Nemocnica Rázsochy je obrovský, nedostavaný objekt v bratislavskej mestskej časti Lamač.
Pre niekoho len odstrašujúci skelet, bydlisko pre pochybné indivíduá či posprejovaná opacha Bratislavy. Existuje však skupina ľudí, ktorú toto miesto, rovnako ako iné opustené či nedostavané stavby, neprestáva fascinovať. Navštevovanie takýchto miest, teda prieskum opustených, schátraných a verejnosti neprístupných objektov sa nazýva urban exploration. Dnešnou zastávkou, ako sme už spomenuli v nadpise, bude rozostavaná nemocnica Rázsochy.
Výstavba nemocnice sa začala v roku 1985, ale projekt bol schválený už 15. júla 1982. Pôvodný projekt bola fakultná nemocnica s poliklinikou, ktorá mala obsahovať okrem iného aj heliport, príjazdovú cestu pre vozidlá rýchlej záchrannej služby, internáty, jednotku intenzívnej starostlivosti, poslucháreň a laboratóriá. Stavebné povolenie bolo potvrdené 14. novembra 1987. Pred spustnutím objektu už bola v takmer celej budove nainštalovaná vzduchotechnika, trafostanica, kotolňa a dokonca bola postavená aj čistička odpadových vôd a most ponad železnicu. Do stavby bolo investovaných približne 65 miliónov eur, avšak ustanovenie z roku 1997 bolo zrušené 31. novembra 2000 a výstavba a financovanie FNsP Rázsochy bolo zrušené. Následne bol schválený iný projekt, ktorým sa stala nová nemocnica pri Železnej Studničke v Bratislave.
My sme sa rozhodli nemocnicu navštíviť a preskúmať. Cestu začíname prechodom cez koľajnice pri známom nákupnom dome. Nasleduje dlhá a jediná cesta do kopca, takže vieme, že ideme správne, pretože objekt by sa mal nachádzať vyššie medzi lesmi. Po pár minútach prichádzame k provizórnemu vstupu, ktorý mal pravdepodobne slúžiť ako vrátnica. Podľa informácií na internete sa v objekte nachádza pracovník SBS so psom. Nie je tu žiadny plot ani upozornenia o zákaze vstupu, takže kráčame ešte trochu vyššie a objavujeme skelet v jeho plnej kráse.
Dostať sa do budovy nie je problém. Vychádzame asi na tretie poschodie a kráčame chodbami nemocnice. V budove sú nezabezpečené výťahové šachty a takmer všetky okná rozbité. Všade je plno skla a odpadu. Vnútri je ticho, občas zafúka vietor alebo sa ozve zaštekanie psa. Objavujeme pozostatok heliportu a posluchárne. Nachádza sa tu množstvo tmavých zákutí, do ktorých sa neodvažujeme ísť. Rozhodneme sa ísť na strechu a na schodoch stretávame skupinku tínedžerov, ktorí sem prišli za účelom sprejovania. Na stenách nachádzame okrem graffiti aj podarený street art. Strecha nás zaujme najviac, pretože je odtiaľ naozaj prekrásny výhľad na okolie. Chvíľu si ho užívame a v tom začne zapadať slnko, a preto sa rozhodneme pre odchod. Vychádzame von a smerujeme späť do rušného mesta. Bratislava má avšak určite na túto tému toho ešte veľa čo ponúknuť. O tom však opäť niekedy nabudúce.
