Taiwan nie je len krásna príroda, pláže a slnko, ale aj sídlo prestížnej univerzity, ktorú navštevuje Dominika.
Aj keď v dnešnej dobe už štúdium v zahraničí nepovažujeme za unikátne, vždy sa nájdu lokality, kde predsa len toľko domácich zástupcov nenájdeme. Medzi výnimky určite patrí Dominika s priateľom, Martinom, ktorí sa rozhodli opustiť Slovensko a skúsiť štúdium na prestížnej univerzite v Taiwane. Zatiaľ sa im darí, čo nepochybne teší aj nás, a preto sme sa rozhodli položiť im zopár otázok, na ktoré nám Dominika ochotne odpovedala. Dozviete sa, čo všetko so sebou prináša život v hlavnom meste a pozrieme sa aj na zopár tradičných záležitosti. Poďme teda na to.
Výhľad zo strechy, kde párik býva. Nechýba ani silueta budovy Taipei 101 - druhá najvyššia budova sveta.
Ahoj, na začiatok by si sa nám mohla v krátkosti predstaviť, teda kto si a čo robíš?
Ahoj som Dominika, a takmer štyri roky žijem v Taipeii. Momentálne som v treťom ročníku štvorročného bakalárskeho štúdia, odbor financie na National Taiwan University. Žijem tu s Martinom, mojím priateľom, ktorý si tu urobil MBA a teraz pracuje.
Prečo si sa rozhodla pre zmenu prostredia?
Chodila som na nemecké bilingválne gymnázium v Poprade a štúdium v zahraničí mi prišlo ako prirodzená voľba. Veľká väčšina absolventov tohto gymnázia si vyberá Nemecko, Rakúsko a iné európske štáty pre svoje vysokoškolské štúdium. Aj keď Nemecko bolo pre mňa lákavé, rozhodla som sa ísť inou cestou.
Čo hralo hlavú rolu pri výbere destinácie?
Určitý faktor bola možnosť vidieť úplne iný svet. Spoznať, ako žijú ľudia v iných častiach sveta a získať skúsenosti, ktoré by mi pomohli odlíšiť sa od mojich rovesníkov. Hľadala som krajinu, ktorá má dobré univerzity a zaujímavé prostredie. Z krajín, nad ktorými som uvažovala bol Taiwan najväčšia výzva. V tom čase som nepoznala nikoho, kto tam žil, ani nikoho, kto by vedel rozprávať po čínsky. Ale počula som, že Taiwanci sú milí ľudia - ústretoví a pracovití. Taiwan ma chytil za srdce. Prehovorila som aj Martina a v marci 2011 sme sa obaja uchádzali o štipendium od Taiwanského ministerstva školstva a povedali sme si, že uvidíme. V tom čase sa hlásilo pár ľudí, kedže o tejto možnosti skoro nikto nevedel. Boli sme veľmi šťastní, keď nám oznámili, že sme obaja dostali štipendium. Martinove bolo na mastra - tri roky. To moje je na päť rokov a je rozdelené na jeden rok čínštiny a štyri roky bakalára.
Martinove promócie
Každého určite zaujíma, ako je to s komunikáciou. Vedela si jazyk už pred cestou alebo to bola viacmenej improvizácia?
Jazyk sme vôbec neovládali. Museli sme začať od úplných základov. Celý prvý rok sme sa učili čínštinu v jazykovom centre v jednej z univerzít v Taipei. Nebolo to ľahké, lebo človek sa učí aj pol roka a stále má pocit, že nič nevie. Ak by človek venoval také veľké množstvo času učeniu sa nejakého iného jazyka, napr. nemčiny, bol by na tom oveľa lepšie. Princípy a pravidlá čínštiny sa diametrálne odlišujú od európskych jazykov. Keď sa človek učí čínštinu, tak sa neučí len slovíčko, ale aj tón a znak, takže veľmi dôležitá je hlavne výslovnosť. Niekedy človek teoreticky presne vie, ako má daný výraz znieť, ale v samotnej komunikácii to niekedy nie je jednoduché vysloviť. Výsledkom je, že Taiwanci nerozumejú, čo môže byť niekedy frustrujúce, ale aj vtipné. Ale za tie roky sme sa celkom dosť naučili a viac sa nám to dostalo do uší. Čínština viac ako hociktorý iný európsky jazyk potrebuje čas. Ja študujem čínsky program, niektoré prednášky mám po čínsky, našťastie veľa kníh je v angličtine a skúšky a projekty môžem tiež písať v angličtine.
Vedela si, do čoho ideš?
Nie. Brali sme to dosť dobrodružne. Až keď sme s Martinom vystúpili v Taipei na letisku, tak sme si uvedomili, že takmer nič o Taiwane nevieme. Pred odchodom som si hovorila, že všetko, čo budem musieť vedieť sa naučím a snažila som sa plne sústrediť na domov. Štipendium bolo na päť rokov a my sme nevedeli, kedy sa vrátime. V retrospektíve prvý rok bol veľmi ťažký, veľa vecí bolo iných a museli sme si zvyknúť na to, že my sme v ich krajine a my sme tí, ktorí robia veci inak a my sa musíme prispôsobiť. Teraz je Taiwan náš druhý domov.
Preplnené metro v Taipei
Ako reagovala na tvoje rozhodnutie rodina a blízki?
Naše rodiny nás vždy veľmi podporovali, ako aj naši súrodenci a kamaráti. Ale nikto nevedel do čoho ideme, takže boli aj pochybnosti. Ale na začiatku každý potreboval čas to spracovať, lebo päť rokov je dlhá doba. Podpora rodiny bola pre nás vždy to najdôležitejšie a je to aj náš motor, aby sme robili veci 100%. Teraz už čakajú, kedy sa vrátime.
Študuješ na prestížnej univerzite. Dokázala by si aspoň približne porovnať taiwanské školstvo s tým naším?
Na Slovensku som nikdy neštudovala vysokú školu, takže nemôžem porovnávať, ale môžem povedať, ako to funguje tu. Rok je rozdelený na dva semestre. Zimné prázdniny máme počas čínskeho nového roku. Na hodinách máme rôzne zadania, projekty - aj v tímoch, ale aj domáce úlohy, takže dochádzka je veľmi dôležitá. Predmety si vyžadujú každodennú prípravu. V polovici semestra máme priebežné testy a v poslednom týždni semestra máme všetky skúšky. Termíny si nemôžeme voliť. Existujú tu iba písomne skúšky. Rozdiel je v tom, že na Taiwane je kultúra "tváre", takže študenti sa na hodinách vačšinou nepýtajú otázky, lebo sa boja, že sa pomýlia a "stratia tvár". V kritickom myslení máme my trochu navrch. Okrem toho je tu veľa školských klubov, od debatných krúžkov, až po UN alebo Consulting Club. Service pre komunitu je tu veľmi dôležitý. Každý študent musí aspoň tri semestre robiť Service Education.
Výrazným rozdielom je vnímanie stupňov vysokoškolského vzdelania. Bakalárske štúdium trvá štyri roky a po jeho ukončení človek nemusí pokračovať na mastra, lebo ten sa považuje už ako súčasť výskumu. Veľkou časťou master štúdia je aktívny výskum.
Celkovo som veľmi spokojná so štúdiom, na hodinách máme veľa praktických príkladov, máme krásny kampus s veľkou knižnicou. Najväčší rozdiel pre mňa bol, že všetko je tu vnímané inak. Napríklad keď od nás profesor chce, aby sme išli počúvať nejakú prednášku v sobotu mimo vyučovania, každý súhlasí. Neviem, ako by to bolo vnímané doma.
Krásna japonská architektúra v areáli univerzity NTU
Tak nám môžeš vysvetliť, čo ten Service Education vlastne je.
Prvý semester spolužiaci spoločne upratujú triedy, potom si môže každý individuálne zvoliť, či chce ísť napríklad starať sa o deti v škôlke, učiť angličtinu stredoškolákov alebo upratovať knižnicu.
A čo konkurencia?
Tým, že je NTU najlepšia univerzita na Taiwane, mnohí moji spolužiaci sa snažia už od mala, aby sa sem dostali. Štúdium berú veľmi vážne, taktiež majú aj veľký tlak od rodičov. Už počas základnej a strednej školy majú rôzne doučovania a ostávajú v škole do večera. Absolventi NTU sú na taiwanskom rovnom trhu žiadaní a vysoká kvalita vzdelania im umožňuje mať vysoké ambície. Takže po bakalárovi veľa študentov ide hneď pracovať do svetových firiem, finančných inštitúcii, alebo ak chcú pokračovať v štúdiu, tak idú do USA na mastra. Moji spolužiaci sú ambiciózní, pracovití a súťaživí. Vo svojom ročníku som jediná zahraničná študentka.
Taká univerzita si vyžaduje aj kvalitných učiteľov. Nemýlim sa?
Skoro všetci učitelia majú PhD z amerických univerzít. Sú objektívni a milí, ale nemajú veľmi radi otvorené diskusie, pred celou triedou, radi si udržiavajú status vzťahu profesor - študent.
Knižnica v kampuse
V hlasovaní NTU Beauty, teda v súťaži o najkrajšie slečny vašej školy si ako správna Slovenka okamžite a bezkonkurenčne obsadila prvé miesto. Študuje sa s týmto titulom ľahšie?
Haha. Nebola to súťaž, len fanpage na Facebooku. Ja som ani nevedela, že to existuje, kým mi nezačali písať spolužiaci. Potešilo ma to, ale v škole ma to určite nijako neovplyvnilo.
Určite stretávaš veľa ľudí rôznych národností. Ako reagujú, keď im povieš, že si zo Slovenska?
Veľa ľudí pozná Česko, lebo Taiwanci majú veľmi radi Prahu. Ale postupne čo raz viac Taiwancov registruje Slovensko a plánujú tam ísť. Z osobnej skúsenosti sme už mali taiwanských kamarátov u nás doma, veľmi sa im páčilo a veľmi im aj chutilo. Povedali, že je to skrytý raj na zemi. Stáva sa nám často, že povieme že sme zo Slovenska a ľudia si myslia, že je to Slovinsko. Ale to je prirodzené, aj známi zo Slovenska sa nás na začiatku pýtali, že ako je v Thajsku.
Mnohých určite zaujíma strava a domáca kuchyňa. Naozaj platí, že drvivá časť jedálnička sa skladá z ryže?
Áno, je tu veľa ryže. V Taiwane sa všetko točí okolo jedla. Taiwanci milujú jesť, na uliciach je plno reštaurácií a stánkov a večer sú otvorené nočné markety. Staršia generácia konzumuje veľa ryže a zeleniny, mladšia veľa mäsa a vyprážaného. My sme sa tu stali vegetariánmi, stravujeme sa doma aj vonku. Veľa vecí kupujeme na ranných marketoch, hlavne čerstvú zeleninu a ovocie.
Tradičné taiwanské raňajky: placka s vajíčkom, vyprážané cesto, pečivo plnené sladkou fazuľou a xiao long bao knedlíčky so zázvorom. Ako nápoj teplé sójové mlieko.
Tradičná taiwanská ReChao večera. Jedlá sú objednané do stredu stola a každý si dá to, na čo má chuť. Na obrázku je vypražaná ryba v sladkokyslej omáčke, pečienky, kapusta, vodný špenát a kuracie kong bao s ryžou.
Vedela by si nám opísať tvoj štandardný deň, keď ideš do školy?
Vždy sa to mení. Najťažšie sú tu prvé dva roky. V druháku som mala školu šesť dní v týždni, teraz mám trochu voľnejšie, takže čas sa snažím rozdeliť medzi vyučovanie, knižnicu, výlety a šport. Tento rok sme sa prihlásili na triatlon. Ale keď prídu skúšky, tak sa zo stoličky nepohnem.
A čo študentský život v porovnaní s tým burlivým slovenským?
Tak ten tu je úplne iný. Moji spolužiaci radi chodia do reštaurácií alebo na night markety, skoro vôbec nepijú alkohol. My tu veľa času trávime a našimi zahraničnými kamarátmi, ktorí sú z rôznych kútov sveta. Máme dobrých kamarátov z Mongolska, Kolumbie, USA alebo centrálnej Ameriky. Na Taiwane žije veľmi málo ľudí z Európy, väčšinou sú tu len na jeden semester.
Je život v Taiwane nákladný? Ako si zarábaš na živobytie?
Životne náklady sú veľmi podobné tým na Slovensku. Niektoré veci sú tu drahšie, iné lacnejšie. Večera sa dá kúpiť aj za 1€. Ja dostávam každý mesiac štipendium, z ktorého som schopná pokryť školné a náklady na život. Snažíme sa tu cez rok žiť skromne a šetríme si peniaze na cestovanie alebo letenky domov.
Národný park Taroko
Ako často sa vraciaš domov? Mávaš niekedy pocit, že ti chýba rodina a najradšej by si sa vrátila?
Zatiaľ sme mali šťastie, že sme boli doma každé leto. Už štyri roky sme ale neboli doma na Vianoce, lebo Taiwanci vôbec neoslavujú Vianoce, takže cez Vianoce máme záverečné prezentácie a nedá sa odísť. Vtedy nám je trochu smutno, ale našťastie sme tu spolu.
Čo ti v zahraničí najviac chýba?
Rodina, priatelia, bryndza, maliny a jogurty. A chýba nám sneh a Vianoce.
Čím je Taiwan špeciálny?
Je tu krásna príroda, národne parky, hotspringy. Je tu veľmi bezpečne, ľudia sú tu priateľskí k cudzincom. Taiwan je skôr taká špeciálna destinácia, zďaleka tu nie je toľko turistov ako v iných krajinách juhovýchodnej Ázie, takže je tu celkom kľud. Okrem toho má Taiwan aj veľmi dobrú polohu na cestovanie po juhovýchodnej Ázii. Každé zimné prázdniny cestujeme po okolí, momentálne sme v Kambodži.
Zmenila by si nejaké zo svojich rozhodnutí týkajúcich sa Taiwanu?
Nie. Z každého rozhodnutia som sa niečo naučila. Niekedy zaváham, ale verím, že kým sa budeme snažiť a pracovať na sebe tak všetko bude tak, ako má byť.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Budúcnosť je otvorená, možností veľa. Máme svoje ciele, a keď nám vyjdú, ostaneme ešte trochu v Ázii. Ale určite sa chceme vrátiť domov, na Slovensku je veľa krásnych veci, ktoré nám chýbajú.
Ešte zopár typických refresheráckych otázok. Akú hudbu počúvaš? Napríklad aj konkrétni interpreti a obľúbené albumy.
Veľa všetkého.
Night Market v Taipei
Máš čas chodiť do kina alebo aspoň si pozrieť nejaký ten film alebo seriál? Ak áno, čo ťa najviac baví?
Na kino veľmi nemáme čas, ale radi si pozrieme doma seriály. V poslednej dobe nás chytil Shark Tank, je to show, v ktorej podnikatelia prezentujú svoj biznis finančným žralokom, ktorí sa následne rozhodnú, či chcú investovať alebo nie. Je to veľmi zaujímavé, je tam veľa veci o ktorých sa učím v praxi.
Čítaš knihy? Samozrejme, mimo študijných materiálov.
Áno, vždy ak mám čas. Mám rada knihy, cez ktoré sa dozviem veľa o rôznych krajinách. Momentálne som dočítala príbeh z Afganistanu, A Thousand Splendid Suns od Khaled Hosseini. Teraz čítam First they killed my father, spomienky Loung Ung, ktorá prežila Pol Potov režim ako malé dievča.
Odkaz pre čitateľov REFRESHER.sk?
Všetko je o postoji, pozitívna myseľ dokáže všetko čo chce, Je dôležité nebáť sa, pracovať na sebe a veriť si.
Taiwanský čaj - Wulong
Horúci kúpeľ
Tradičné nakupovanie na trhu
Pláž Fulong
Dominiku a jej priateľa môžeš sledovať aj na instagrame(Dominika, Martin), kde často publikujú fotky zo zaujímavých miest.
Ak máte pocit, že ani po prečítaní rozhovoru neviete o Taiwane, jeho kultúre a možnostiach dosť, k dotvoreniu celkového obrazu vám určite pomôže táto reklama, ktorej hlavným aktérom je Dominikin priateľ, Martin. Krátke video vám ukáže, že po prechádzke Taiwanom stratíte reč a nezmôžete sa na nič iné, ako hlasné "Bravó!".
Teraz sme už naozaj vo finále. Tešíme sa však na ďalšie pokračovanie, ktoré nás dúfam opäť zavedie do destinácií, v ktorých len tak Slováka nestretnete. Pre inšpiráciu zatiaľ klikaj Kam dnes cestujú Slováci a Česi?, kde denne pridávame fotografie od našich fanúšikov.
