniec, medzi ktorými bola aj L.F. Rotschild. Práve v Jordanov prvý maklérsky deň.
Prežila však Stratton Securities, ktorej Jordan (spolu s parťákom Dannym Porushom) založil dcérsku spoločnosť Stratton Oakmont. Securities neskôr kúpil, no v Oakmonte sa diali pravé kúzla. Kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii nechcel nikto nakupovať drahé akcie. Predával teda takzvané pinksheety alebo penny stocks, teda akcie pod dolár. Stratégia bola jednoduchá. Vnútiť potenciálnemu kupcovi niekoľko akcií, napríklad tak sto. Ak akciová spoločnosť rastie, je to super, ak sa jej však nedarí, často sa dialo, že Stratton Oakmont ľudí skrátka klamal. Opojení rýchlym zárobkom nakupovali oklamaní Američania tisícky až desaťtisícky akcií neznámych spoločností, ktoré sídlili po garážach či dielňach. Často ich dokonca zakladal práve Stratton, keď spoločností nebolo dosť. Belfort ich však prepisoval na svojich blízkych a kamarátov s trvalým pobytom mimo USA, a tak boli prakticky nevystopovateľné. Pýtate sa, ako niekto dokáže predať akcie za desiatky tisícov dolárov úplne neznámej spoločnosti? Jordan Belfort bol totiž majstrom rétoriky a dokázal ju učiť aj ostatných. Jednou z jeho obľúbených fínt bolo získať si dôveru zákazníka tak, že náhodou spomenul, že predáva aj akcie inej spoločnosti (pričom ich reálne nevlastnil). Ako príklad môžeme spomenúť hovory, pri ktorých niekto v pozadí úmyselne reval niečo v zmysle "Tak kúpite si desaťtisíckrát Microsoft alebo nie?!?!". Ak vám niečo povie človek, ktorému dôveruje svetový gigant, hneď mu budete veriť o niečo viac.
Stratton Oakmont začínalo v garáži autoservisu, po čase sa však presťahovalo práve na Wall Street. V čase svojho vrcholu zamestnávali tisícku maklérov a marže činili aj miliardu za mesiac. Na trh uvádzali 35 kľúčových spoločností, z ktorých bola najvýznamejšia obuvnícka Steve Madden Ltd. Mala potenciál zarobiť Strattonu desiatky miliárd dolárov, Madden však v poslednej chvíli porušil zmluvu a prestúpil k iným maklérom, za čo bol postavený pred súd. Stratton mal na Wall Street príšernú povesť, ktorú však makléri zachraňovali u zákazníkov. Najväčšiu popularitu mu však zariadil rozhovor v časopise Forbes. V ňom ho síce novinár za Vlka z Wall Street neoznačil (ako vykresľuje film), no neodpustil si vetu "Jordan Belfort sa správa ako nejaký zvrátený Robin Hood, ktorý berie bohatým a dáva svojej pochybnej partičke maklérov."
Jordanov život sa v Oakmonte zmenil. To, čo po čase začal prechovávať k drogám nebola závislosť. To bola posadnutosť a labužníctvo. Okrem klasík ako morfium, kokaín a marihuana vyhľadával luxusné kúsky, spomeňme aspoň niektoré. Ludy (alebo kvaludy, metachalón, ang. Qualuudes) dokázali človeka úžasne nabudiť, pokiaľ prekonal prvých pár minút chuti na spánok - pôvodne predávané ako sedatívum, neskôr zakázané. Jeho alternatíva, Lemmon-714 zasa dokázala dokonalo zlepšiť ľudské zmysly. Myšlienkou sfetovať všetko, čo sa dá bol posadnutý, no má to aj logické vysvetlenie. Nebránil sa totiž ani alkoholu a niekedy sa skrátka potreboval dať aj do poriadku. Po dome schovával kilá kokaínu a nedokázal si predstaviť deň, kedy by nesfúkol aspoň niekoľko lájn. Jordan tiež miloval Stratton Oakmont. Každý týždeň objednával do firmy desiatky prostitútok pre svojich maklérov, všetci v spoločnosti šňupali, fajčili, húlili a pili - podľa Jordanových slov sa táto práca inak vykonávať ani nedala.
Aj napriek zhýralému životu sa však snažil usadiť. S prvou ženou Denise sa rozviedol po tom, čo spoznal druhú, Nadine Caridi, britskú modelku, ktorá vyrástla v Brooklyne. Aj tento pár sa však rozviedol, Nadine podala žiadosť s dôvodom domáceho násilia, nechala si aj ich spoločné deti. Jordan bol nesmierne bohatý, a tak sa rozhodol ešte v časoch šťastného manželstva kúpiť pre Nadine jachtu, ktorej pôvodným vlastníkom bola Coco Chanel. S ňou sa však potopil, keď sa plavbou ponáhľal do Monaka za obchodom, pričom ignoroval rady svojho kapitána. Nedaľeko Sardínie prerazila sklo obrovská vlna, celú posádku však vylovili talianski záchranári.
Stratton Oakmont však začínalo padať. Postupom času sa spoločnosť dostala do hľadáčiku FBI a komisie pre cenné papiere a aj keď všetkých tisíc zamestnancov na individuálnych výpovediach Belforta podržalo, v roku 1988 bol obvinený z podvodov a prania špinavých peňazí. Všetko dosvedčila snaha ukryť peniaze vo švajčiarskej banke na účet tety Nadine. Úžasné, ako je ten film presný, však? Stratton sa zavrel o rok na to po tom, čo súd nariadil rozdeliť poškodeným smiešne odškodné asi 110 miliónov dolárov. Jordan si odsedel len 22 mesiacov vo väznici v Nevade a po prepustení napísal svoje dve knihy, preložené do osemnástich jazykov.
Jordan Belfort gets arrested
Dnes sa živí ako motivačný rečník. Je zasnúbený so svojou dlhoročnou priateľkou Anne a miluje hrať tenis, ktorý sa naučil priamo v pobyte vo väzení. "Až tam som na jeden jediný moment dokázal zabudnúť, že som bohatý." Mimochodom, viete, kto uvádza fiktívneho Belforta, teda Leonarda DiCapria na javisko v poslednej scéne Vlka z Wall Street? Áno, on. Práve skutočný Jordan Belfort.
