Populárne sú najmä levanduľové a ružové vzory.
Už v roku 2012 mohli návštevníci internetu vidieť niečo naozaj zvláštne - kukuricu, ktorej každé zrniečko je inej farby. Odroda kukurice s názvom Glass Gem sa razom stala hitom a arizonská spoločnosť Native Seeds/SEARCH, zameraná na výrobu a predaj, zvýšila produkciu o 800 percent. Tak zarobila až milión dolárov, ktoré potom vrátila späť do výroby.
Celý príbeh však začína mužom, oklahomským farmárom menom Carl Barnes. Ten sa vo svojich osemdesiatich rokoch vydal do vnútrozemia Ameriky, aby zistil viac o svojich indiánskych koreňoch. Už roky však mal záľubu v záhradkárčení, pri ktorom pestovanie kukurice rozhodne nechýba. Vytváral rôzne odrody a modifikácie, no predovšetkým sa snažil o čo najväčšie klasy.
Potom, ako mu bol po veľkom nátlaku povolený vstup do arizonskej indiánskej rezervácie, uzavrel sa do seba a na celú jeho záhradku sa vykašľal. Znie to ako rozprávka, no Barnes sa domov skutočne vrátil s mnohými zvláštnymi druhmi semien kukurice. Tie mu vraj predkovia vymenili za jeho vzácne semienka.
Spolu so svojím kamarátom, Gregom Schoenom, ktorému neskôr odkázal kukuričné objavy, začali indiánsku kukuricu sadiť na polia spolu s bežnou kukuricou, a tak druhy miešať. Párkrát došlo dokonca ku genetickej modifikácii, niekedy už geneticky modifikovaných druhov. Kukuriční priekopníci dokonca dokázali ovplyvňovať farby a vzory, ktoré sa na klase tvorili.
Barnes o pár rokov zomiera a Schoen v roku 2005 skupuje veľké parcely, na ktorých začína výsadbu Glass Gemu. Dnes si za necelých osem dolárov kúpiš asi päťdesiat semienok a až na námrazu vydrží kukurica akékoľvek podmienky.
Ako chutí? Prvé sklamanie prichádza, keď človek zistí, že sa vďaka tvrdým jadrám v zrnkách neohlodáva ako bežná kukurica. Väčšinou býva kvôli jej vysokej škrobnatosti pomletá do kaše alebo sú z nej pripravované tortilly. Bohužiaľ, aj pukance sú bez rozdielu, iba na jadierku si pravdepodobne vylomíš zuby.
