Ostrovná krajina na kraji Európy.
Ešte na začiatku 20. storočia sme ju volali Veľká Británia, ale dnes už je to aj pre Slovákov Spojené kraľovstvo, aj keď iba v tom skrátenom tvare. V našich článkoch o jednotlivých krajinách sme ti priniesli už kopu rôznych faktov a zaujímavostí, ale akosi sme Spojené kráľovstvo dlhé mesiace opomínali, a tak sme sa rozhodli to napraviť. Dozvieš sa napríklad niečo o rybách, pivných záplavách alebo kokaínovej závislosti, tak ťa už nebudeme zdržiavať a pusti sa rovno do čítania.
Všetky jesetery patria kráľovnej
Britská kráľovná ani netuší, o koľko rýb, ktoré jej podľa zákona patria, ročne prichádza. Aj keď je to skôr už iba záležitosťou histórie, v Spojenom kráľovstve dodnes platí zákon, podľa ktorého je akýkoľvek ulovený jeseter, veľryba, delfín alebo sviňucha automaticky majetkom vládnuceho panovníka. Ešte pred stovkami rokov v 14. storočí počas vlády Eduarda II. vydal kráľ oficiálne nariadenie, podľa ktorého patria všetky ulovené ryby spomínaných druhov výlučne kráľovi a na plnenie tejto povinnosti využíval svojich poddaných. Odborníci potom v priebehu rokov rozširovali zoznam kráľovských rýb. V súčasnosti má právo zbierať ulovené kráľovské ryby pracovník s titulom Receiver of Wreck, ktorý sa okrem toho zaoberá aj vrakmi a troskami na britskom pobrež.
Indické reštaurácie ako výrazný ekonomický činiteľ
Angličania milujú indickú kuchyňu. Veľký podiel na tom má fakt, že India patrila ako kolónia Veľkej Británii, ale Briti svoje pobláznenie indickými pochúťkami vystupňovali za posledných niekoľko rokov na maximum. 10. novembra dokonca oslavujú národný deň curry a podľa štatistík sa indické jedlo s náskokom stalo populárnejším, ako napríklad tradičné fish and chips. Štatistiky hovoria jasne, a trošku prekvapivo, ešte aj v ďalšej oblasti, a teda, že v Británii by človek našiel približne 8000 indických reštaurácií, ktoré celkovo zamestnávajú viac ako 70-tisíc pracovníkov. Možno to pri pohľade na počet obyvateľov neznie až tak závratne, ale 70-tisíc zamestnancov v indických reštauráciách je viac pracovníkov, ako keby sme dali dohromady pracovníkov v oblasti spracovania ocele, uhlia a konštrukcie lodí. O niekoľko desiatok rokov tak možno Briti pochopia, že curry milujú viac ako svoje fish and chips a spravia z neho svoje oficiálne národné jedlo.
Keď ti kráľovná príde na svadbu
V roku 2012 sa dvaja zaľúbenci Frances a John chystali na svadbu konajúcu sa v radnici mesta Manchester. Svadobnú miestnosť si zajednali ešte dlhé mesiace pre samotnou svadbou, aby im ju náhodou nikto neuchmatol, ale keď im asi mesica pred svadbou zavolali pracovníci radnice a oznámili im, že v radnici sa v rovnaký deň bude nachádzať aj Alžbeta II., dvojica neváhala a poslala svojej kráľovnej pozvánku, v ktorej jej vysvetlili, ako veľmi by boli potešení, keby ich kráľovna prišla pozdraviť. Onedlho im prišla odpoveď od jednej z pracovníčok kráľovnej, ale nečakali, že ich Alžbeta skutočne príde pozdraviť. Po svadobnom obrade sa stretli na chodbe, kde ich kráľovná oslovila menami a popriala im všetko dobré do ďalšieho života. Princ Philip potom vyzvedal, kam sa chystajú na medové týždne a dvojica nemohla svojmu zážitku uveriť ešte zopár dní.
Predaj prázdneho ostrova, ktorý nie je tak celkom prázdny
Na začiatku 70. rokov minulého storočia dostala Veľká Británia ponuku od Spojených štátov amerických, ktorá znela príliš dobre na to, aby ju mohla odmietnuť. USA chcelo v Indickom oceáne, na jednom z ostrovov patriacich pod Britániu, postaviť leteckú základňu, avšak celá dohoda mala jeden malý problém. Británia síce mala k dispozícii zámorské územie v Indickom oceáne, avšak ani jeden z ostrovov nebol neobývaný. Rozhodnutie teda bolo, že Britské indickooceánske územie skladajúce sa z niekoľkých ostrovov medzi Afrikou a Indonéziou bude zbavené svojich pôvodných obyvateľov čagoského pôvodu. Obyvatelia boli presídlení na Maurícius a Seychely, dostali taktiež finančné odškodnenie a Briti s Američanmi na ostrove Diego Garcia postavili základňu, vďaka čomu dostala Veľká Británia od USA zľavu vo výške 5 miliónov libier na vývoj spoločného raketového programu. V posledných mesiacoch sa objavili správy o tom, že by sa obyvatelia mohli na svoje územia čiastočne vrátiť, ale ešte nedošlo k žiadnemu konkrétnemu riešeniu.
90 percent sveta zažil britskú prítomnosť
Britské impérium zažívalo v minulých storočiach dokonalé obdobie. Britom patrili územia po celučičkom svete a to pritom začínali svoju dobyvateľskú aktivitu z malých britských ostrovov pri Európe. Vedel si však o tom, že Británia tak alebo onak počas svojej historickej existencie spravila inváziu, bojovala alebo mala inú prítomnosť na území 90 percent štátov, ktoré sú dnes členmi Organizácie Spojených národov? Kniha z roku 2012 od autora Stuarta Laycocka síce brala do úvahy napríklad aj prechod určitým územím britskými pirátmi, ktorí ale mali povolenie od svojej vlády, ale čiastočná alebo dlhodobá prítomnosť Britmi sa podľa neho dá dokázať až na území 171 krajín z celkových 193 členov OSN. V súčasnosti je síce situácia oveľa pokojnejšia, ale Briti nikdy svoje expanzívne povahy nezapreli.
Aj vlajku treba správne zavesiť
Aj keby si to možno na prvý pohľad nepovedal, aj britská vlajka môže byť zavesená naopak. Neskúsenému oku laika by tento protokolárny trapas pravdepodobne ušiel, ale odborníci na protokol a pravidlá už v prvú sekundu vedia povedať, že človek zodpovedný na vyvesenie vlajky si s ním veľa práce nedal. Keby ťa zaujímalo, ako má vlastne britská vlajka visieť, potom ti radi prezradíme, že pri pohľade na vlajku a jej polovicu bližšie k tyči, musí byť širšia biela časť uhlopriečky nad červeným pásikom a nie naopak. Je to tak kvôli tomu, že škótsky kríž sv. Ondreja má prednosť pred červeným krížom sv. Patrika.
Odľahlé miesta s nocľahom
Keď sa človek vydá na dlhú túru a o niekoľko hodín sa po blúdení neznámym lesom ocitne niekde uprostred ničoho, možno ešte nie je všetko stratené. To, čo funguje vo väčšine škandinávskych krajín, totiž funguje aj vo Veľkej Británii. Ak je človek vzdialený od civilizácie niekoľko hodín chodenia, ešte stále má šancu naraziť na chatu, ktorú Briti poznajú pod názvom bothy. V praxi to funguje tak, že v odľahlých oblastiach existujú odomknuté chaty, kde človek nájde krb s dostatkom dreva a prípadne nejaké jedlo, ktoré mu postačí na prežitie. Len tak náhodou na takúto chalúpku pravdepodobne nenarazíš, ale ak by si potreboval, môžeš si nájsť mapu s presnými polohami a v prípade núdze zamieriť práve tam.
Pivné záplavy, ktoré si zobrali ľudské životy
Ako si vo svojej mysli predstavuješ dokonalú smrť? Niektorí by radi zomreli pri pohlavnom styku, iní bezbolestne a prirodzene, ale v roku 1814 sa v britskom Londýne odohrala povodeň, o akej svet nepočul. Ulice nezaliala voda, ale naprieč štvrťou St. Giles sa rozlialo pivo z obrovskej nádoby. Ulicami sa teda začalo valiť viac než 600-tisíc litrov zlatistého moku a hneď po pretrhnutí tej prvej pod tlakom povolili aj ďalšie v rovnakom pivovare, čo malo za dôsledok celkovo až 1,5 miliónov litrov divoko tečúceho piva. Na prvé počutie to môže znieť zábavne, ale ľudia bývajúci navôkol pivovaru sa vtedy určite nebavili, keď im pivo začalo ničiť pochabo postavené domy. Dodnes nevedno, koľko ľudí zostalo po tejto udalosti poranených, ale oficiálne čísla hovoria o celkovo až 8 mŕtvych, medzi ktorými boli napríklad matka s dieťaťom či mladá časníčka v blízkom bare.
Elektrické spotrebiče bez zástrčky
Po kúpe práčky či televízora dnes človek príde domov, vybalí ho zo škatule a o niekoľko minút už môže pozerať film. Stačí ho umiestniť na potrebné miesto, zapojiť do elektriny a všetko funguje. Avšak, ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia museli byť nakupujúci vo Veľkej Británii celkom zruční, pretože takmer všetky elektrické prístroje boli predávané výlučne s káblom, ale nie zástrčkou. V praxi to vyzeralo tak, že z prístroja trčal elektrický kábel a človek si po zástrčku musel ísť do obchodu, potom si doma sadnúť a so skrutkovačom v ruke pripojiť zástrčku na kábel. Dôvodom bol fakt, že v druhej polovici 20. storočia neexistoval jednotný systém zásuviek, a teda výrobcovia nechceli na každú druhú várku inštalovať rozdielne zástrčky. Zmenilo sa to nakoniec až v 90. rokoch, keď Margaret Thatcher rozhodla, že Briti už nebudú trpieť kvôli výrobkom, ale výrobky sa budú prispôsobovať zákazníkom.
Kokaínový raj aj v prebaľovacích staniciach
Niet pochýb o tom, že kokaín patrí medzi najpopulárnejšie drogy vo svete, ale Briti obľubujú biely prášok ešte viac ako ich európski susedia. V roku 2011 sa preto uskutočnila zaujímavá analýza miest, kde si rodičia môžu prebaliť svoje deti. Na verejnosti v Británii majú rodičia šancu prebaliť si svoje dieťa a takéto miesta sú umiestnené napríklad v supermarketoch, nemocniciach, ale aj policajných staniciach či kostoloch. Spomínaná analýza hľadala v prebaľovacích staniciach stopy po kokaíne a prekvapivo ich našla až v 92 percent prípadov. Prebaľovacie stanice teda očividne ľudia nepoužívajú len na starostlivosť o svoje deti, ale aj na osobné potreby.
A na záver ako ženskú zástupkyňu Spojeného kráľovstva sme si, samozrejme, vybrali Emmu Watson.
