Vráť sa s nami do čias, kedy boli olympijské hry oslavou športu a nie len predraženou udalosťou, kde ide viac o prestíž krajiny, než o samotné výkony športovcov.
Letné olympijské hry v Rio de Janeiro sú momentálne v plnom prúde a na 31. takomto podujatí v modernej histórii sa predstaví viac ako 11 000 športovcov z 206 krajín, aby si to medzi sebou rozdali v 28 športoch, v ktorých môžu získať až 306 sád medailí. Oproti Londýnu, kde sa hry konali v roku 2012, sa MOV (Medzinárodný olympijský výbor) rozhodol zaradiť dva nové športy, konkrétne ragby a golf. To, ako sa pozeráš na túto drahú oslavu športu v takej chudobnej krajine ako je Brazília, necháme na teba a presunieme sa o 120 rokov do minulosti, kedy začali olympijské hry písať svoju modernú históriu. Na začiatok musíme spomenúť Pierra de Coubertina, ktorý sa narodil v roku 1863 v Paríži. Počas návštev stredných a vysokých škôl v Spojenom kráľovstve si vytvoril úsudok, že súčasťou vzdelávania mladých Francúzov by mala byť športová (telesná) výchova, ktorú považoval za dôležitú pre osobný vývoj mladých ľudí. V tom čase pomaly rástol záujem verejnosti o obnovenie starovekých olympijských hier, ktorý bol podporovaný novými archeologickými nálezmi v Olympii. Pierr sa teda tejto príležitosti chopil a v roku 1892 vystúpil na jubilejnom zasadaní Únie francúzskych spoločností atletických športov v amfiteátri parížskej Sorbonny, no bez akéhokoľvek ohlasu.
Pierre de Coubertin
Dva roky pracoval na spopularizovaní tejto udalosti a následne po opätovnom prednesení návrhu bolo rozhodnuté o vzniku Medzinárodného olympijského výboru, pričom Coubertin sa stal jeho generálnym tajomníkom. MOV rozhodol, že prvé moderné olympijské hry v roku 1896 sa budú konať v Aténach v Grécku a následne každé štyri roky. Napriek počiatočnému úspechu následné hry v roku 1900 v Paríži a 1904 v St. Louis boli zatienené medzinárodnými výstavami EXPO konanými v tom čase a dostalo sa im len málo pozornosti médií. Tento trend sa podarilo zvrátiť štvrtými hrami konanými už v roku 1906 a odvtedy sa olympijské hry stali najdôležitejšou športovou udalosťou. Pre zaujímavosť, Pierre de Coubertin je pochovaný v Lausanne (ktoré je zároveň aj sídlom MOV), no jeho srdce bolo pochované v pamätníku v blízkosti starogréckej Olympie. My sa ale vrátime do Atén v roku 1896, kde vás doslova prenesú pôvodné fotografie z tejto udalosti. Vtedy sa bojovalo o 43 sád medailí v deviatich športoch (atletika, cyklistika, šerm, gymnastika, streľba, plávanie, tenis, vzpieranie, zápasenie). Najviac cenných kovov si vtedy odniesli práve domáci športovci (46 kovov - 10 zlatých, 17 strieborných a 19 bronzových). A ako to teda vyzeralo?
