Tom Cruise je Hunt. Ethan Hunt. Je nesmrteľný, je nezastaviteľný a rozhodne v jeho slovníku neexistuje pojem, že je niečo nemožné.
Je to už takmer 20 rokov, odkedy nám Briam De Palma priniesol prvý zárez do tejto série, ktorá takmer skončila už pred treťou časťou. Dnes tu ale máme už 5 dielov, z čoho každý pripravil iný režisér a každý vybavil Mission: Impossible iným štýlom, iným žánrovým nádychom a vlastnoručným podpisom. Na túto tému si s vami pokecá kolega pepo, my sa ideme venovať Rogue Nation, celkom možno najsilnejšiemu dielu série. Postaral sa oň Christopher McQuarrie, ktorého si vyžiadal samotný Tom Cruise, producent filmu. S Chrisom už pracoval na Valkýre, Edge of Tomorrow (napísal scenár) a režíroval Jacka Reachera, kde prispel aj scenárom. Vo všetkých troch filmov hral Cruise a najmä posledné dva stoja za pozornosť najširšieho publika. V Rogue Nation nájdeme Hunta prenasledujúc tajnú organizáciu Syndikát, ktorá sa nepriamo postarala o zrušenie IMF. Vláda už má po udalostiach v Kremli dosť toho, čo Hunt a jeho parťáci spravili všade po svete, a tak ich odstrihnú a pošlú k CIA. Je teda na všetko úplne sám. Tento koncept sme už v sérii párkrát mali, avšak spôsob, akým sa Hunt vysporiada s problémami je stále veľmi atraktívny.
McQuarrie je skvostný scenárista, čo nám potvrdil aj v tomto filme, kedy sme mali možnosť sledovať pár nečakaných a sympatických dejových zvratov, i keď niektoré mali na čele už dlhšiu dobu napísané, že sa blížia. O tom, že je Chris lepší scenárista, než režisér, svedčia aj niektoré scény, ktoré na papieri vyzerali lepšie, než vypálili na striebornom plátne. Ako príklad nám môže poslúžiť finále, ktoré bolo náramne dlhé (k dĺžke stopáži sa ešte dostaneme) a vyústilo v úžasný finiš pre Hunta, ale aj hlavného záporáka. Toho stvárnil Sean Harris, ktorého, priznám sa, som skutočne nespoznal. Mal charizmu a vlastne všetko, čo by ste od dobrého záporáka chceli mať, nepôsobil nepripravene či ľahkovážne, nepozorne alebo nereálne. Keď sa ale konečne stretol s Huntom tvárou v tvár, necítil som absolútne žiadne napätie, žiadnu chémiu medzi postavami, a to bola veľká chyba. Napätie som, dá sa povedať, necítil viackrát. Ethan Hunt je totiž nesmrteľný, je nezastaviteľný a je odhodlaný urobiť všetko, čo iní nazvú nemožným. Niekto tento fakt odsúdi, rovnako ako pár scén, jemne pritiahnutých za vlasy, no ak ste zvyknutí na hollywoodske akčňáky, nič by vás negatívne prekvapiť nemalo.
Za to z tej pozitívnej stránky tu je toho nad limit. Postavy sú úžasné, či už ide o nováčikov alebo starších vyslúžilcov, ku každému som si našiel cestu a každý ma niečím zaujal. Najväčším prekvapením je asi Švédka Rebecca Fergusson (Ilsa), ktorá vystriedala neuveriteľne zvodnú Paulu Patton z Ghost Protocol. Ak ste čakali bezduché vyplnenie prázdneho miesta, budete veľmi milo prekvapení. Sklamal ma ale Jeremy Renner čoby možný nástupca Hunta v budúcich filmoch (keď už mu to nevyšlo s tým Bourneom), ktorý ale dostal žalostne málo priestoru. Tuším ani raz nedržal v ruke zbraň a to je po dôkaze o jeho schopnostiach zo štvorky viac než len škoda. Pritom si viackrát na plátne pýtal pozornosť guliek a „zlých chlapcov“. Vždy ale musel skloniť hlavu a sadnúť za stôl.
A asi mu to bolo aj ľúto, keď videl, čo sa okolo neho deje. Akčné scény boli úžasné zrežírované, nechýbala im prehľadná kamera, dokonalé načasovanie a pár originálnych nápadov, ako ich spestriť oku diváka. Na moje počudovanie sme sa ale okrem úvodu nedočkali žiadneho pästného súboja s Huntom, a tak sa scéna alá Kingsman rozhodne nekoná. Rogue Nation sa ale môže pýšiť precízne zvládnutou scénou v opere, ktorá nie je taká výbušná a úderná, ako napríklad tá kostolná v už spomínanom Kingsman, za to oplýva perfektnou réžiou a vycibreným zmyslom pre detail. Rovnako tak úžasná je scéna pod vodou, naháňačka na motorkách či grandiózny opening, kedy sa Tom Cruise bez dvojníka vyšplhal na obrovské lietadlo istený len pár lanami. Čo sa týka akcie a jej natočenia, skutočne nemám čo vytknúť. Ako bonus tu potom máme humor, ktorý ale nevsádza na infantilné vtipy, ako skôr na skvelý timing či už tradičné odkazy v sérii.
Zamrzí ale nekonečná stopáž presahujúca 130 minút ukecaných dialógov (tempo ale kvôli tomu netrpí), až príliš natiahnutého finále, neschopnosť Hunta a záporáka vytvoriť medzi sebou nejaké puto či chémiu, ale najmä bezmocnosť diváka, ktorý sa snaží báť o svoje obľúbené postavy, no je mu jasné, že nikomu žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Pár chybičiek či nedokonalostí taktiež vieme odpustiť, no Rogue Nation mohol s tým, čo mal v kapse, predviesť niečo výraznejšie. Rozhodne by sa už v 5. časti mohlo zapracovať na tom, že väčšina akcie skutočne vsádza na šťastie či náhodu, čo organizácii IMF vytkne aj samotná vláda. Miestami je to už veľmi citeľné a otravné, nech je to akokoľvek efektné či efektívne (opäť len s prispením šťastia). Stále vás však čaká Tom Cruise vo svojej životnej role, skvelé vedľajšie postavy (nové aj pôvodné), zaujímavé špiónske gadgety (aj keď ich mohlo byť viac), úžasné akčné scény, ikonická hudba a náramne spracovaný scenár, aký jednoducho tejto sérii sedí ako žiadnej inej. Keď som pred pár mesiacmi tvrdil, že sa oveľa viac teším na Hunta ako na Bonda, vedel som, že nebudem sklamaný. Cruise a McQuarrie doručili presne to, čo si letný blockbuster žiada, a po čom tak horlivo diváci túžia. Tak nejak sa mi to žiada vidieť ešte raz, najlepšie v IMAX-e. 8/10
