Prečítajte si niekoľko zaujímavých informácií o tom, čo sprevádzalo zachytenie vĺn a čo všetko pre nás znamenajú.
Poskytnú nám nový spôsob objavovania a spoznávania rozľahlého vesmíru všade okolo nás, tak komentovali zásadný vedecký pokrok, ktorý sa uskutočnil koncom minulého týždňa a ktorý stojí za vznikom novej éry astronómie, mnohí svetoví odborníci. Takzvané gravitačné vlny predstavujú niečo, čo nám ako civilizácii otvorí dvere k ďalším zaujímavým poznatkom o čase a priestore. Nejde preto ani tak o to, že dokázanie ich existencie potvrdilo časť takmer 100-ročnej teórie jedného z najznámejších fyzikov všetkých čias, ale skôr o to, že máme k dispozícii ďalší efektívny nástroj na objavovanie neznámeho. A to zrejme nezostane bez odmeny vo forme prestížnej Nobelovej ceny. Poďme si teda zhrnúť tie najdôležitejšie fakty, ktoré o tomto obrovskom míľniku modernej vedy vieme.
Ako prebiehalo zachytenie vĺn?
Dôkaz o existencii gravitačných vĺn získali nezávisle na sebe dva pokročilé laserové detektory LIGO. Jeden je umiestnený vo Washinghtone a ten druhý v Louisiane. Detekované vlny vznikli vďaka kolízii dvoch menej ako 150-kilometrov širokých čiernych dier pred viac ako 1,3 miliardami rokov a až teraz dorazili k nám, k našej planéte. Zachytenie bolo možné aj preto, že išlo o mohutný náraz, z čoho vznikli aj mohutné gravitačné vlny. Veľkosť, ktorú sme schopní zachytiť, sa odvíja od aktuálneho technologického pokroku, a preto ani zďaleka nejde o jednoduchú úlohu. Úroveň technologických kapacít teda určuje naše možnosti zrealizovať určitý vedecký pokrok. Gravitačná vlny v skratke znamenajú ohýbanie časopriestoru pohybom alebo kolíziou vesmírnych objektov. V tomto prípade vznikli po vzájomnej interakcii čiernych dier, ktorá spôsobila ich spojenie a následnú stratu takého veľkého množstva hmoty, aké by sa dalo prirovnať k trom Slnkám z našej slnečnej sústavy. Ak raz vlny vzniknú, budú sa - podobne ako svetlo - šíriť naveky a s rovnakou rýchlosťou. Ako ale informuje vedecký web iflscience.com, čím dlhšiu vzdialenosť prejdú, tým sú slabšie. Svetlo však údajne slabne rýchlejšie. Web taktiež hovorí, že v momente, kedy nastala kolízia, vzniklo až 50-krát viac energie ako pri kombinácii všetkých hviezd vo vesmíre. Vedci o príchode mohutných gravitačných vĺn vedeli a vďaka tomu mohli zapnúť vybavenie v ten správny čas.
S použitím dvoch laserových detektorov dokážu vedci určiť iba smer vĺn. Ak by bol použitý ešte aj tretí, umožní to identifikovať konkrétne miesto ich vzniku. Do úvahy pripadá VIRGO detektor z Talianska, na ktorom sa v týchto dňoch ešte stále pracuje, čo však už dlho nepotrvá. Identifikáciu pravdepodobného miesta vzniku preto tentokrát zrealizovali za použitia dodatočných dát, ako je napríklad frekvencia či čas. Po prijatí signálu ich iba jednoducho vložili do rovníc a určili, že pôvod vĺn pochádza z dvoch spájajúcich sa čiernych dier v spomínanej vzdialenosti.
Jedno z dvoch miest, ktoré vlny zachytili. LIGO detektor využíva 4 kilometre dlhé tunely.
Aké informácie nám vlny môžu poskytnúť?
Gravitačné vlny možno prirovnať napríklad k rádiovým vlnám, ktoré pre nás predstavujú určitý druh informácie. Po zachytení tak dokážeme zistiť informáciu o miestach, kde naše ostatné technologické kapacity nemali doteraz vôbec žiadny alebo len čiastočný prístup. Pokiaľ sa nám podarí o spojení vesmírnych objektov zistiť ešte viac, čo je viac ako pravdepodobné, získame ďalšie časti zo skladačky zvanej počiatok časopriestoru. Podľa Stephena Hawkinga sa týmto spôsobom totiž môžeme dopracovať ešte k ďalším zaujímavým pozostatkom z čias mladého vesmíru a veľkého tresku.
“Zoberte si tieto dve čierne diery ako príklad. Obe sú veľké zhruba 150 kilometrov, avšak vzdialené až 1,3 miliardy svetelných rokov. Nedisponujeme žiadnymi inými nástrojmi, ktoré by dokázali detekovať informáciu z tak malých a tak vzdialených objektov. Vo viditeľnom svetle, napríklad, dokážeme pri takejto vzdialenosti sotva vidieť celú galaxiu,” píše web iflscience.com.
Mohla vlny zachytiť aj iná civilizácia?
Hoci sme ešte žiadnu neobjavili, aj v tomto prípade to záleží od momentálneho technologického pokroku, akým disponujú. Ako tvrdí Justin Greenhalgh, jeden z členov vedeckého tímu, gravitačné vlny sa šíria vo všetkých možných smeroch, takže existuje iba malá pravdepodobnosť, že by ju vyspelá civilizácia nezachytila. Tá môže mať dokonca také vymoženosti, vďaka ktorým vedia zachytiť ešte oveľa menšie vlny. Niečo také sa ale za súčasných okolností samozrejme nedá žiadnym spôsobom dokázať, takže tu zatiaľ zostaneme iba pri teóriách.
