Ako vnímame filmové počiny jedného z najlepších mexických režisérov súčasnosti?
Alfonso Cuarón, člen „veľkej trojky“ mexických režisérov, ktorí radikálne zmenili postavenie mexickej filmárčiny vo svete (áno, hádate správne, mená zvyšných dvoch sú Alejandro Gonzalez Inárittu, resp. Guillermo del Toro). 54-ročný rodák z Mexico City rád korení svoje tragédie humorom a často tak premieňa potenciálne deprimujúce sekvencie na údernú satiru. Jeho dlhé zábery spolu s Lubezkiho ručnou kamerou sú obdivuhodné a fascinujúce, pričom sa len zriedkakedy dajú označiť ako samoúčelné. Cuarónove najlepšie filmy stavajú rozprávanie a štruktúru na bravúrnej práci s kamerou a technickej virtuozite jemu vlastnej. Takmer všetko v Cuarónových filmoch pôsobí nenútene a prirodzene. Poďme si jeho celovečerné snímky priblížiť detailnejšie:
7. Veľké nádeje (Great Expectations, 1998)
Jednotvárne, no vizuálne vyspelé spracovanie Dickensovej klasiky by sa dalo označiť za nádhernú maľbu nudného výjavu. Prvý režisérov kontakt so svetovo uznávanými hercami nedopadol podľa očakávaní a hoci Ethan Hawke, rovnako ako Gwyneth Paltrow, predviedli uspokojivé výkony, filmu niečo zásadné chýbalo. Cuarón nedokázal nájsť skrytú tragédiu tohto príbehu. Sám sa neskôr vyjadril, že natáčanie snímky si príliš neužil a pozornému divákovi neunikne, že mexický režisér tu nedokázal vyrozprávať príbeh s takou ľahkosťou a jedoduchou precíznosťou ako v iných svojich počinoch.
6. Len s tvojím partnerom (Solo con tu pareja, 1991)
Cuarón dostal svoj impozantný filmársky prejav do povedomia hneď svojím prvým filmom, ktorý sa v roku 1992 objavil na filmovom festivale v Toronte, no trvalo ďalších 14 rokov, kým sa snímka dostala k divákom v USA. Ide o príjemný malý film, kde nechal režisér naplno prejaviť svoj zvrátený zmysel pre humor, keď divákom ponúkol príbeh mladíka menom Tomas Tomas, ktorý očividne netúži po ničom inom, ako po neviazanom sexe. Karma ho ale dobehne, keď mu jedno z mladých dievčat, ktoré využije, obráti život naruby jednoduchým klamstvom - oznámi mu, že má AIDS. Napohľad možno mierne necitlivý prístup režiséra je v skutočnosti výbornou satirou na vtedy prebiehajúcu a veľmi zavádzajúcu mexickú kampaň proti tejto pohlavnej chorobe (ktorá prepožičala filmu aj svoj názov). Vo filme je evidentných mnoho Cuarónových charakteristických prvkov, ako luxusná kamera oscilujúca medzi klaustrofobickými interiérmi a slnkom nasiaknutými exteriérmi spolu s výbornou dynamikou, vtipné slovné hračky a sex.
5. Gravitácia (Gravity, 2013)
Po takmer dvoch dekádach revolučnej filmárčiny, vytvárania nových noriem v prístupe k tvoreniu záberu a podkopávania zaužívaných hollywoodskych princípov, dostal Alfonso Cuarón Oscara za svoj najmenej autorský film, ktorý je na míle vzdialený jeho najlepším dielam. Gravitácia rozhodne nie je obyčajným filmom, ide o technický „zázrak“, majstrovsky zrežírovaný a zároveň, spolu s Interstellarom, pravdepodobne najdôležitejšie mainstreamové sci-fi od Kubrickovej Vesmírnej odysei. Stala sa prvým presvedčivým argumentom v prospech 3D vôbec. Cuarón vytvoril jedinečný audiovizuálny zážitok, no je to emocionálne prázdny kolos, film, ktorý predviedol možnosti 3D spracovania za cenu chýbajúcej myšlienky, postáv a emócií - vecí, na ktorých Cuarónovi dovtedy záležalo najviac. Samozrejme, film je v kine doslova odzbrojujúcim zážitkom, no akonáhle sa toto adrenalínom napumpované dobrodružstvo skončí, človek si uvedomí to obrovské prázdno samotného jadra filmu. Veľké filmy by mali fungovať aj na malých obrazovkách, no tak, ako je Gravitácia v kine neopakovateľným dobrodružstvom, je doma ťažko pozerateľným filmom, ktorý navyše nemá žiadnu pridanú hodnotu.
4. Harry Potter a vezeň z Azkabanu (Harry Potter and the Prisoner of Azkaban, 2004)
Áno, presne takto sa to robí! Cuarón na tému, ako premeniť masovo obľúbený bestseller na masovo obľúbený blockbuster. Režisér doručil filmársky precíznu a príjemnú snímku plnú dospelo spracovanej nedospelej zábavy, ktorá rýchlo nechala zabudnúť na predošlé dva rodinne detské filmy. Jednoznačne najhravejší Potter, ktorý zároveň pôsobí relatívne temnejšie a vďaka Cuarónovmu ironickému humoru a výbornému obrazovému prevedeniu niektorých vtipných scén z knihy dokáže pobaviť celú rodinu, zatiaľ čo režisérov výnimočný štýl a precíznosť uspokojí aj náročných divákov. Azkaban nie je tak emocionálne bohatý ako Dary smrti, no žiadny iný film z Potterovskej ságy nie je spracovaný tak dobre, ako práve Cuarónova snímka. Režisér tu svojím zmyslom pre správne načasovanie a už tradične výbornou kamerou robí z prebytku CGI výhodu, keď dáva filmu dospelejšiu tvár a zároveň zachováva ono detské dobrodružstvo pre Pottera tak charakteristické.
3. Mexická jazda (Y Tu Mama Tambien, 2001)
Prelomová snímka Cuarónovej kariéry, ktorá patrí medzi klenoty mexickej kinematografie. Trpká komédia o dospievaní sleduje dvoch mladíkov, Julia a Tenocha, ktorí sa vydajú na road trip s vydatou ženou a ich cesty sa po konfrontácii s reálnym životom nenávratne zmenia. Cuarón a kameraman Lubezki vymenili predošlú nápaditú kameru a bohaté farebné prostredia za praktické, dlhé zábery, ktoré dajú vyniknúť hereckým výkonom a dialógom. Prelínaním zvrátených vtipov s graficky naturálnou erotikou a vážnymi konverzáciami o dievčatách, chlapcoch a neprekonateľnej priepasti dospelosti sa Y Tu Mama Tambien stal jedným z najdôležitejších filmov v moderných dejinách mexickej kinematografie.
2. Malá princezná (A Little Princess, 1995)
Cuarónov druhý celovečerný film sa stal jednou z najlepších rozprávkových adaptácií v modernom filme. Len pár snímok je skutočne kúzelných, no príbeh mladej Sary, ktorá musí nastúpiť do internátnej školy pre dievčatá, keďže jej otec narukuje do vojny a čeliť trýzneniu opovrhnutiahodnej pani Minchinovej, je jedným z najkrajších hraných filmov, aké dnes môžeme vidieť. Lubezkiho nádherná práca s kamerou dokonale zachytáva pocit sveta tak cudzieho a predsa tak známeho. Cuarón sa baví vizuálnymi motívmi a s materiálom pracuje vážne, no zároveň bez toho, aby sa stratilo čaro rozprávkového sveta. Režisér má zvláštny zmysel pre uchopenie prchavého pocitu detstva, vďaka ktorému je tento počin tak výnimočný. Hoci sa Malej princeznej nepodarilo dostať sa do tak širokého povedomia ako Pan's Labyrinth, patrí k rovnako výnimočnému druhu fantasy ako del Torova snímka.
1. Potomkovia ľudí (Children of Men, 2006)
Dokonalá ukážka Cuarónovho obrovského talentu, nezameniteľná post-apokalyptická snímka Children of Men je monumentálnym filmárskym úspechom. Toto absolútne bezútešné, mystické vyobrazenie budúcnosti je neoddiskutoveteľne najlepším počinom mexického virtuóza, ktorý tu spoločne s kameramanom Lubezkim pri niektorých sekvenciách takmer kričia: „Pozrite, čo dokážeme“. Najmä niekoľkominútový záber sledujúci Cliva Owena striedavo sa skrývať pred zúriacim bojom a bežať centrom chaosu v nádeji, že zachráni ono zázračne narodené dieťa a jeho matku, okolo ktorých rotuje hlavná osa príbehu či Cuarónov zmysel pre iróniu, kedy sa bojom zdevastované mesto na malý okamih v tichu prizerá prechádajúcemu Owenovi a dieťaťu, aby vzápätí jedným záberom vražedné besnenie začalo znovu, ako keby sa nič nestalo. Brilantné a odvážne pracovanie s dramatickým napätím, ktoré by menej odvážny a precízny režisér nemusel vôbec zvládnuť. Cuarón sa ale neuspokojuje s ničím menším, ako dosiahnutím dokonale vyváženého tónu počas celého filmu. Sú to práve detaily jednotlivých okamihov, ktoré z Potomkov robia tak zásadné dielo.
Súhlasíte s naším výberom, alebo by ste volili iné poradie? Neváhajte sa podeliť o svoje postrehy a názory.
