Skvelý tip na nenáročný výlet.
Hrady, zámky, kaštiele a ďalšie veľkolepé pevnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, o ktorú by sme sa mali z času na čas zaujímať. Keďže sme však na Slovensku, nejedna historická budova podľahla zubu času práve z dôvodu nulovej údržby či vpádu nepriateľa, a tak sa na našom území momentálne nachádza približne 120 hradov z pôvodných 180. Hoci sú mnohé ešte stále v dobrom stave, či už po rekonštrukcii alebo nie, prevažnú väčšinu tvoria zrúcaniny a jedna z nich sa nachádza neďaleko Nitry nad neveľkou obcou Oponice.
Dedina s menej než 1000 obyvateľmi patriaca do okresu Topoľčany má bohatú históriu. Prvé nálezy hovoriace o osídlení oblasti pochádzajú z obdobia mladšej doby kamennej, teda zhruba 5000 až 3000 rokov pred Kristom a samotné Ponitrie sa stáva husto osídleným územím už v rokoch 700 až 400 pred Kristom. Presuňme sa však do nášho letopočtu, presnejšie na koniec 13. storočia. Prvá písomná zmienka o existencii hradu má pôvod v roku 1300. Vybudoval a vlastnil ho dobre známy rod Čákovcov. Prvým majiteľom bol brat Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti brata sa spolu s ďalším, násilne prebratým majetkom dostal pod Matúšovú správu.
Svoj palác si však dlho neužil. Zomrel v roku 1321 a na ďalších 7 desaťročí ho získal rod Gutkeled. Napriek ich útočným vpádom im bol dobrovoľne vydaný jedným z členov rodiny Čákovcov, začo ho patrične odmenili. V roku 1392 ho získali isté tri dcéry a tak sa zrodil rod Apponyiovcov, posledných majiteľov hradu. V priebehu storočí budovu rekonštruovali, predovšetkým po úspešnom vypálení Husitmi (jeseň 1431). Náhodné lúpežné prepadnutie neskôr dokázalo, že hrad nebýval trvale osídlený.
Po smrti niektorých Apponyiovcov v roku 1645 zostala oponická pevnosť opustená, postupne chátrala a jej osud bol ľahko predvídateľný. Prvá rana do hrobu prišla vo forme vypuknutia požiaru. Následne sa stal útočiskom kuruckých povstalcov, ktorí sa pokladajú za posledných obyvateľov hradu. Na začiatku 18. storočia na územie Oponíc vpadli cisárske vojská, hrad obsadili a delostreľbou zbúrali. Odvtedy si ho podrobuje matka príroda. Aby sme mu však nekrivdili, postupne prebieha jeho obnova, ktorá mu, dúfame, prinavráti aspoň časť jeho krásy.
Snáď v každom dokumente sa spomína výhodná poloha hradu voči doline a zároveň fakt, že bol vybudovaný na skalnom výbežku, ktorý ho chránil pred priamym útokom nepriateľa. Tí, rovnako ako aj obyvatelia opevneného sídla, museli celý skalný podstavec obchádzať. Hoci sa v súčasnosti zachovalo z hradu obrazne povedané len niekoľko stien a časť veží, jeho schátranú siluetu na pohorí Tribeč možno ešte stále zahliadnuť už z niekoľkých kilometrov po ceste autom i vlakom. Pokiaľ sa rozhodnete podniknúť výlet, stane sa vašim záchytným bodom renesančný kaštieľ Château Appony, ktorý rovnako tak patril do pôvodného majetku Apponyiovcov. Práve tu, v centre dediny, sa rodina zvyčajne zdržovala, keďže život v horách na hrade zrejme nebol až taký pohodlný ako sa môže zdať. V súčasnosti je kaštieľ zrekonštruovaný a funguje ako reštaurácia spolu s ubytovaním.
Ak je však vašim zámerom hrad, vydajte sa asfaltovou cestou popri pozemku kaštieľa. Po približne 900 metroch od križovatky budete nútení odparkovať auto a ďalej pokračovať už len pešo. Stúpanie je až ku krátkemu záveru nenáročné a celý výstup by vám nemal zabrať viac než 30 minút, pokiaľ sa vydáte uvoľneným tempom. Trasa je ideálna aj pre rodiny s deťmi a po celej dĺžke riadne označená. Objekt kvôli skalnému výbežku tak postupne obídete až sa vám spomedzi húštia objaví jeho zadná strana.
Výstražný oznam hovoriaci o prebiehajúcej obnove hradu nás varuje pred hroziacim nebezpečenstvom. Túto ceduľu by ste naozaj mali brať vážne, obzvlášť v blízkosti vysokých a podozrivo naklonených múroch, z ktorých môže ľahko skĺznuť nejaký ten kameň. Návšteva hradu je bezplatná, totiž spomínaná ceduľa je jediný kontakt so správcami hradu. Po prešmyknutí sa popri najvyššej samostatnej rozpadnutej stene hradu sa dostanete na trávnatú plochu vyvýšenej skaly, ktorej súčasťou je vstupný most a vyhradený priestor pre opekanie.
Legenda hovorí, že v tejto oblasti, ešte predtým, než tu nejaký objekt stál, rád oddychoval Svätopluk. Údajne tu zanechal veľký poklad, ktorý však bude možné vykopať až vtedy, keď ho slovanský národ bude najviac potrebovať. Ďalším významným návštevníkom hradu je sám kráľ Žigmund Luxemburský. V 14. storočí navštevoval hrad pravidelne za účelom zábavy a poľovačiek. Na dvoch fotografiách nižšie môžete vidieť ako vyzeral ešte predtým, než sa stal obeťou povstania.
Aj keď si kvôli deštrukcii nemôžeme vychutnať atmosféru pôvodného hradu z 13. storočia, nájdete tu pár naozaj krásnych ruín. V lete tu môžete zorganizovať posedenie pri ohni, počas zasneženej zimy zas krásnu vyhliadkovú prechádzku. Nezabudnite sa však vždy riadiť pravidlom opatrnosť nadovšetko. Kaštieľ v dedine ako počiatočný bod nájdete na mape tu.
