Po prvej recenzii sme sa rozhodli ponúknuť filmu druhú šancu. Využil ju?
Ako fanúšikov komiksov a všetkého audiovizuálneho zároveň, bolo pre nás ohlásenie superhrdinovskej tímovky Batman v Superman: Dawn of Justice malým sviatkom. Veď čo môže vyraziť dych nadšencovi viac, než plánovaný stret dvoch najznámejších a najobľúbenejších superhrdinov? Iste, dlho predtým nás bavili Burtonovi Batmani, po ňom prišiel precízny, s genialitou hraničiaci Nolan a neskôr nás skolila superhrdinská, presne dávkovaná nálož v podobe Marvel Cinematic Universe, ktoré si definíciu "entertainmentu" zobralo k srdcu a zabáva nielen nerdov a geekov, ale aj ľudí, ktorí o nejakých superhrdinoch nikdy predtým nepočuli. Napriek tomu však bolo ohlásenie zatiaľ najočakávanejšieho filmu z konkurenčnej stajne DC Comics veľkou vecou. Možno až natoľko veľkou, že sme sa začali trošku báť, či ten enormný tlak dokážu tvorcovia ustáť.
V čase písania tejto druhej recenzie (vlastne už asi analýzy), ktorú filmu venujeme, ste si už asi prečítali minimálne niekoľko titulkov a názorov, ktoré sú k filmu pomerne nemilosrdné. Rovnako veríme, že je väčšina z vás oboznámená s tým, o čo vo filme približne pôjde. Pre istotu ale rýchly re-cap: Superman sa bude biť s Batmanom, príde Doomsday (to digitálne monštrum z trailerov) a do toho celého sa budú miešať Lex Luthor, Wonder Woman a asi tak 10 ďalších postáv. Zároveň ide o priame pokračovanie filmu Man of Steel, ktoré bolo reštartom série o Supermanovi, a rovnako ide o ďalší reštart Batmanovskej série. Nestratili ste sa? Dodáme teda len to, že to má všetko pod palcom komiksový fanúšik Zack Snyder, s dohľadom od Christophera Nolana z pozície jedného z producentov. A teraz sa môžeme pustiť do samotného hodnotenia.
Kesty: Recenzovať film, ktorý pôsobil trošku rozčarovane už v prvých traileroch, šokoval (našťastie v konečnom dôsledku veľmi príjemne) kastingom Bena Afflecka čoby Temného rytiera a dal dokopy vôbec prvé filmové spojenie komiksovej Trinity (Batman, Superman, Wonder Woman), je o to tažšie, že sa naňho pozerám nielen ako filmár, ale aj ako fanúšik kreslených obrázkov o superhrdinoch (aj keď nie expert). Priznám sa, že som na film išiel mierne znepokojený prvými nepriaznivými reakciami, zároveň som však bol pripravený odpustiť väčšinu nedokonalostí v prospech prvého dojmu a komiksovej nálože, ako som to urobil napríklad pri Ant-Manovi či Deadpoolovi. Bohužiaľ, tvorcovia mi to príliš neulahčili. Určite nevidím Batman v Superman: Dawn of Justice tak čierno, ako väčšina kritikov. Zároveň je však relatívne ťažké hľadať pozitíva, ktoré by vyvážili to množstvo nedokonalostí, nepresností a sklamaní, ktoré nám film priniesol. Čím dlhšie nad ním totiž rozmýšlam, tým viac sa mi ich vynára. Ak vás to zaujíma, poďme si to rozmeniť na drobné.
Základným pilierom každého filmu je, samozrejme, scenár, teda príbeh a jeho konštrukcia. BvS síce nie je úplne deravý, ale zopár trhancov na zaplátanie by sa našlo. Vlastne sa celkom čudujem, že sa celá loď nepotopila počas tej dve a pol hodiny skôr, než tesne pred cieľom. Jedným z kameňov úrazu je totiž fakt, že je to celé od začiatku prekombinované a uponáhladné. Kto nevidel Man of Steel, bude to mať ešte ťažšie, keďže základný konflikt vychádza práve z predošlého filmu a množstvo udalostí naňho odkazuje. Po začiatku filmu teda nastáva vo väčšine diváckych hláv chaos, čo by sa pri filme o superhrdinoch nemalo stávať, veď nesledujeme predsa biografiu Einsteinovej teórie relativity. Bohužiaľ, tvorcovia a scenár počas svojej cesty vyrozprávať pomerne jednoduchý príbeh pravidelne zakopávajú. Hádžu nás z miesta na miesto, z krajiny do krajiny, od postavy k postave a my sledujeme ľudí, ktorých nepoznáme ako robia niečo, čomu nerozumieme. Máme tu akúsi neprehľadnú detektívnu linku s Batmanom, ktorý hľadá Bieleho Portugalca, Loise Lane rieši konflikt okolo jednej zvláštnej guľky, Lex Luthor sa rozpráva s vládnymi hodnostármi ako s deťmi na pieskovisku a robí si, čo sa mu chce (bez akýchkoľvek následkov) a Superman sa sem-tam niekde objaví, aby sa tváril zmätene a ublížene.
Je až smiešne, ako veľmi sa tvorcovia snažia dobehnúť roky nečinnosti a napchať toho do jedného filmu čo najviac, aby dobehli nadvládu Marvelu. Pritom neodkukali základný princíp - pomaly ďalej zájdeš. Popri vykonštruovanom konflikte Supermana s Batmanom, ktorý si dokonca ulial aj krátku, no úplne zbytočnú origin story, je nám predstavený ikonický Lex Luthor, Supermanov nemesis Doomsday, amazonská Wonder Woman (o ktorej sa vlastne nič nedozvieme, aj keď chápem, prichádza jej sólovka) a korunu tomu celému dala krátka predstavovačka trojice ďalších nešťastníkov so zvláštnymi schopnosťami, na ktorých má DC práva. Nielen, že to celé pôsobí extrémne silene a neprirodzene, je to vyslovene smiešne. A to rozhodne nie je emócia, ktorú by ste chceli pri tomto filme zažiť. Trochu sa aj bojíme, čo vlastne v tej trojhodinovej Blu-ray verzii bude. Už teraz tu toho bolo príliš veľa.
Napriek slabému scenáru, ktorý je pri filmoch s podobnou tematikou väčšinou kameňom úrazu (preto klobúk dole pre Nolana a aspoň malá poklona pre scenáristov z Marvelu), ma film v mnohom príjemne prekvapil. Temná a osudová atmosféra je celkom fajn, hlavne v momentoch, kedy obaja z našich hrdinov cítia vnútorné rozpory. Dočkáme sa aj niekoľkých ikonických momentov z komiksov, počas ktorých niektorým z nás prebehne po chrbte príjemný mráz. Filozofovanie o Supermanovi ako o bohu bolo taktiež príjemným spestrením, ktoré nám dokázalo otázky o jeho všemohúcnosti a morálke šikovne vtlačiť do hlavy. Samozrejme, o dosť väčší dôraz je kladený na Batflecka, ktorý tak právom zatieňuje Supermana nielen výzorovo, ale aj herecky. Affleck bol skutočne výbornou voľbou pre staršieho, drsnejšieho a agresívnejšieho Batmana, akého sme ešte na striebornom plátne nevideli a aj napriek tomu, že ani zďaleka nejde o najprepracovanejšiu postavu, je práve Batman tým najzaujímavejším, čo na plátne uvidíte. Jeho silový prístup a choreografie rubačiek (ktoré sa ale s takým seriálovým Daredevilom stále nedajú porovnávať), sú príjemnou zmenou v pôsobení Temného rytiera, rovnako ako jeho upadajúca morálka (odkukaná, samozrejme, z komiksu), ktorá sa výborne dopĺňa s mentorovskou figúrou jeho sluhu Alfréda.
Fanboy: Bohužiaľ, aj Batman má svoje momenty mizérie, čo je ale opäť vina scenáristov, ktorí mu občas dávajú do úst veci, ktoré by nikdy nepovedal a nechávajú ho robiť činy, ktoré by nikdy neurobil. Azda najväčším WTF momentom celého filmu je už takmer nešťastne ikonická scéna s Marthou. Batmanova motivácia zabiť Supermana je po úvode filmu dostatočná a aj keď faktom ostáva, že jeden rozhovor by ich stretu zabránil, chápeme, ako sa to vyvinulo. Batman a Superman skôr pripomínajú trucovité deti, ktoré sa hnevajú jeden na druhého, aj keď o sebe vlastne vôbec nič nevedia. Nutnosť súboju (z hľadiska scenáru, nie z hľadiska názvu filmu) sa teda dá pochopiť, avšak dôvod jeho ukončenia je veľkou a smiešnou scenáristickou barličkou. Batman, ktorý videl v zabití Supermana záchranu ľudstva, zložil zbrane úplne nelogicky a nechal diváka na pochybách. Tak málo stačilo, aby sa z jeho úhlavného nepriateľa a hrozby pre celé ľudstvo stal jeho druhý najlepší kamarát (hneď po Alfredovi), áno, ani tu netreba hľadať logiku.
Kesty: Henry Cavill čoby Muž z ocele pôsobí vo filme skôr ako scenáristický prvok, ktorý pomáha nasmerovať dej tam, kde ho chcú tvorcovia mať a málokedy je nám ukázaný ako niečo viac, než len symbol, či prázdny idol, ktorý koná tak, ako to od neho každý očakáva. Tých momentov, kedy ho vidíme v inom svetle, ako komplexnejšiu a skutočne zaujímavú postavu, je príliš málo na to, aby nám to stačilo a zároveň príliš veľa, aby sme to tvorcom dokázali len tak odpustiť. Obom superhrdinom totiž chýbajú lepšie motivácie, charakterové črty a vykreslenia ich psychológie, aby boli všetky ich činy opodstatnené. Pri ich vzájomnom súboji som si dokonca uvedomil, že mi je vlastne úplne jedno, kto vyhrá a kto nie, pretože mi boli po vyprchaní komiksového nadšenia vlastne obe postavy ukradnuté.
Nie je to však celé iba o scenári a postavách. Aj zostava hercov figurujúca v titulkoch BvS bola podobne ambiciózna, ako samotný námet. Zatiaľ čo Affleck odvádza naozaj charizmatický nadštandard a chvíle, kedy ho väčšina považovala za priemerného nesympatického herca z romantických komédií, sú už definitívne preč, jeho náprotivok Cavill nedokázal o svojej nepremožiteľnosti a rozorvanosti presvedčiť rovnako, ako sa mu to podarilo v predošlom filme Man of Steel. Väčšinou nemá čo hrať a minimálne v jednej, emočne vypätej scéne, ako herec totálne zlyháva (Martha). Tu však môžeme opäť viniť scenár, ktorý mu jednoducho nedal toľko priestoru a rovnako režiséra, ktorý ho nedokázal naviesť správnym smerom.
Ďalej tu máme Jesseho Eisenberga a jeho Lexa Luthora, z ktorého tvorcovia spravili akúsi nepodarenú napodobeninu Jokera, ktorá napriek tomu, ako príšerne pôsobila v traileroch, dokázala diváka presvedčiť, aj keď mu chýbala plastickosť a komplexnosť spomínaného Jokera. Hercova polo-šialená kreácia jedného z najväčších Supermanových nepriateľov tak nebola síce oscarovou, ani originálnou, ale aspoň relatívne znesiteľnou. Možno mu však chýbalo trochu viac charizmy, prípadne trochu menej šialenstva, keďže vo výsledku príliš neurazil, ale ani nenadchol. Aj keď, helipad scény boli skutočne dobré. To isté by sa dalo povedať aj o Gal Gadot ako Wonder Woman, ktorá sa však na plátne príliš dlho neohriala a toho hereckého umenia veľa neukázala (aj keď sme ho vlastne ani nečakali). Z hereckých elít, ktoré film príjemne spestrili, treba určite spomenúť Jeremyho Ironsa ako Alfréda (ktorý dodal postave rytiersky šarm a celému filmu to žalostne malé množstvo humoru), Laurenca Fishbourna ako šéfredaktora Daily Planet Perryho Whitea, krátke, ale milé cameo Kevina Costnera a v neposlednom rade aj civilný výkon Amy Adams v úlohe Lois Laine. Aj keď by sme si asi mohli želať, aby menej plakala a smútila a trochu viac sa kúpala vo vani. Navyše máme pocit, že herecky sa šlo oproti MoS dole. Pocítite to hneď, ako sa objaví spomínaný Costner, aj keď len na pár sekúnd. Nie je tu ani žiaden Russel Crowe či Michael Shannon. Obávame sa však, že keby tu aj boli, rovnako ako zvyšok hercov, ani oni by nemali veľmi čo hrať.
Ako sa dostávame ku koncu recenzie, nedá mi nespomenúť asi najväčší problém filmu, ktorým nie je ani jeho prepálená minutáž (ktorú si človek možno uvedomí až po východe z kinosály), ani jeho zbytočná komplikovanosť či prederavený scenár. Pre mňa osobne je ním samotný záver. Pretože tak, ako sa hovorí, že prvá stránka knihy je tá najdôležitejšia, tak pri filme platí, že je to koniec, ktorý ho robí dobrým či zlým. A aj keď sú prvé dve tretiny chaotické a prekombinované, držia sa (čo sa akcie a vizuálu týka) aspoň príjemne pri zemi. Postavy sa rozprávajú, sem-tam sa niekto pobije, občas sme svedkami epického momentu (Batman versus jednotka, ktorá držala Marthu v zajatí), alebo naozaj temnej atmosféry, prípadne odkazu na komiks. No to, čo sa udeje v poslednej tretine, teda od prvého stretnutia s Doomsdayom, až po tie dva či tri konce, bohužiaľ, musíme dať za vinu jedine režisérovi Zackovi Snyderovi a jeho vízii o bombastickej epickosti.
Nielen, že je celý Doomsday akoby vytrhnutý z kontextu (a iného, nízkonákladového filmu), že vyzerá zle, nikoho vlastne nezaujíma a prekrýva všetko dobré a zaujímavé, čo sme doposiaľ v BvS videli, jeho súboj s Batmanom, Supermanom a Wonder Woman, je tým najprepálenejším vizuálnym zážitkom od čias Transformerov a ich pokračovaní, na ktorých tak radi nadávame. Celý záver je tak bombastický, preefektovaný, umelý a neprehľadný, akoby ho natočil sám Michael Bay na steroidoch, čo, bohužiaľ, zhadzuje zvyšok filmu do priepasti, kde by sa inak ocitnúť možno ani nemusel. A to digitálne klipové peklo (doslova), ktoré nám bolo predostrené, si naozaj nezaslúži nič, než zakopať hlboko pod čiernu zem, o zbytočne dlhom dodatku, počas ktorého vypršali akékoľvek zvyšky endorfínov z tých pár skvelých momentov filmu, už ani hovoriť netreba. Snyder sa jednoducho snaží naoko pekným vizuálom prekryť fakt, že sa toho pod ním veľa nenachádza. Akoby toho prepojenia s Justice League nebolo málo, miesto potitulkových scén radšej natočil 10-minútový záver filmu ako budovanie ďalšieho DCEU.
Fanboy: Nasledujúci odsek obsahuje malé spoilery. Sám Snyder sa vyjadril, že urobil ako komiksový fanúšik film pre ďalších komiksových fanúšikov (a ideálne aj znalcov). Ak ste radový divák a nemáte v DC Comics prehľad, jednoducho budete návalom postáv, teasovaním Justice League a niektorými odkazmi dosť zmätení. Nehovoriac o dream sequences, ktoré pôsoboili ako päsť na oko a vôbec sa do filmu nehodili. Povieme to takto, Zack Snyder BvS spackal, ale urobil to až potom, čo mu Warner nedalo inú možnosť. Vtesnať do filmu všetky možné postavy, stvoriť kultového záporáka, ktorého až trestuhodne odpratali (ale to je asi dobre, pretože nemal žiadnu osobnosť, charakter a nepoznali sme ani jeho motivácie, vo filme to bola proste obluda, ktorú bolo treba odstrániť) a mnoho ďalšieho nielenže bolo riskantné, ale aj vopred odsúdené k neúspechu. Warner s tým asi aj rátalo, no dobehnúť Marvel bolo jednoducho najvyššou prioritou (aj keď ešte stále majú čo robiť). Je veľká škoda, že Warner siahol po takomto prístupe. Mohli z toho urobiť jemne psychologickú komiksovku zameriavajúcu sa na vzťah Batmana a Supermana a jeho miesta na Zemi. Pokojne mohol byť súčasťou toho celého aj Lex Luthor, ktorý by ťahal za nitky, no celá Justice League linka (video-predstavenie ostatných členov, dream squences, Doomsday a Darkseid) mala byť vypustená. Vieme si predstaviť, ako nechápavo hľadeli na plátno ľudia, pre ktorých je DC svet novinkou.
Kesty: Vizuálny štýl Zacka Snydera dominoval vo veľkej väčšine jeho filmov - spomeňme si na nadpriemernú 300ku, komiksových Watchmenov, ale aj paskvily ako Legenda o sovích strážcoch či prepadák Sucker Punch. Ide jednoducho o režiséra, pre ktorého je väčšinou dôležitejšie to, ako to na plátne vyzerá, než čo sa tam vlastne deje (aj keď to už sem-tam s tými výbuchmi a „digi bordelom“ Zack preháňal). Schválne, koľko efektných spomalovačiek ste narátali pri BvS? My sme sa po prvej desiatke stratil. Vyrozprávať pomerne jednoduchý príbeh sa mu pri predošlom Man of Steel s pomocou scenáru od Christophera Nolana a Davida S. Goyera, výborným kastingom (Shannon, Crowe, Costner) a obrovským rozpočtom podarilo len tak-tak s odretými ušami (určite teda nevyrazil dych ako Nolan s Batmanom, ani nenaštartoval stroj na peniaze poháňaný Supermanom), pri Batman v Superman: Dawn of Justice ho však pochovalo obrovské množstvo postáv, málo času, enormný tlak filmových štúdií aj verejnosti, ako i nedokonalý scenár a prepálené finále. Áno, možno to naňho bolo príliš, možno to pokašlali viac scenáristi, bohužiaľ je to vždy režisér, ktorý si odnáša slávu, alebo kritiku. A úprimne, chceli by ste od Snydera po tomto filme vidieť ďalšie dva v podobe Justice League, ako je to momentálne v pláne? My len dúfame, že akokoľvek temnú budúcnosť želajú svojim hrdinom ľudia z DC, až takto temnú nie. kesty - 6/10, fanboy - 5,5/10
PS: Napriek tomuto všetkému si myslíme, že je dobré film vidieť a spraviť si vlastný názor, nie každý je tak náročný, ako redaktori Filmkultu. Pre nás však sklamanie, radšej nám dajte čím skôr tretiu sériu Daredevila. Čím skôr!
