Aj naša kinematografia sa môže pýšiť mnohými filmovými pokladmi.
Napriek tomu, že Slovensko bolo po väčšinu 20. storočia súčasťou Československa, dokázalo vytvoriť osobité filmy a objaviť talentovaných režisérov, ktorí sa svojou tvorbou významne podpísali pod pozoruhodnú domácu produkciu.
Dopredu upozorňujeme, že sme vyberali na základe mnohých faktorov – či už išlo o kvalitu, silu príbehu alebo formálnu stránku a niektoré mená sa v zozname objavia viackrát. Mnohé výborné snímky sa sem bohužiaľ nedostali, či už je to Slávnosť v botanickej záhrade, Tisícročná včela alebo Všetko čo mám rád. Ak vám aj mnohé z nich nič nehovoria, dajte slovenskému filmu šancu a nebudete sklamaní.
Jánošík (réžia: Martin Frič, 1935)
Slovenské filmy často vychádzajú z ľudovej tradície a folklóru, veď aj preto bolo nášmu hádam najznámejšiemu hrdinovi a zbojníkovi venovaných toľko diel. Zaujímavým počinom bol nemý Jánošík Jaroslava Siakeľa z roku 1921, no až druhý pokus z roku 1935 zobrazil našu národnú legendu v plnej nádhere.
O réžiu sa síce postaral český režisér Martin Frič, avšak z viacerých dôvodov môžeme film priradiť do slovenského výberu - či už kvôli jazyku, hereckému ansámbelu alebo samotnej téme. Frič spojil v Jánošíkovi poetiku s folklórom a dodal dielu tú pravú energiu, ktorá môže upútať i súčasného diváka. Pozoruhodný herecký výkon predviedol mohutný Paľo Bielik, o ktorom v rebríčku ešte budete počuť.
Kapitán Dabač (réžia: Paľo Bielik, 1959)
Paľo Bielik postupne prešiel z roly herca do pozície režiséra a inšpirovaný II. svetovou vojnu a Slovenským národným povstaním nám priniesol hneď niekoľko významných diel. Jedným z nich je príbeh vysokého, štíhleho a priam jánošíkovsky vykresleného hrdinu - kapitána Dabača, ktorý sa pridá do povstaleckých kruhov a stane sa tak idolom slovenského ľudu a vyobrazením nádeje, odvahy a bojovnosti.
Práve postava Dabača v podaní geniálneho Ladislava Chudíka dodáva filmu dynamiku i spád. Kapitán je neskôr zranený a odkázaný do opatery obyčajných ľudí. Tí mu poskytnú jedlo, prístrešie i skrýšu pred Nemcami. Podobne ako vo Vlčích dierach, aj tu postupne dochádza k lamentovaniu nad zmyslom vojny a jej kritike.
Slnko v sieti (réžia: Štefan Uher, 1962)
Štefan Uher je priekopníkom slovenského filmu. Slnko v sieti je vizuálne úžasným rozprávaním, kde hrá obrovskú úlohu ostrosť obrazu a poetika záberov, postáv i miest - o to všetko sa veľkým dielom zaslúžil kameraman Stanislav Szomolányi. Uher nám vo filme podáva kúsky rozdrobenej skladačky a rovnako necháva nás i postavy bezbranne tápať vo víre života.
Hlavný hrdina Fajolo uteká od lásky, aby následne narazil počas brigády na ďalšiu. Slnko v sieti je bojom a trápením človeka nad všednosťou života, nechá nás plávať po boku Fajola a vo vnútorných monológoch nám odhaľuje jeho každodenné prežívanie i bolesť z neistoty a samoty.
Boxer a smrť (réžia: Peter Solan, 1962)
Prvý Peter Solan v našom rebríčku. Menej komický a viac vážny. Témou je tentokrát nesloboda a neistota blížiacej sa smrti. Príbeh boxera je zasadený do prostredia koncentračného tábora a Jan Komínek (Štefan Kvietik) doslova bojuje o svoj život. Stáva sa tréningovým partnerom boxovacím vrecom pre veliteľa tábora Krafta.
Postupne však tvrdo trénuje, čoskoro sa s Kraftom zblíži, dostáva viacej jedla a chodí behať vonku za plot (vďaka čomu okúsi slobodu, no zároveň vyvolá žiarlivosť ostatných spoluväzňov). Strhujúci príbeh večného súboja ohraničený štyrmi stranami boxerského ringu. Nebudeme vám prezrádzať, či padne záverečný knokaut. Presvedčte sa sami.
Obchod na korze (réžia: Ján Kadár, Elmar Klos, 1965)
Dá sa robiť výber slovenských filmov a nespomenúť legendárnu postavu arizátora Tóna Brdka? Ten nás v úžasnom podaní Jozefa Kronera sprevádza históriou Slovenského štátu a kritickým okom rieši nielen vtedajšiu židovskú otázku, ale i samotný vzťah muža a ženy.
Úžasný herecký výkon však okrem Kronera predvádza aj Ida Kaminska ako stará senilná obchodníčka, ktorá žije izolovane vo svojom domčeku a o hrôzach vonku nemá ani potuchy. Veď jej charakter vykresľuje hneď prvá scéna stretnutia s Brdkom, keď sa jej snaží vysvetliť, že je arizátor a ona len milo, nechápavo a usmievavo prikyvuje. Film získal svojho času Oscara a Ida Kaminska naň bola nominovaná za najlepší herecký výkon.
