Lišty s informáciami o použití cookies na nás skáču každý deň. Odklikávame ich bez toho, aby sme vedeli, o čo vlastne ide.
Iste ste sa niekedy niekam prihlasovali a pri ďalšej návšteve už boli niektoré údaje vopred doplnené. Vyhľadávač Google zatmaví vyhľadané výsledky stránok, ktoré ste už navštívili. A pritom nie ste nikam prihlásený. A vy sa možno pýtate: Ako to sakra vie?
Cookies sa začali používať už v 90. rokoch, vymyslel a patentoval si ich Lou Montulli. Prvé dva roky sa však netešili veľkej pozornosti, potom v roku 1994 o nich napísal denník Financial Times. Prvý komerčný prehliadač podporujúci cookies bol Internet Explorer 2.
Ide vlastne o veľmi malý fľak kódu, ktorý webová stránka cez prehliadač uloží do vašeho zariadenia a neskôr s ním pracuje. Cookie obsahuje dáta, ktoré vygeneruje server. Ide o rôzne zápisy - napríklad aké podstránky ste na ich serveri navštívili, akú máte históriu prehliadania, aké je vaše meno a heslo... Používanie cookies si vieme pre prehľadnosť rozdeliť do troch fáz. Ako príklad si dajme web s online hrami, ktorý pri každej návšteve odporučí hry podľa toho, čo ste hrali pri predošlých návštevách.
Príšerne sa nudíte. Naozaj už neviete, čo so sebou, nový diel vášho obľúbeného seriálu vychádza až o tri dni, a tak zapínate vašu mašinu a zo zúfalstva do Googlu vrazíte "online hry" a kliknete na prvý výsledok, ktorý vás presmeruje na herný web.
1) Používateľ cez prehliadač odošle požiadavku na server, aby poskytol dáta. Stránka s hrami sa konečne načíta a vy môžete hrať. Dole vybehne lištička o používaní cookies. Netrpezlivo odkliknete "Súhlasím" - koniec koncov, ak sa chcete hrať, aj tak nemáte na výber. Pokojne sa hráte, v polovici to vzdáte, vypínate počítač a vraciate sa do nekonečne únavnej nudy.
2) Server poskytne dáta a vo vašom počítači uloží súbor cookie, ktorý obsahuje informáciu, že ste hrali Šibenicu Deluxe. Ajaj, opäť je tu nuda. Zapínate počítač a po ňom prehliadač. Napíšete do vyhľadávania "online hry" a zrazu sa začudujete. Stránka zo včera je vyznačená. Odkiaľ to Google vie? Aspoň to máte zvýraznené. No nič, prechádzate na web a zrazu sa hore zjaví lišta "Posledne hrané hry". A tam úžasne zábavná Šibenica Deluxe. Potešíte sa, veď ju nemusíte vyhľadávať a ušetrilo vám to pár sekúnd - ktoré samozrejme strávite so Šibenicou Deluxe.
3) Opäť odosielate požiadavku na server. Ale s ňou aj súbor cookie, ktorý poskytne info o tom, čo ste hrali. Server cookie spracuje a podľa neho sa riadi.
Príklady používania cookies
Nie je dobré si cookies mýliť s niečim iným. Napríklad také odporúčania skupín na Facebooku. Ten vie, kam beháte, lebo ste tam registrovaný a prihlásený. Žiadne cookies nepotrebuje a bude vedieť, čo vám odporučiť, aj keď sa prihlásite z kamarátovho počítača. Ale Facebook predsa len cookies využíva. Kde?
Prihlasujete sa. A zaškrtnete "Zapamätať prihlásenie". A pri ďalšej návšteve za vás doplní meno s heslom. Rovnaký postup využíva rada sociálnych sietí a stránok. Čo ešte cookies dokáže?
Nakupujete online. Do vozíčka si pridáte knižku, sifón a chladničku. Vždy keď niečo pridáte, do cookie súboru sa zapíše, čo ste si pridali za produkt, cena a nejaké ďalšie údaje. Potom prejdete na mimoriadne nepríjemnú časť - platenie. Prečíta sa súbor, vie, čo ste si pokúpili, čo vám majú predať a čo máte zaplatiť.
Pozeráte web vašej lekárne a v polovici vám spadne prehliadač. Inteligentný web si dokáže zapamätať, na akej podstránke ste boli naposledy. Cookies sa tiež pletú s HTTP2 súbormi. V skratke - isté stránky vedia uložiť k vám na počítač časti súborov, ktoré by ste museli načítať (príklad - hudobná aplikácia so zvukovými stopami). Tieto súbory sú prednačítané a viete sa k ním dostať, aj keď nemáte pripojenie na internet - kedže to najpotrebnejšie máte stiahnuté.
Bezpečnosť a osobné údaje
Už vieme, že cookies boli stvorené na šetrenie času. Má vôbec takáto skvelá vec nejaké negatíva? Môže nás nejako ohroziť? Odpoveď znie nie. Samotná cookie nemôže nám, ani počítaču spraviť nič. Je to len texťák, do ktorého si prehliadač odloží nejaké dáta, aby ich neskôr použil. Navyše, server si môže otvoriť len svoje cookies a nie z iných webov. Cookies však môžu byť ukradnuté a zneužité - je to ale asi ako keby ste si na papierik napísali všetky heslá. Tiež vám to môže hocikto vziať. Navyše, drvivá väčšina cookies je dnes šifrovaných (tzv. "secure cookies") a len tak ich hocikto neprečíta.
A tu prichádza tá háklivá časť. Do cookie súboru si môže server uložiť čokoľvek a čokoľvek z neho môže vytiahnuť. Napríkad vašu históriu prehliadania (to zvládajú tzv. "third party cookies"). Z tohoto dôvodu sú weby využívajúce cookies povinné uviesť informáciu o tom, že používajú cookies (podľa smernice 2002/58/ES EÚ). K tomuto sa viaže malý skoroparadox. Cookie si totiž zapamätá, že ste klikli na "Súhlasím s používaním cookies" a nabudúce vám ho už nezobrazí.
Používanie cookies
Dnes podporuje používanie cookies snáď už každý moderný prehliadač. Takmer každý prehliadač tiež ale umožňuje si používanie cookies jednoducho vypnúť. Jediné problémy sa môžu vyskytnúť na mobiloch - napríklad staré androidové prehliadače cookies skrátka neukladali.
Cookies sa teda netreba obávať, uľahčujú nám surfovanie po internete každý deň. A ak ste mimoriadne háklivý na svoje súkromie - vedzte, že všetky údaje, ktoré cookies nesie o vás prevádzkovateľ webu aj tak vie. Len si ich na chvíľu odloží k vám.
