Jeho knihy sú dodnes označované za pornografické a obscénne výplody chorej mysle.
Človek, ktorý väčšinu života pobýval na pomyselnom okraji spoločnosti. Outsider, no zároveň zakladateľ kyberpunku, stúpenec beat generation, na drogách závislý literárny génius a psychopat. Obrovskou mierou ovplyvnil literatúru 20. storočia a bez jeho dosahu by sa len ťažko zrodili mená ako David Bowie či David Lynch. Ako väčšinu kontroverzných osôb, aj Burroughs má na rováši činy, ktorými sa zapísal do dejín a neplánovane sa tak zviditeľnil. Opileckou nešikovnosťou zastrelil svoju manželku, usekol si prst a vyskúšal každú drogu, ktorá sa mu dostala popod nos. V neposlednom rade je to práve on, kto vymyslel slovné spojenie „heavy metal“. Čo ale predchádzalo tak bohémskemu a drogami nasiaknutému životu?
Na svet prišiel v dobe, keď sa v Európe schyľovalo k 1. svetovej vojne. Rodným mestom sa mu v roku 1914 stalo St. Louis v americkom štáte Missouri. Už vo veku štyroch rokov zažil pohlavné zneužitie od manžela svojej opatrovateľky. Nepríjemná udalosť sa stala akýmsi prvým zárezom do Burroughsového pokriveného nazerania na svet. Ako dieťa začal náhle trpieť úzkostnou poruchou a halucináciami. Pochádzal z finančne zabezpečenej rodiny, a tak si mohol dovoliť navštevovať najprestížnejšiu a zároveň najdrahšiu internátnu školu v USA, do ktorej sa vybral na želanie rodičov. Tvrdému a nekompromisnému režimu v škole sa odmietol podvoliť, a tak z internátu odišiel (niektoré zdroje hovoria, že bol vyhodený). Aj napriek rodinnému bohatstvu však nebola jeho rodina vyložene ukážková. Jeden ujo závislý na morfiu, druhý vyšetrovaný pre spoluprácu s nacistickým nemeckým politikom Gobbelsom.
Strednú školu nakoniec dokončil v rodnom St. Louis, odkiaľ sa následne vybral na Harvard. Harvardské prostredie však malo na Burroughsa mierne odlišný vplyv. Vo veľkej miere sa začal zaujímať o okultizmus a počas víkendov navštevoval newyorské nočné kluby. Práve v harlemských nočných baroch sa po prvýkrát dostal do bezprostrednej blízkosti k drogám. Štúdium na Harvarde ukončil v roku 1936 v odbore anglická literatúra a lingvistika. Počas štúdia sa stal veľkým znalcom a expertom na Shakespeara, ktorého bez problémov citoval spamäti. Vďaka peniazom od rodičov si mohol naďalej užívať nezávislý život a potĺkať sa svetom za hranicami poznaného. Oficiálne sa ďalšiemu štúdiu nevenoval, no pohrával sa s viacerými odbormi. Jedným z nich bola aj medicína, ktorú sa rozhodol ísť „študovať“ do Viedne. Skôr ako vysedávanie za stohmi kníh sa však venoval divokým večierkom, ktoré nemali konca. Kupoval si mužov na jednu noc, navštevoval kúpele a oddával sa alkoholickému opojeniu. Bujarý životný štýl si nachvíľu vyskúšal aj v Prahe. Vo Viedni sa aj cez svoju homosexualitu napokon oženil, no nebolo to manželstvo založené na láske, ale na pomoci pred nacistami. Išlo totiž o Ilse Klapperovou, ženu židovského pôvodu, ktorej sa rozhodol pomôcť a získať americké občianstvo. Krátko nato sa v USA rozviedli, no priateľmi zostali ešte dlhé roky.
Po zapojení Spojených štátov do 2. svetovej vojny sa Burroughs snažil dostáť do armády, no úrady svojou oddanosťou na vykonávanie vyšších funkcii nepresvedčil a funkciu obyčajného pešiaka ihneď odmietol. Avšak k službe neschopnosti potreboval pádny dôvod. Tým sa pre neho stala paranoidná schizofrénia, ktorú mu určili na základe toho, keď si pár mesiacov predtým odrezal posledný článok malíčka. Napokon sa presťahoval do Chicaga, kam ho zaviedlo vyhlásené zločinecké prostredie. Po príchode striedal zamestnania viac-menej pre vyplnenie času. Pracoval ako detektív, deratizér, ale aj barman. Chicago mu však okrem mnohých pozitívnych skúseností udelilo aj trpké spomienky. Tie vychádzali najmä zo závislosti na opiátoch, ktorým prepadol. Príležitostné užívanie najrôznejších halucinogénov a psychofarmák vnímal ako nevyhnutný proces pre oslobodzovanie mysle. Užívanie najrôznejších nelegálnych substancii sa tak stalo Burroughsovým životným prekliatím, z ktorého sa nikdy nevyliečil. V spoločnosti dvoch priateľov sa napokon presúva z Chicaga späť do New Yorku. V roku 1944 sa nasťahoval do bytu, kde žil s Joan Vollmer-Adamsovou a Jackem Kerouacem, významným predstaviteľom a spisovateľom beat generation. Burroughs sa v tomto období venoval najmä nelegálnej činnosti. Peniaze si zarábal okrádaním ľudí v metre, predávaním heroínu, ale aj falšovaním receptov na rôzne iné opiáty. Práve v tom čase sa zamiloval do beatníkov, ale aj do Joan Vollmer-Adamsovej, z ktorej sa čoskoro stala Burroughsova manželka. Svadobnú cestu im však nakoniec prekazilo zatknutie novomanžela.
Po domácom väzení, ktoré si odsedel doma v St. Louis, narazil na kontroverzného rakúskeho vedca Wilhelma Reicha. Reich ako psychológ a psychoanalytik presadzoval nie veľmi uznávanú „orgonovú teóriu“, ktorá vyznávala myšlienku, že život sa skladá z akýchsi pomyselných častíc, orgonov. Začiatkom 50. rokov bol Burroughs donútený utiecť do Mexika. Dôvodom bola najmä korešpondencia pojednávajúca o obchode s marihuanou, ktorú policajti našli pri domovej prehliadke. Neplánovaný útek na juh si prekvapivo užíval plnými dúškami. Mexico City bolo otvoreným svetom, kde je všetko dovolené. Jeden z nočných opileckých ťahov sa však neskončil úplne podľa predstáv. Po tom, čo chcel predviesť svoju presnú mušku na manželke, ju nedopatrením smrteľne zasiahol do spánku. Celý incident sa pritom odohral priamo pred očami ich syna. Vďaka právnikovej šikovnosti vyviazol so smiešnym trestom – dvojročnou podmienkou. Neskôr sa vyjadril, že práve smrť manželky v ňom ešte viac podmienila spisovateľského ducha. Po tomto incidente sa rozhodol ísť ešte viac na juh. Zavítal do Brazílie, kde sa potĺkal v amazonke medzi šamanmi a indiánmi v snahe vyrobiť čo najsilnejší halucinogén.
Po Brazílii sa vydal do Maroka, konkrétne do Tangeru, kde začal písať svoju ďalšiu knihu „Nahý obed“. Tanger nazval ako zasľúbenú zem plnú heroínu a povoľných chlapcov. V tom čase bol takmer permanentne vystavený účinkom opiátov, keď drogy užíval niekoľkokrát za deň. Nahý obed bol na trh uvedený v Paríži v roku 1959 a Burroughsovi priniesol medzinárodnú slávu. V 60. rokoch sa dokonca stretol s Paulom McCartneym kvôli bližšie neurčeným hudobným experimentom. Netrvalo dlho a naviazal vzťahy s celou radou významných umelcov – Andy Warhol, Dennis Hopper, Mick Jagger atď. V roku 1983 zomrel na zákernú rakovinu pečene jeho iba 33-ročný syn Billy, s ktorým mal veľmi vyhrotený vzťah. Poslednú fázu života strávil v Kansase obklopený mačkami a vodkou. Dni si okrem iného krátil aj maľbou obrazov, avšak mal mierne odlišnú maliarsku metódu, ktorú nazval „technika brokovnicovej maľby“. V roku 1991 sa kniha Nahý obed dočkala rovnomenného filmového spracovania, s ktorým však nebol spokojný ani sám Burroughs. Svet opustil vo veku 83 rokov na následky zlyhania srdca. Do rakvy bol uložený s rôznymi obľúbenými predmetmi počnúc klobúkom a marihuanou a končiac kokaínom a revolverom kalibru .38. Jeho najznámejšie knižné diela Feťák, Nahý obed a Teploš sú dodnes vnímané veľmi kontroverzne a kým niektorí ich vyhlasujú za umelecké skvosty, druhí zasa za nepodarené pokusy plné obscénností a absentujúceho deja.
