- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Snímka z kategórie rozporuplných filmov známeho režiséra Davida Lyncha so sebou prináša mnoho dohadov a otáznikov, či už ohľadom ústrednej idey alebo modelu desivého dieťaťa.
Nie je žiadnou novinkou, že filmy režiséra Davida Lyncha nie sú pre každého. Ak ste fanúšikmi krásnej a jasnej dejovej línie s príjemnými zápletkami, pri záverečných titulkoch väčšiny Lynchových počinov budete, pravdepodobne, len vyjavene zízať do prázdna a následne dlho hľadať vhodné slová opisujúce dojmy zo snímky. V mnohých prípadoch ale neexistuje nič výstižnejšie než ,,čudný" či ,,zvrátený", pričom nasledujúce večery budú venované roztomilým nenáročným animákom.
Dobrým príkladom vyššie uvedených reakcií je práve mysteriózny horor Mazacia hlava (Eraserhead) z roku 1977. Príbeh je jednoduchý - mladý samotár Henry Spencer predstavovaný Jackom Nancom zistí, že jeho priateľka Mary je tehotná, no nenarodí sa im bábätko ako z reklamy, no podivný tvor pripomínajúci skôr embryo mimozemšťana, než dieťa. Žena Henryho následne opustí a nechá ho v drobnom bytíku otriasajúcom sa hlukom priemyselnej štvrte aj s ich spoločným potomkom.
V tomto bode sa zrozumiteľná časť filmu končí a prichádzajú momenty podobajúce sa na absurdnú drámu: postavy vedú nikam nevedúce a nezmyselné rozhovory, čo je najkrajšie viditeľné počas rodinnej večere Henryho, jeho priateľky Mary a jej čudnej rodiny. Pohnútky postáv nedokážeme racionálne odôvodniť. Z ústrednej postavy s nemoderným, no krásne objemným účesom inšpirovaným módnymi výstrelkami režiséra sme nervózni, či už z jeho meravej chôdze, priam chorobnej závislosti na sedení pri radiátore alebo úplnou apatiou voči chorému dieťaťu, ktoré navyše ocko uložil do šuplíka. Večne rachotiaca priemyselná štvrť nám spôsobuje bolesť hlavy a cítime sa nešťastní aj za samotného chudáka Henryho. Vďaka minimu dialógov sme odkázaní na vlastné uvažovanie o jednotlivých obrazoch. Úvod, kde sa akýsi tvor derie na svet z Henryho úst, prináša znepokojenie od úplného začiatku. Taktiež sledujeme opernú speváčku so zmrzačenou tvárou a snažíme sa odlíšiť sen od reality, avšak po záverečnom útoku príšery-dieťaťa nie sme obohatení o životnú múdrosť ako v Zelenej míli, ale o depresiu.
Pokiaľ ste v Mazacej hlave neodhalili žiadnu ohromujúcu myšlienku, nezúfajte. Samotný Lynch totiž tvrdí, že zatiaľ sa ešte nikomu nepodarilo filmu správne porozumieť. Možných interpretácií ústrednej myšlienky je mnoho - buď ide o režisérov odkaz na dôsledky nezodpovedného pohlavného styku, prípadne referuje na strach z rodičovstva. Rovnako môže ísť o obraz nekonečnej nočnej mory, ba stelesnenia najhorších predstáv. Veď kto by bol spokojný s nezmyselným, bezvýznamným životom v hroznom malom byte, bez milujúcej polovičky a s nechceným dieťaťom?
Majster podobných surrealistických filmov nám odmieta hľadanie pointy uľahčiť. Namiesto toho radšej vystrihol scénu ženy priväzovanej o posteľ, pretože mu to prišlo až za hranicami. Taktiež mal problémy s financiami, keďže scenár obsahoval len 20 strán. Preto isté potrebné financie hradil zo svojho i manželkinho vrecka. Filmový štáb teda nebol rozsiahly.
Veľké dohady panovali okolo modelu Henryho dieťaťa. Režisér bol na svoj výtvor patrične hrdý a štábu zaväzoval oči, kedykoľvek s predmetom mimo natáčania manipuloval. Uvažovalo sa, že svoje dielo vytvoril z plodu jahňaťa alebo zajaca. Lynch ale žiadne teórie nepotvrdil a po natáčaní údajne predmet debát zakopal.
Eraserhead jednoznačne nie je oddychový film a zaručene ho z hlavy tak rýchlo nedostanete. Treba rátať s prípadnými negatívnymi pocitmi či myšlienkami. Snímka ale poukazuje na tabuizované témy danej doby, nehanbí sa priamo ukázať prstom na sociálne problémy či dysfunkčné rodiny. Neidealizuje a predkladá realitu tak, aká bohužiaľ v mnohých prípadoch býva - problémy sa riešia mlčaním alebo rovno rozchodom a namiesto riešenia sa odkladajú do zásuvky. Rodiny sa na seba počas večere neusmievajú, deti sa nechichocú nad farebnými knižkami a jediným únikom zo sivej fádnej reality je zúfalých pár minút strávených počúvaním hudby schúlený pri radiátore. Realita je často presne takto znepokojujúca a rozhodne nie farebná či utopická. Ak sa nebojíte pravdy, Eraserhead čaká len na vás.
