Prvý Európan, ktorý prešiel Hodvábnu cestu až do samotnej Číny, kde ako Kublaj-chánov radca pobudol celých 17 rokov.
Meno človeka, ktorého život nezostal bez povšimnutia. Vďaka jeho dobrodružným cestám vybudoval významný míľnik v historicko-geografickej oblasti a priniesol do Starého sveta kultúrne bohatstvo z ďalekých ázijských krajín. U mnohých historikov však do dnešných dní prevládajú pochybnosti o jeho cestách a zaujímavých príbehoch. Je teda postava benátskeho kupca založená na skutočných zážitkoch alebo sa jedná výhradne o legendu nepodloženú dôkazmi?
Marco Polo sa narodil 15. septembra roku 1254 v Benátkach ako syn významného kupca Nicola Pola, ktorý ako jeden z prvých za účelom obchodu podnikol nebezpečnú cestu cez púšť Karakum do ázijskej Buchary. Na jeho druhej výprave ho v roku 1271 sprevádzal už vtedy 17-ročný Marco, zaujatý príbehmi svojho otca o ďalekých a exotických krajoch sa dobrovoľne pripojil ku talianskej karavane smerujúcej na východ. Hoci sa o tejto ceste nezachovalo veľa písomných správ, je pravdepodobné, že viedla cez Hodvábnu cestu do severovýchodnej Číny, kde oboch dobrodruhov privítal v Chámbaliku (dnešný Peking) sám veľký vládca Mongolskej ríše, Kublaj-chán. Pred ich návratom domov ich panovník poveril listom pre pápeža Gregora X., v ktorom ho požiadal, aby vyslal do jeho ríše stovky kresťanských kňazov s Kristovým učením. Svätý otec aj napriek odporu fundamentalistov žiadosti vyhovel a do Číny vyslal františkánskeho mnícha Giovanniho de Montecorvina, čím okrem šírenia kresťanstva dopomohol aj k spoznávaniu dvoch rozličných vierovyznaní. Chán v tých časoch konvertoval na budhizmus, pričom spoločne s Mongolmi začal používať tibetské písmo a spoznávať hlbšie kultúru „východného draka.“ Na svojom dvore prijímal vedcov z rôznych odvetví, významných umelcov ale aj zástupcov jednotlivých náboženstiev či štátov.
Vďaka tejto prívetivej atmosfére zostal Maco Polo naďalej v Číne, pričom sa stal obľúbencom a neskôr dokonca osobným radcom veľkého Chána, ten mu počas jeho sedemnásťročného pobytu zveroval správu dôležitých úradov v provinciách neďaleko južnej Číny či v severnej Barme. Jeho práca mu rovnako umožnila spoznať život prostého ľudu a tiež zoznámiť sa s tradíciami vládnucej dynastie. Kupec bol prepustený zo služieb až okolo roku 1292, obdarovaný bohatstvom a vedomosťami sa vrátil späť do rodných Benátok cez Zapadnú Indiu, Jávu (alebo Borneo), Sumatru, Nizobary, Andamany, Cejlón, Prednú Indiu, severnú Perziu, Arménsko a Malú Áziu. Celú výpravu hradil samotný Chán, trvala tri roky a bola spojená so sprevádzaním princeznej, ktorú mongolský panovník prisľúbil perzskému veľkokráľovi. Počas tejto cesty mal možnosť spoznať rôzne národy, podnebie, kultúru, tradície, život ľudí, ako aj cudzie jazyky, stal sa teda vôbec prvým Európanom, ktorý podrobnejšie spoznal východné územia Ázie a prešiel strastiplnú Hodvábnu cestu (spájala tri ríše: Byzantskú, Rímsku a Čínsku, vďaka čomu sa do Európy dostalo mnoho vynálezov ako napríklad papier, hodváb či porcelán). Do prístavného mesta sa tak vrátil po dlhej a vyčerpávajúcej ceste s návodom na výrobu špagiet, zmrzliny a drahokamami zašitým do odevu, ktoré z neho neskôr spravia boháča. Následne si zobral za ženu šľachtičnú menom Donaty Badeor, pričom s ňou mal tri dcéry, Fantinu, Moretu a Bellelu.
V roku 1298 po bitke benátskeho a janovského loďstva (Benátky a Janov si obchodne konkurovali) konči Marco Polo zajatý v talianskom Janove, kde trávi čas písaním svojej knihy. Cestopis zvaný Kniha o zázrakoch sveta alebo Milión podrobne pojednáva o jeho dobrodružstvách a živote v ďalekej Číne. Je tiež prvým zemepisom Ázie a jej najcenenejším zdrojom historických informácií. Opisuje spôsob života vtedajšieho obyvateľstva, rieky, podnebie, monzúny v oceánoch ale i mytológiu a miestne zvyky. Východnú Áziu tak vykresľuje ako veľmi bohatú na nerastné suroviny, oplývajúcu korením, prístavmi, obrovskými veľkomestami a krásnymi palácmi. Kniha bola ešte počas jeho života preložená do niekoľkých jazykov, keďže išlo v podstate o jediné dielo svojho druhu. Príbehy a fakty o exotických krajoch sa však stali tŕňom v oku pyšných Európanov, ktorí nechceli pripustiť že aj ázijské oblasti majú svoju vlastnú históriu, kultúru, tradície a vysokú životnú úroveň.
Marco Polo zomiera 8. Januára 1324 v Benátkach, spoločne s ním upadá do zabudnutia aj jeho cestopis, ktorý sa až o dve desaťročia dočká vzkriesenia v podobe Krištofa Kolumba, toho zaujímavé poznatky podnietia na výpravu do Indie západnou cestou. Mnohí dnešní historici však tvrdia, že Marco Polo v Číne nikdy nebol, pretože nespomína Veľký čínsky múr, čaj, paličky na jedenie či exotické jedlá. Nakoľko sa predpokladá, že tieto nové prvky boli pre vtedajších Európanov neznáme a každý, kto by sa vrátil z Číny, by sa o nich aspoň raz zmienil. Podľa knihy mal byť benátsky kupec rovnako správcom provincie Jang-čou, čo ale podrobné záznamy, ktoré hovoria o všetkých dôležitých osobách v meste, vyvracajú, keďže v nich nenájdeme ani jednu informáciu o Marcovi Polovi. Nie je preto prekvapivé, že vznikla teória, podľa ktorej je Marco Polo len jedna z mnohých literárnych postáv významného spisovateľa Rustiichella. Iní zas usudzujú, že muž tohto mena mohol skutočne existovať (plakety a námestie pomenované po Polovi), ale samotná postava a jej slávne príbehy sú len obyčajné legendy. Tak alebo onak, dokým čínske alebo benátske spisy nepreukážu jasný dôkaz, osoba Marca Pola zostáva stále „živou“ a skutočnou.
Po Marcovi Polovi sa starý kontinent nedočkal významného cestovateľa až do obdobia zámorských objavov. Európanom sa Ďaleký východ vďaka výbojným Turkom pomaly vzďaľoval a ich cesty sa začali obracať na západ, kde nepreskúmaný Atlantik otvoril dovtedy nové a nevídané možnosti. Nebyť však odvážneho Marca Pola a jeho cestopisu, Európa by ešte dlho nebola oboznámená s kultúrou, bohatstvom a prírodnou krásou Číny a Východu. Ak by ste chceli spoznať jeho život podrobnejšie, bolo natočených mnoho filmov a televíznych seriálov. Pre milovníkov čítania zas napísala Mauriel Romanová o benátskom dobrodruhovi trilógiu kníh.
