Zaujímavosti o peniazoch a o tom, čo všetko sa s nimi dá urobiť.
Peniaze patria medzi veci, s ktorými sa stretávame dennodenne, ale väčšinou sa nezamýšľame nad tým, čo stojí v ich zákulisí, jednoducho si užívame, že v peňaženkách nejaké vôbec máme. My sme sa preto pohrabali v príbehoch, či už starších alebo novších, a vybrali niekoľko zaujímavostí, ktoré by ťa v spojení s peniazmi mohli osloviť.
Ako si v 15 rokoch kúpiť farmu
Pravdepodobne si už niekedy počul o jednom z najväčších amerických podnikateľov Warrenovi Buffetovi, ale vedel si aj to, že tento starý pán si dôležitosť peňazí uvedomoval už v skutočne mladom veku? Malý Warren už na strednej škole predával poštové známky, časopisy či fľaše Coca-Coly a zarobené peniaze potom neukladal pod vankúš, ale ďalej ich investoval. Svoje zárobky potom využíval na rôzne nákupy, ale jedným z jeho najväčších a najinšpiratívnejších bol nákup rozľahlej farmy vo veku 15 rokov za vtedajších 1200 dolárov. Warren kúpil pôdu a nechal farmára obrábať ju aj naďalej, vďaka čomu získaval v dlhodobom horizonte ďalšie príjmy. V čase, keď končil vysokú školu, mal potom našetrených okolo 90-tisíc dolárov s prihliadnutím na dnešnú hodnotu dolára. Kiežby to tak bolo aj v našom prípade.
Finančná motivácia skutočne pomáha aj pri IQ testoch
Testy zamerané na zisťovanie inteligenčného kvocientu nepatria v komunite odborníkov medzi veľmi obľúbené, keďže ich princípy a funkčnosť boli už mnohokrát spochybnené, ale jeden výskum pred niekoľkými rokmi dokázal, že finančná motivácia dokáže pomôcť ľuďom aj pri IQ testoch. Na viac než 2000 ľuďoch sa ukázalo, že už aj výška odmeny 1 dolár bola schopná ľuďom pomôcť o pár inteligenčných bodov, ale ak im bolo za výborné skóre ponuknutých rovno 10 dolárov, podľa výskumu bolo výsledné skóre v priemere vyššie až o 20 bodov na stupnici pri testovaní inteligenčného kvocientu. Ovplyvňujú teda peniaze našu inteligenciu až do takej veľkej miery?
Prekladateľský biznis model za milióny
Ak sa človek túži naučiť nový jazyk, možností ako na to existuje hneď niekoľko. Môže sa napríklad presťahovať do konkrétnej krajiny, skúsiť sa prihlásiť do jazykovej školy, alebo si stiahnuť aplikáciu Duolingo a naučiť sa základy jazyka pomocou nej. Duolingu funguje už niekoľko rokov a môže sa pochváliť miliónmi používateľov, má však jeden háčik. Od začiatku je úplne bezplatné a vraj to tak zostane navždy, čo niektorým ľuďom nesedelo, a tak začali pátrať po tom, ako vlastne jeho zakladatelia zarábajú. Fígeľ spočíva v tom, že po niekoľkých otázkach a úlohách sa ťa Duolingo môže opýtať, či by si si nechcel svoju znalosť potrénovať na preklade nejakých viet. Samozrejme, že väčšina ľudí takúto možnosť neodmietne a keď sa v jednom momente na preklade viet podieľajú tisíce ľudí, články sa prekladajú oveľa jednoduchšie. Duolingo totiž spolupracuje s portálmi ako CNN či Buzzfeed a prekladá ich články z angličtiny do španielčiny či francúzštiny a naopak. Preklad prechádza cez množstvo vrstiev a nakoniec ho skontrolujú tí najschopnejší používatelia, čo sa v praxi premieňa na miliónové zisky.
Ako zarobiť aj na vlastných neprajníkoch
Elvis Presley a jeho osobnosť bezpochyby patrila medzi najúspešnejšie značky 20. storočia a svedčili o tom aj zisky z predaja oblečenia či iných doplnkov s jeho logom, tvárou alebo menom. Elvisov manažér Tom Parker dokázal zo svojho zverenca vybúchať poriadne balíky peňazí, veď informácie hovoria o tom, že v roku 1956 spoločne len na predaji jeho výrobkov zarobili 22 miliónov dolárov, ale Parker dobre vedel, že na svete existuje aj ďalšia skupina potenciálnych zákazníkov. Začal preto vyrábať aj výrobky, ktoré namiesto oslavovania Elvisovej kariéry hlásali „I Hate Elvis“, čiže „Nenávidím Elvisa“ a aj tie išli na dračku, keďže Elvis nemal len fanúšikov, ale aj ľudí, ktorí ho nenávideli. A tí by si jeho tričko určite len tak nekúpili.
Juh to finančne nemal ideálne premyslené
V škole si už o konflikte medzi jednotlivými americkými štátmi zvaným Americká občianska vojna počul. Na severe sa ľudia zameriavali na industrializáciu, juhu zase vyhovovala vtedajšia situácia, keďže na ich plantážach mohli pracovať otroci. Na začiatku vojny pritom mal prevahu Juh, nakoniec sa ale skončila víťazstvom Severu a ešte predtým aj zrušením otroctva, čo ale prinútilo Juh hľadať nové spôsoby, ako financovať svoje vojenské ťaženie. Konfederácia sa teda rozhodla namiesto investícií peniaze jednoducho tlačiť, čo mohlo vyzerať ako logický krok, ale pravidlo, že čím viac peňazí sa nachádza v obehu, tým viac strácajú svoju hodnotu, sa potvrdilo aj v tom čase a ceny tovarov sa zvýšili až 92-krát.
Ušetriť za vlak pomocou pošty
Jedna rodina si v roku 1914 poradila s drahými cenami cestovných lístkov na vlak veľmi prefíkane. Namiesto toho, aby sa buchli po vrecku a lístok jednoducho zaplatili, zobrali Pierstroffovci svoju 5-ročnú dcéru na poštu a za vtedajších 53 amerických centov ju poslali ako balíček ku jej starým rodičom. Napriek tomu, že nešlo o bežný balíček, ale o ľudskú bytosť, poštové pravidlá vtedy neboli ešte také prepracované, a preto sa 5-ročná May previezla poštovým doručovateľským autom a poštár ju skutočne doručil až do domu starých rodičov. A to všetko za 53 centov.
Nigérjiskí princovia fungovali už dávno pred internetom
Predpokladáme, že si už niekedy dostal mail alebo počul o podvode, v ktorom figuruje bohatý nigérijský princ s potrebou preniesť milióny dolárov na tvoj účet, aby ich dostal z krajiny. Jediné, čo potrebuje, sú tvoje bankové údaje či mail a menší poplatok dopredu a potom si po úspešnej operácii môžeš niekoľko percent z čiastky nechať. Bohužiaľ, nikdy nešlo o skutočnú prosbu, ale tušil si, že tieto mailové podrazy začali už niekedy v 30. rokoch 19. storočia? Jeho princíp bol veľmi podobný tomu dnešnému s nigérijskými peniazmi a keďže vtedy ešte nefungoval internet a počítače, tieto informácie sa posielali poštou. Nevieme, koľko ľudí sa už odvtedy nechalo nachytať, ale nigérijskí princovia už určite zarobili hotový majland.
Strácanie peňazí pri ich výrobe
Uvedomujeme si, že výroba mincí nepatrí medzi najjednoduchšie procesy, aj keď by sa to na prvý pohľad mohlo zdať inak, ale napríklad takí Američania sa už dostali do situácie, keď výrobou svojich kovových peňazí vlastne peniaze strácajú. Za všetko môžu zvyšujúce sa ceny kovov, ktoré sú využívané na výrobu mincí, a tak údaje nasvedčujú tomu, že pri výrobnej cene jedného centu vo výške 1,6 centu len na výrobe centov strácajú Spojené štáty americké okolo 55 miliónov dolárov. Ceny a straty sa však menia s meniacimi sa cenami kovov a to isté už vôbec neplatí o papierových peniazoch, kde nejde o straty, ale o zisk.
Ako obalamutiť spisovateľa
Legendárny film Forrest Gump mal vo svojom čase veľký problém s človekom, ktorý stál za jeho zrodom. Winston Groom napísal knihu Forrest Gump a štúdio Paramount mu za práva na scenár k filmu zaplatilo 350-tisíc dolárov a k tomu mal dostať ďalšie 3 percentá z celkového čistého zárobku filmu. Svoje tri percentá však po filmovom úspechu nevidel, pretože čistý zárobok sa vraj, podľa hollywoodskych účtovníkov, premenil na stratu a 3 percentá teda nemali byť z čoho vyplatené. Groom bol samozrejme nespokojný a keď sa im vyhrážal súdnym konaním, nakoniec od neho kúpili práva na ďalšiu knihu a vyplatili mu čiastku so šiestimi nulami.
Kto by nechcel zarobiť rýchle peniaze?
Ľudia dokážu vymyslieť čoraz prefíkanejšie spôsoby, ako sa rýchlo dostať k peniazom a na začiatku tohto roka sa to podarilo aj chlapíkovi, ktorý v USA vošiel do supermarketu Walmart. Nevstúpil však ako bežne oblečený zákazník, ale mal na sebe vestu zamestnancov Walmartu a keď potom prišiel ku pokladni, pokladníkovi oznámil, že ho očakávajú v kancelárii a on potom vybavil nákup jedného zákazníka, vybral peniaze z poklade a rýchlo ušiel. Polícia po ňom vtedy začala okamžité pátranie a neskôr sa ukázalo, že tento chlapík vraj podobný kúsok úspešne vyskúšal aj v ďalších troch obchodoch Walmart.
