Kým sa skončí táto noc (réžia: Peter Solan, 1965)

Komédia jednej noci. Alebo skôr tragédia? V každom prípade ide o chuťovku pre každého fajnšmekra rezkých dialógov, ktorá sa odohráva v drahom podniku kdesi v Tatrách. Postavy pijú, tancujú a zabávajú sa, no stihnú medzi sebou vyvolať mnoho konfliktov, niektoré vzniknú kvôli láske, iné pre peniaze, ďalšie zo žiarlivosti či kvôli alkoholu.

Dvojica Dančiak-Labuda si hľadá partnerky na večer a popritom stretáva niekoľko zaujímavých, brilantne vykreslených postáv, z ktorých najvýraznejšou je jednoznačne boháč za barom. Každý herec zo seba vydal maximum a na malej ploche baru vdýchol svojej postave originálny a uveriteľný charakter. Vzniklo tak poctivo zrežírované dielo, ktoré bez pochyby zabaví i dnešného diváka.     

Medená veža (réžia: Martin Hollý, 1970)

Medená veža je dramatickým príbehom trojice kamarátov a horalov, ktorým do života nečakane vstúpi mladá a krásna študentka. Ich osudy sa  preplietajú na vysokohorskej chate obkolesenej nádhernými scenériami Vysokých Tatier, kde sa film nakrúcal. Skvelý scenár Ivana Bukovčana o priateľstve a láske sa vyhýba gýču, či neprirodzenosti a hereckým predstaviteľom ponúka skvelo napísané postavy.

Svojich úloh sa zhostili esá tej doby - Štefan Kvietik, Ivan Mistrík, Ivan Rajniak, Michal Dočolomanský a Emília Vašáryová, pričom niektorí z nich si svoje úlohy zopakovali v podarenom voľnom pokračovaní menom Orlie pierko a pravdepodobne právom zabudnutom záverom trilógie, filmom Stratená dolina. Pre milovníkov krásnych hôr, vzťahových drám, hudobných kompozícií skvelého skladateľa Zdeněka Lišku a nadštandartných hereckých výkonov, je Medená veža povinnosťou.

Obrazy starého sveta (réžia: Dušan Hanák, 1972)

Kultový dokument Dušana Hanáka je pohľadom do neznámych, priam exotických zákutí Slovenska. Zobrazuje ľudí odtrhnutých od súčasnosti a zaseknutých v čase - žijúcich vo svojich domčekoch v jednoduchých podmienkach bez televízie, novín, telefónov, len samých so svojimi zvieratkami.

Rozprávanie (ne)obyčajných starcov a stareniek za sprievodu hudby a hlasu Ladislava Chudíka je poetickou sondou do čistých duší, nepoškvrnených modernou dobou. Film je i v tomto storočí aktuálny a obsahuje mnoho múdrych výrokov, či trefných myšlienok. Títo ľudia žijú osamotení v totálnej izolácii od sveta, na ich tvárach môžme vidieť vrásky, ktoré do nich vryli roky života a skúseností. Napriek všetkému ostávajú veselí a plní energie.    

Sedím na konári a je mi dobre (réžia Juraj Jakubisko, 1989)

Juraj Jakubisko je podobne ako Elo Havetta režisér - výtvarník. Jeho filmy sú typické farebnosťou, do obrazu vnáša mágiu, čím sa výrazne odkláňa od zvyšku domácich tvorcov. „Slovenský Fellini" má za sebou viacero známych i úspešných diel, či už hovoríme o jeho debute Kristove roky alebo Tisícročnej včele, no my sme sa rozhodli vybrať vtipno-smutnú drámu o hľadaní vlastnej identity.

Už samotný titul vystihuje jeho atmosféru, ktorá na jednej strane ponúka voľnosť sedenia na konári, no na druhej poukazuje nad hrozbou pádu. Majstrovsky zrežírovaný príbeh dvoch mužov bojujúcich o priazeň jednej ženy, v ktorom si na Boleka Polívku posvietite z diametrálne odlišného uhla. 

Záhrada (réžia Martin Šulík, 1995)

Tajomné vznášajúce sa dievča na plagáte Záhrady len podčiarkuje mágiu tohto slávneho filmu. Martin Šulík nám v kolaborácii s Francúzskom priniesol nekonvenčný príbeh hľadania, ktorý zožal úspech nielen u divákov, ale i u kritiky. Jakub (Roman Luknár) uniká od spoločnosti a problémov do odľahlého domčeka jeho starého otca, kde v úhľadne rozdelených kapitolách stretáva zaujímavé kreatúry - či už J. J. Rousseaua, bosého pastiera, alebo pôvabnú gráciu.

Každá z týchto postáv, každá z udalostí ohýba Jakubovou realitou a každým dňom ho unáša ďalej od reálneho sveta. Vycibrená poetika, pamätné scény, príťažlivý vizuál - tieto všetky atribúty robia zo Záhrady film, ktorý by mal každý divák povinne zhliadnuť.        

Bonus: Vlčie diery (réžia: Paľo Bielik, 1948)

Paľo Bielik po tretíkrát. Len tri roky po vojne sa Bielik podujal pretaviť vlastnú poviedku na filmové plátno a vytvoril pozoruhodný a funkčný obraz vojny. Dej sa odohráva počas Slovenského národného povstania a sleduje osud rodiny Svrčinovcov - odchod bratov do hôr, ich pričlenenie k partizánom a následné tragédie, ktoré v konečnom dôsledku poukazujú na nezmyselnosť vojny.

Režisér zobrazuje kolektívneho hrdinu, ktorý spoločnými silami bojuje proti zákerným Nemcom. Film predbieha svoju dobu a neraz nás zaskočí svojou drsnosťou i brutalitou, kde sú za cenu vyššieho víťazstva ľudia schopní siahnuť si na vlastný život.   

Videli ste všetky z nich? Ktorý z menovaných filmov máte najradšej a ktorý vám tu chýba?