Hudobník, maliar, scenárista, režisér, vizionár. Jedným slovom umelec. Telom aj dušou. Aké sú jeho najlepšie filmy?
„Neviem, prečo ľudia očakávajú, že umenie bude dávať zmysel, keď akceptujú fakt, že sám život nedáva zmysel,“ povedal David Lynch v roku 1989 pre LA Times. Divákov často hneval tým, že vo svojich filmoch nastolil veľa otázok, na ktoré potom nedal odpovede.
Práve to bolo pritom najväčšie čaro jeho snímok. Americký režisér miloval záhady a vedel, že aj keď by sme veľmi chceli poznať na všetko odpoveď, nemôžeme. Je to utópia. On ich však už možno dnes pozná, keďže 16. januára zomrel vo veku 78 rokov.
Mal síce veľa talentovaných predchodcov (Luis Buñuel, Alejandro Jodorowsky, Alain Resnais) a dnes má aj sľubných nástupcov (Quentin Dupieux, Darren Aronofsky), stále ho môžeme označiť za najväčšieho filmového surrealistu všetkých čias. Miloval sny ako nikdy iný. Najmä ich nejednoznačnosť, zvláštnosť, vtipnosť a absurdnosť.
Práve tieto štyri vlastnosti boli zásadnými charakteristickými črtami jeho filmových a televíznych diel. Aj vďaka tomu sa vypracoval na jedného z najoriginálnejších a najuznávanejších tvorcov súčasnosti. Zatiaľ čo pre bežného diváka sú jeho počiny miestami až neznesiteľné, pre filmových fajnšmekerov ide o delikatesy, ku ktorým sa často s radosťou a so širokým úsmevom vracajú.
Ak sa ti páči podobný obsah, pridaj sa do klubu Refresher+ a čítaj všetky články na našom webe bez obmedzení. Nájdeš tam viacero rozhovorov, reportáží zo zahraničia, profilov osobností či desivé kriminálne príbehy.
10. Duna (1984)
„Som hrdý na všetko okrem Duny,“ povedal Lynch o svojej adaptácii kultového románu Franka Herberta. Snímka mu vraj priniesla do života obrovský smútok. Narážal na to, že nad filmom v istom bode stratil tvorivú kontrolu a nedostal rozpočet, ktorý potreboval na to, aby vyobrazil svoju megalomanskú víziu.
Na výsledku to je žiaľ vidno, no Lynchovi nemožno odoprieť, že sa stal prvým odvážlivcom, ktorému sa podarilo kultový sci-fi príbeh preniesť z knihy na plátno (predtým mal túto ambíciu aj Alejandro Jodorowsky). Paradoxne, vzhľadom na bolestivé spomienky späté s tvorbou Duny, Lynch neskôr priznal, že si nikdy nepozrie najnovšiu filmovú adaptáciu od Denisa Villeneuvea.
9. Inland Empire (2006)
Naratívny chaos plný bizarných scén a dialógov. Inland Empire je prísny experiment, ktorý si buď zamiluješ, alebo ho znenávidíš. Pravdepodobne neexistuje nič medzitým. Ak si od Lyncha ešte nikdy nič nevidel, rozhodne s týmto nezačínaj, lebo sa zľakneš a už si od neho nikdy nič ďalšie nepozrieš.
Americký režisér tu vyskúšal nový prístup, keďže nakrúcal vyslovene na digitálnu kameru a taktiež točil bez kompletne dokončeného scenára. Písal ho za pochodu, takže počas nakrúcania ešte sám nevedel, ako príbeh napokon ukončí. V jednom rozhovore povedal, že ho inšpirovali jeho vlastné sny.
8. Eraserhead (1977)
Extrémne znepokojivý a temný debut pripomínajúci desivú nočnú moru rozpráva príbeh chlapíka, ktorý má strach z rodičovstva a povinností, ktoré k nemu nevyhnutne patria. Dovedú ho až k fatálnym rozhodnutiam.
„Musíš byť sebecký. A je to hrozná vec. Nikdy som sa nechcel vydávať, nikdy som nechcel mať deti, ale jedna vec vedie k druhej a je to... Urobil som však, čo som musel,“ povedal režisér v roku 2018 pre Guardian, čo značí, že sa pri písaní inšpiroval vlastným životom a vlastnými pochybnosťami po tom, ako sa stal otcom. K filmu zložil aj hudbu.
