Počas dejepisu na škole ste sa s podobnou témou pravdepodobne nikdy nestretli.
Každý jeden meter štvorcový pevnej pôdy na zemeguli patrí určitému štátu (s výnimkou Antarktídy) a jednotlivé územia sú rozdelené rôznorodými hranicami. Či už ich tvoria prírodné prekážky, ľuďmi vytvorené línie, rovnobežky a tak ďalej. Oddeľujú etniká, národy a častokrát sú medzníkom medzi dvoma veľkými kontrastmi. Ako všade inde, ani určovanie hraníc Slovenskej republiky nešlo jednoducho. Najmä čo sa týka juhu, pretože sme boli 1000 rokov súčasťou Uhorska a rozdeliť ho nebolo ľahké. Dôležitým bol teda rok 1918, kedy sa skončili boje prvej svetovej vojny a monarchia sa rozpadla. Medzi nástupníckymi štátmi bolo aj naše Československo.
Keď už sme pri hraniciach, nedávno vyšlo na danú tému veľmi podarené video, odporúčame:
A práve určovanie hraníc Československa bolo veľmi dôležité. Ako sme spomenuli, Slovensko ako Horná zem (Felvidék) bolo integrovanou súčasťou Uhorska a hranica medzi jeho severnými a južnými časťami neexistovala (iba pomyselne). A teraz si predstavte, že si musíte sadnúť za stôl a nejako ju vymyslieť. Logicky, každá strana chcela z delenia vyťažiť čo najviac, o to horšie. Tak teda zopár zaujímavostí. Keď Masaryk a spol. študovali mapy, mali záujem o Burgenland. Dnes ide o súčasť Rakúska (úplne na východe), no predstavitelia ČSR uvažovali o jej pričlenení, aby sa vytvoril akýsi "most" medzi Prahou a srbským Belehradom. Zároveň by sa tak znemožnilo vytvorenie spoločnej hranice medzi Maďarskom a Rakúskom. Bohužiaľ (našťastie?) plán nevyšiel.
Následne boli pokusy aspoň na vytvorenie akéhosi predmestia/predpolia Bratislavy. Rátalo sa s oveľa väčšími plochami, aké dnes máme južne od Dunaja. Ich tvary si môžete prezrieť na obrázkoch nižšie. Ešte čo sa týka južnej hranice, veľmi sa o nej diskutovalo a v náčrtoch bola udávaná"nižšie" ako dnes. Ak by sa jej vtedajšia podoba preniesla do dneskajška, mali by sme na dosah pohorie Matra (pre zaujímavosť, je aj v našom štátnom znaku, jeden z troch kopcov), Miškovec, Jáger a ďalšia súčasné maďarské mestá s existujúcimi slovenskými názvami by patrili nám. Prešli by ste zopár desiatok kilometrov severne od Budapešti a všade by bolo Slovensko.
A ešte bonus na záver, počuli ste niekedy Československú hymnu v nemeckom jazyku?
Aká vie byť história zaujímavá, všakže?
