V druhom vydaní ARTIST SPOTLIGHT sme vyspovedali etablovaných maliarov a maliarky zo slovenskej a českej scény, ktorých osobitá tvorba ukazuje, že súčasná maľba má veľa podôb.
V novom vydaní Artist Spotlightu sme sa opäť rozhodli dať priestor maliarom a maliarkam. Tentoraz ide o etablovaných umelcov, ktorí patria k výrazným menám na našej výtvarnej scéne.
Ich tvorba je osobitá, nezameniteľná a často otvára témy, ktoré rezonujú aj mimo sveta umenia. Toto je výber, ktorý by ti rozhodne nemal uniknúť.
@barboralepsi
Barboru viac než samotná maľba spočiatku zaujímalo umenie ako také a jeho rôzne formy a podoby.
Počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v ateliéri Vladimíra Skrepla skúšala rôzne médiá a veľa času strávila aj na zahraničných stážach. „Po škole som nejaký čas žila v Aténach, kde som sa zoznámila s mojím blízkym kamarátom, maliarom Davidom Krňanským, ktorý ma v maľbe veľmi ovplyvnil a podporil,“ spomína Barbora.
Keď som sa pýtala, kedy zistila, že toto je smer, ktorému sa chce venovať, Barbora prezradila, že to nebola a ani nie je vedomá voľba. „Nie je to niečo, pre čo by som sa v určitom momente rozhodla, je to skôr niečo, čo ma začalo prirodzene zaujímať. Je mi blízke, že sa v obraze môže stať čokoľvek, je to pre mňa do určitej miery úľava,“ hovorí.
Zároveň dodala, že stále váha, či svoje obrazy nazývať maľbami. Sú pre ňu skôr kresbami ako čímkoľvek iným. „Nepracujem ani s klasickými maliarskymi materiálmi. Väčšina mojich obrazov vzniká na rôznych druhoch papiera a namiesto klasických štetcov používam akrylové fixky,“ približuje proces.
Inšpiráciu čerpá najmä od priateľov, rodiny a z prostredia, v ktorom žije. Väčšinou sú to pre ňu momenty, ktoré sa dajú len veľmi ťažko pomenovať.
Jej obľúbeným kúskom je jeden zo starších obrazov – veľkoformátová kresba na lesklých bledomodrých papieroch. „Je to jednoducho taká zmes farebných čiar. Nemám ju ani poriadne odfotenú a nikdy som ju nevystavila, ale z nejakého dôvodu sa k nej stále vraciam. Príde mi zábavná,“ hovorí Barbora.
@katerina.ondruskova
Maľovanie Kateřinu sprevádza už od detstva. V škôlke si jej učiteľka všimla, že ju kreslenie prirodzene baví, a odporučila rodičom, aby ju prihlásili na ZUŠ. Tam získala veľkú podporu od svojej učiteľky, ktorá verila, že má zmysel jej záujem o maľbu ďalej rozvíjať.
Že toto je smer, ktorému sa chce venovať, zistila počas štúdia. Vtedy pochopila, že maľba nie je len záujem, ale aj spôsob, akým chce komunikovať so svetom. „Čím dlhšie tvorím, tým viac si uvedomujem, že obrazy sú pre mňa formou premýšľania. Význam často objavujem až počas samotného procesu. Maľovanie je pre mňa dlhodobý dialóg so sebou aj s okolím,“ približuje Kateřina.
Najviac ju inšpirujú drobné situácie v každodennom živote, ktoré sa dajú ľahko prehliadnuť. Vzťahy medzi ľuďmi, príroda, zvieratá, spomienky alebo obyčajná radosť z pozorovania. „Často vychádzam z vlastných fotografií a osobných skúseností, ale snažím sa, aby výsledný obraz nebol len mojím príbehom. Zaujíma ma okamih, v ktorom sa môže spoznať aj niekto iný,“ hovorí.
Pri obľúbených dielach je pre Kateřinu ťažké vybrať len jedno, pretože každý obraz je spojený s určitou životnou etapou. „Najbližšie mi bývajú vždy tie najnovšie – práve na nich cítim, kam sa moja práca posúva. V súčasnosti sa sústreďujem na obrazy, ktoré vznikajú z pozorného pozorovania detailov a každodenných situácií. Baví ma hľadať výnimočnosť v obyčajných veciach,“ uzatvára.
@igorhosnedl
Igor od detstva kreslil a maľoval ako väčšina detí. Vážnejší záujem o tvorbu však prišiel až oveľa neskôr. „Skutočný, hlboký a osobný vzťah k maľbe a umeniu som si vytvoril až po štúdiu na pražskej AVU. Moja cesta k umeniu bola pomerne kľukatá. Dnes som za ňu však rád, pretože si myslím, že práve vďaka nej som si k tvorbe vytvoril taký špecifický vzťah,“ približuje svoje začiatky Igor.
Pre tohto umelca neexistoval jeden konkrétny okamih, keď si uvedomil, že sa vydá danou cestou. Skôr išlo o sériu rozhodnutí, ktoré ho postupne utvrdzovali v tom, že si bez tvorby nevie predstaviť svoj život. „Určitým zlomom pre mňa bol najskôr odchod a celá nasledujúca životná etapa a tvorba v Berlíne. Ocitol som sa v prostredí, kde som mohol veci, ktoré som dovtedy skôr tušil, začať skutočne prežívať,“ prezrádza Igor.
Čím dlhšie maľoval, tým viac si všímal, že ho nezaujíma len samotný obraz, ale aj to, ako dokáže uchovávať emócie, spomienky, krásu, ale aj neistoty, ktoré sa v pomalom toku času premieňajú, miznú a znovu sa vracajú.
Najviac ho inšpirujú veci, v ktorých sa stretávajú krehkosť, temnota a určitý nepokoj. „Či už sú to obrazy a kresby, alebo prístupy iných umelkýň a umelcov, ale aj útržky vlastnej imaginácie – spomienky, túžby a obrazy, ktoré sa vracajú bez jasného dôvodu. Veľmi ma inšpiruje aj hudba a jej atmosféra,“ hovorí Igor.
Pracuje často v noci, keď má všetko iné tempo a svet okolo sa spomalí. Počúva dlhé sety menej tradičnej elektronickej hudby, ktorá spája klasiku s elektronikou, zborovou hudbou, dark ambientom, doom metalom alebo technom. „Priťahuje ma to, čo zostáva niekde medzi skutočnosťou a snom,“ dodáva.
Aj pre tohto umelca je ťažké vybrať jeden obraz, no asi najbližšie má teraz k dielu Bedtime. „Je v ňom niečo veľmi osobné a krehké, čo sa mi ťažko pomenúva, a možno práve preto je mi taký blízky,“ hovorí. Obraz si teraz môžete pozrieť na výstave Memory of Touch v Kunsthalle Praha, ktorá potrvá do 8. októbra.
@racheljutka
Rachel taktiež od detstva kreslila, vyfarbovala, kolážovala, vystrihovala a premýšľala, ako môže využiť rôzny materiál, ktorý mala doma, a pretvoriť ho na niečo iné a nové. „Maľba v tom čase u mňa ešte nebola ‚objavená‘, prišla až neskôr, respektíve postupne. Na chuť som jej naplno prišla asi až počas bakalárskeho štúdia, keď som pochopila, že maľba nemusí byť len o ‚ZUŠkárskej‘ temperke a jej nepríjemnej konzistencii na papieri,“ spomína Rachel.
Rachel zistila, že práve tomuto smeru sa chce venovať aj po skončení bakalárskeho štúdia. „Počas magisterského štúdia ma začala baviť väčšia sloboda v maľbe a objavovanie farby a plátna. Nekonečné možnosti, v ktorých sa ani nemusí objaviť žiadna figurálna kompozícia alebo nevyhnutne nejaký konkrétny prvok,“ hovorí.
Momentálne ju najviac inšpiruje príroda – to, ako ju vníma očami, hmatom, ale aj to, ako sa snaží zachytiť určitý pocit z krajiny do fotografie v smartfóne. „Fascinuje ma premýšľanie o tom, aká je zložitá, vrstevnatá a koľko priestoru a materiálu na prácu ponúka,“ opisuje Rachel.
Obľúbený obraz sa opäť vyberal ťažko. „Zdá sa mi, že môj záujem o vlastných favoritov po čase opadne a ja si stále nájdem nejaký nový obľúbený obraz, s ktorým vydržím chvíľu, kým nepríde nový,“ hovorí umelkyňa.
Má však rada obrazy, ktoré vznikli počas jej diplomovej práce, ale aj tie, ktoré vznikali na konkrétnych miestach, napríklad v rezidenciách v zahraničí. Momentálne by to asi bola séria malieb Našľapuj opatrne, ale smelo, ktorá bola súčasťou výstavy k Cene Oskára Čepana 2025.
@david_krnansky
K maľbe a súčasnému umeniu sa David dostával postupne. „Začínal som s graffiti, kde ma vždy zaujímala skôr výtvarná stránka. Zároveň som hľadal cestu, ako žiť nekonvenčne a trochu mimo všeobecných štruktúr. Graffiti aj umenie mi dali možnosť túto cestu ďalej rozvíjať,“ hovorí.
„Od chvíle, keď som namaľoval prvý obraz, ma to pohltilo,“ hovorí David. Umenie podľa neho nemá žiadne obmedzenia a predstavuje obrovskú slobodu. V jednej chvíli príde nápad a on ho môže zrealizovať bez ohľadu na to, či to bude niekoho zaujímať, alebo nie. Je v tom preňho obrovská energia, z ktorej človek potrebuje čerpať.
David čerpá z každodennosti. „Niekedy ma inšpiruje výstava alebo dielo iného umelca či umelkyne, inokedy je to jazda na bicykli alebo, naopak, pokoj pri meditácii. Návšteva reštaurácie alebo rozjímanie v prírode,“ približuje. Plodné sú preňho aj debaty s ostatnými ľuďmi z umeleckého prostredia alebo práca na nejakej zákazke.
To mu umožňuje dostať sa mimo komfortnej zóny, kde môže objaviť niečo nové, čo prekvapí aj jeho samotného. „Takmer vždy mám najradšej ten posledný obraz, ktorý práve dokončím,“ hovorí David.
