Slovenský výber čakal 2. zápas na EURO 2016 proti Rusku. Zahrali chalani lepšie ako proti Walesu?
Zápas s Walesom je za nami, stratené body nijako nezískame, a preto nemá zmysel ďalej vyčítať našim hráčom chyby, ktoré nás naposledy pripravili o víťazstvo či remízu. Pevne sme verili, že dnes to proti Rusku bude trochu odlišnejší zápas, kedy si naši budú lepšie rozumieť v strede poľa, vytvoria si viac šancí, no a sústredenejšia obrana by potešila taktiež. Niektoré aspekty našej hry sa mi však osobne v zápase s Walesom potešili, bol som teda rád, že sa preniesli aj do dnešného stretu.
Zostavy:
Slovensko: Kozáčik – Pekarík, Škrtel (C), Ďurica, Hubočan – Kucka, Pečovský – Mak, Hamšík, Weiss – Duda
Rusko: Akinfejev – Smolnikov, Ignaševič, V. Berezuckij (C), Ščennikov – Neustädter, Golovin – Smolov, Šatov, Kokorin – Dzjuba
Ten nezačal s vysokým tempom, hráčom chvíľu trvalo, kým sa dostatočne spoznali s loptou a súperom. Behom prvých 10 minút sme však videli dve veľké šance. Najprv sa do šestnástky predieral Dzjuba, ktorého zastavila až naša stopérska dvojica, no a v 10. minúte sa po vysunutí Dudu dostal k strele Hamšik, mieril však mierne nad. Nasledovali dva rýchle fauly ruského výberu, pričom práve na ten druhý na Kucku nám zaobstaral možnosť priameho kopu, ktorý však Ďurica nezvládol. Už po prvej štvrťhodine bolo jasné, že náhrada Dudu za Nemca bola skvelou voľbou trénera Kozáka. Nakopávané lopty na hrot vystriedala aktivita nášho prvého strelca šampionátu a s našim útokom to razom vyzeralo nádejnejšie. V 20. minúte našu obranu potočil Dzjuba, našťastie mu stopku vystavil Ďurica. Následný roh skončil len pološancou, takže sa ani teraz náš brankár veľmi nezapotil. Dzjubovej hlavičke z 23. minúty chýbala razancia, a tak ju Kozáčik bez problémov schmatol do náruče. Naši ale nezvládali zastavovať útoky Rusov, ktorí sa niekedy až príliš jednoducho dostávali na dostrel našej brány. Po chybe v strede poľa sa otvoril veľký priestor pred šestnáskou, do ktorého nahrával Dzjuba Smolovi. Ten míňal bránu snáď len pár centimetrov a Slovensko si tak vydýchlo. Po ďalšej ofsajdovej situácii našich sme opäť stratili loptu a nasledovalo nebezpečné prečíslenie súpera, ktoré nakoniec na naše šťastie pokazili.
Čo sa však nepokazilo, bola skvelá akcia, ktorá začala u Škrteľa, pokračovala pri Hamšíkovi, ktorý nádherným passom vysunul Vladka Weissa. Ten si bez problémov zasekol dvoch obrancov a Akinfejevovi nedal najmenšiu šancu. Po druhýkrát na turnaji si teda slovenskí fanúšikovia mohli z plného hrdla zakričať gól.
A gól sme si mohli zakričať aj tesne pred koncom prvého polčasu, kedy po rohu rozohranom na krátko zakročil Hamšík. Náš kľúčový hráč sa zaskvel jednoduchou zasekávačkou a nádhernou, prudkou strelou, ktorá skončila na tyči, odkiaľ sa odrazila do ruskej siete. Po polčase to vyzeralo nádherne a hlavne nádejne - 0:2.
Druhý polčas začal nepríjemne, keď žltú kartu na turnaji dostal aj náš druhý stopér Ján Ďurica. Prvých 15 minút druhého polčasu nebolo takých záživných, ako záver toho prvého, tímy hrali svedomitejšie a opatrnejšie. Vzhľadom na výsledok bolo jasné, kto sa bude viac tlačiť do útoku a naši to využili na sústredenú hru a protiútoky. Rusi si aj tak dokázali vypracovať pár šancí, priame ohrozenie Kozáčika z toho ale nebolo. V 64. minúte sme boli svedkami dvoch rohových kopov, ktoré v oboch prípadov spoľahlivo vyriešil nás gólman. Vo veľkej šanci sa objavil Smolov, no Ďurica zastavil jeho strelu, ktorú by pravdepodobne aj tak kryl Kozáčik. Dudu striedal v 67. minúte Nemec, mladík mohol opúšťať ihrisko so vztýčenou hlavou, keďže odohral dobrý zápas. Následne sa po rýchlom vysunutí Maka vďaka umu Kozáčika mohol dvakrát strieľať Hamšík, jeho strely však vždy skončili zblokované. Ďalšie minúty druhého polčasu sa niesol v pokojnejšom tempe bez nejakých výraznejších šancí. Slovensko si potrebovalo udržať čistý štít a pri najlepšom aj streliť nejaký ten gólik, predsa len, skóre na konci skupinových zápasov môže rozhodnúť o všetkom. Pred 80. minútou už bolo jasné, že ak Rusi chcú niečo zo zápasom spraviť, musia riskovať. Po nešťastne odrazenej lopte a peknej akcii Ruska strieľa gól hlavou Denis Glušakov. Nasledujúcich 10 minút sme si teda mali pretrpieť peklo a všetci sme dúfali, že to nebude peklo v našej šestnástke a Slováci nebudú len brániť a dúfať, že Rusi nestrelia gól. Našťastie sme sa v zadných radoch mohli spoľahnúť na skvelého Ďuricu. 5 minút pred koncom riadneho hracieho času Rusi kopali ďalší rohový kop, ktorý Kozáčik podbehol a mohol tak Rusom naservírovať najjednoduchší gól šampionátu.
Ruský nápor neustával, čo vyústilo vo veľkú šancu Gľušakova, našťastie však strieľal vedľa. Ani po tom sme však neboli schopní podržať loptu na svojich kopačkách a aj naďalej sme sa len bránili. Veľkú šancu mal aj Dzjuba, no Hubočan mu strelu zablokoval a naši hráči sa teda museli brániť posledné 3 minúty nadstaveného času. A to sa aj podarilo, rozhodca ukončil zápas a Slovensko tak vyhralo historicky prvý zápas na majstrovstvách Euŕopy. Za nádherné góly vďačíme Hamšíkovi a Weissovi, ktorý svojou extratriedou zabezpečili Slovensku 3 body, rovnako ako sústredená obrana. My chalanom nesmierne ďakujeme a veríme, že si poradia aj s Angličanmi. Pomôcť môžu aj samotní Rusi, ktorí musia vyhrať zápas s Walesom, čo by nám vyhovovalo. V každom prípade, dnes si budeme užívať skvelý výkon slovenského mužstva a krásne góly našich chlapcov.
