História liečby chorôb je stará ako ľudstvo samo.
Vývoj medicíny má na ľudský život hádam najväčší dopad. Neustále predlžovanie života, zdokonaľovanie operačných postupov a účinné medikamenty majú obrovský vplyv na každého z nás. Už zhruba pred 500 000 rokmi sa chránil predok človeka proti úrazom a chorobám krutými zásahmi. Toto obdobie vývoja môžeme označiť za inštinktívne liečiteľstvo, kedy na ošetrenie slúžili napríklad voda a teplo. Prvý rozmach prírodného racionálneho liečiteľstva začal pred 300 000 rokmi, keď sa pri záchrane života začali využívať rastliny a zvieratá. Príčiny smrti alebo uzdravenia sa však stále vysvetľovali neracionálnymi predstavami v podobe duchov. Prvými, ktorí sa podieľali na liečení boli tak vlastne čarodejníci. Zo skúmania kostrových pozostatkov našich predkov sa dozvedáme, že veľa dnes bežných chorôb, ako sú paradentóza či zubný kaz, trápili neandertálcov už pred desiatkami tisíc rokov. V tomto období logicky stále nemôžeme hovoriť o medicíne tak, ako ju vnímame dnes. Počiatočný vývoj na racionálnejšej báze prišiel spolu s rastom civilizácií. Podstatný vplyv na rozvoj mali starí Egypťania, Summeri a Rimania, ale samozrejme aj iné vyspelé civilizácie. V Egypte vznikali prvé chrámové školy asi pred 5-tisíc rokmi. Pôsobili tu oční, kožní, interní i zubní lekári. Najrozsiahlejší lekársky rukopis zo starého Egypta s obdivuhodnými rozmermi 30 cm x 20 m, vytvorený asi 1500 rokov p.n.l, obsahuje takmer 900 medicínskych predpisov a návodov. Detailne opisuje rôzne nádory, zlomeniny kostí a infekcie organizmu. Najstarší lekársky text, ktorý sa zachoval, bol napísaní summerskou civilizáciou iba pred štyrmi tisícmi rokov.
Presunieme sa do rokov 900 až 300 p.n.l., keď sa v starovekej Indii začal klásť väčší dôraz na hygienu. Vznikol významný spis „Ajurvéda“, nám známy ako Kniha života. Začali sa vykonávať pitvy a plastická chirurgia nabrala mierny rozmach. Prvý národ, ktorý zaviedol vzdelávanie v oblasti lekárstva za štátne peniaze boli Rimania. Spočiatku sa zameriavali najmä na vojenské lekárstvo, no časom si uvedomili aj dôležitosť zdravia ako takého. Kvôli čistej vode sa začalo s výstavbou kanalizačného systému. Medicínu začiatkom nášho letopočtu brzdila najviac cirkev, ktorá uplatňovala rôzne dogmy aj v tejto oblasti. Hlavným problémom bol zákaz akýchkoľvek zákrokov na ľudskom tele, chirurgia sa tak nemohla dostatočne rozvíjať. V Indii sa už v tej dobe používalo viacero chemických látok, ako arzén, ocot, lúh a modrá skalica. Prvý alkohol na ošetrovateľské účely vyrábali paradoxne Arabi na Blízkom východe po zdokonalení destilácie. Dlhé obdobie sa alkohol využíval len v medicíne.
Vznik prvej univerzity s lekárskou fakultou sa datuje do roku 1158 v Bologni. Štúdium obsahovalo len vnútorné lekárstvo a spočívalo v memorovaní poznatkov Galena a Avicennu. Najväčší rozmach v anatómii sa zaznamenal v 15. a 16. storočí. Vhodnejšie podmienky pre život v európskych krajinách zapríčinili rast miest, rozvoj remesiel a obchodu. To sa stalo podnetom k rozvoju myslenia a vedy. Prispeli k tomu predovšetkým umelec a vedec Leonardo da Vinci, ktorý skrz anatomické maľby človeka i zvierat dával najavo význam tejto oblasti. Ďalším bol Andreas Vesal, sám zakladateľ vedeckej anatómie, ktorý tajne vyhrabával telá z cintorínov a následne ich pitval. Leonardo nebol o nič pozadu, keďže sa uvádza, že vykonal dokopy 30 pitiev, čo bolo v tej dobe extrémne vysoké číslo.
Bežne používané zdravotnícke pomôcky ako teplomer, či prístroj na meranie pulzu uzreli svetlo sveta okolo roku 1600 v rukách talianskeho lekára Santoria. V tomto období zažila medicína v našich končinách obrovský prevrat, keď bola po prvýkrát vykonaná verejná pitva v strednej Európe. Vykonal ju jeden z najuznávanejších lekárov Ján Jessenius. S myšlienkou transfúzie krvi prišiel Jean-Baptiste Denis, malo to ale jeden háčik, pretože v tej dobe nik netušil o existencii krvných skupín. Niekoľkým pacientom tak vstrekol do žíl jahňaciu krv. Ako to dopadlo si môžete ľahko domyslieť. Len o pár rokov neskôr učinil významný objav William Harvey, keď publikoval dielo, v ktorom pojednával o krvnom obehu. Vyvrátil tak niekoľko generácií pretrvávajúci fakt, že krv vzniká v pečeni.
Presuňme sa do 18. storočia, kde sa udialo mnoho významných objavov a udalostí. Nemecký lekár Lorenz Heister napísal knihu Chirurgia, ktorá sa stala na desiatky rokov učebnicou pre budúcich lekárov po celej Európe. V 30. rokoch 18. storočia bola vybudovaná Kráľovská chirurgická akadémia v Paríži, čo podnietilo rozvoj chirurgie na celom starom kontinente. O pár rokov neskôr sa v medicíne objavila nová oblasť, tou bola hygiena. Do popredia sa ale dostáva až v polovici 19. storočia. Zásluhu na tom mal aj maďarský lekár Ignác Semmelweis. Zaviedol hygienické opatrenia pri pôrodoch v podobe umývania rúk chlórovou vodou, čím sa rapídne znížila úmrtnosť rodičiek. Písal sa rok 1790, keď priniesol pozoruhodný objav v stomatológii osobný lekár Georga Washingtona John Greenwood, keď skonštruoval prvú zubnú vŕtačku. Pochopiteľne sa nejednalo o elektrické zariadenie. Táto bola poháňaná kolovrátkom. V 19. storočí prišiel nový vietor v podobe pokusov a experimentov. Experimentálna medicína mala najväčší vplyv na prirodzený rozvoj lekárstva. Niektoré pokusy sa nám môžu dnes zdať prinajmenšom bizarné. Na mysli máme francúzskeho lekára Charlesa Browna-Séguarda, ktorý v rámci omladzovacieho pokusu vstrekoval výťažky semenníkov morčiat alebo sa pokúšal oživiť amputovanú hlavu psa vstrekovaním krvi do ciev.
Vďaka rôznym pokusom sa začali formovať nové, dovtedy neprebádané oblasti. Za tie sa považujú neurológia či psychiatria. Vôbec prvá operácia pri celkovej anestézii prebehla v roku 1842. V druhej polovici 19. storočia sa do popredia dostali vitamíny, ako látky nevyhnutné pre zdravé fungovanie tela. V tej dobe však ešte neboli pomenované ako vitamíny. Tento názov zaviedol až roku 1911 Poliak Kazimierza Funka. V nasledujúcich rokoch nastal obrovský boom v objavovaní a zhromažďovaní nových poznatkov. Medzi najdôležitejšie určite patria vynájdenie injekčnej striekačky a laryngoskopu. V roku 1863 bol Švajčiarom Henri Dunantom založený Červený kríž, ktorý stále zohráva úlohu pri ochrane zdravia ľudí. Na rad prišla aj genetika, ktorej základ definoval Gregor Mendel. Na sklonku 20. storočia známy gynekológ Hermann Knaus položil základné princípy menštruácie, ako i plodných a neplodných dní. V tom istom čase bol zostrojený röntgen, bez ktorého si nevieme predstaviť modernú medicínu. Míľovými krokmi sa posúval i psychiatrický obor. Zásluhy na tom mal hlavne Rakúšan Sigmund Freud, ktorý sa pohrával s myšlienkou nevedomých či podvedomých myšlienok. Začiatkom 20. storočia sa opäť odohrali významné udalosti. Český lekár Jan Janský objavil krvné skupiny. O niekoľko rokov neskôr spozoroval rakúsky lekár Karl Landsteiner, že krv má i iné triediace vlastnosti. Učinil nesmierny objav pre využitie transfúzie krvi v podobe Rh-faktora. Nesmieme zabudnúť ani na Millera, ktorý v podstatnej miere prispel k týmto objavom.
Je až zarážajúce na koľko významných a dnes všeobecne známych faktov prišlo ľudstvo doslova len pred pár rokmi. Liek proti cukrovke - inzulín - sa nepoužíva ani 100 rokov. Podobne na tom je prvé antibiotikum – penicilín. Ten sa začal priemyselne vyrábať až na konci 2. svetovej vojny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uskutočnila prvé zhromaždenie v roku 1948. Na zamedzenie otehotnenia bola vyrobená prvá antikoncepčná tabletka až v 50. rokoch. Známy český chemik a vysokoškolský profesor na VŠCHT Otto Wichterle prispel v 50. rokoch podstatnou mierou k vývoju mäkkých kontaktných šošoviek. Za ostrý obraz môžeme teda vďačiť aj tomuto pánovi.
Za významný míľnik 20. storočia môžeme označiť odhalenie trojrozmernej štruktúry DNA. 3.12. 1967 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia srdca. V 80. rokoch sa po svete začala šíriť epidémia AIDS. Len o pár rokov neskôr bol zaznamenaný prvý prípad choroby šialených kráv, odborne nazývaný hovädzia špongiovitá encefalopatia. Blížime sa k udalostiam, ktoré sme už mali možnosť viacerí reálne zažiť. V roku 1987 sa v Írsku po prvýkrát usporiadal Deň narcisov, ktorý sa následne rozšíril do celej Európy. Pred 20 rokmi bol v Škótsku vyklonovaný prvý cicavec, ovca Dolly. Dožila sa 6 rokov a dnes sú jej pozostatky vystavené v Škótskom kráľovskom múzeu. Prvé umelé srdce bolo implantované len nedávno, konkrétne 2.7. 2001 v Louisville, Kentucky.
Vynálezy posledných rokov sú čoraz viac technicky zamerané. Prichádza vývoj a zdokonaľovanie umelých končatín. Uplatňovanie robotov a robotických pomocníkov pri operačných zákrokoch je čoraz častejšie. V roku 2010 bol v Japonsku vyrobený robot Kamako, ktorý má slúžiť na tréning budúcich stomatológov. Cíti bolesť, krváca a dokonca sa mu v ústach hromadia sliny. Je až neuveriteľné, akým pokrokom sme si prešli. Od extrémnych fyzických zásahov bez anestézie a dezinfekcie, až po málo invazívne zákroky, po ktorých ostanú len miniatúrne jazvy. V priebehu nasledujúcich rokov a desaťročí sa snáď dočkáme neutíchajúceho pokroku v podobe umelo vytvorených orgánov či objavu mnohých dôležitých liekov.
