Tento výber mladých slovenských umelcov ti predstavuje nový, fresh sound a jedinečný pohľad na hudbu.
Po tom, čo sme ti už párkrát priniesli niekoľko fresh rapových mien zo slovenskej scény, pokračujeme ďalším výberom talentovaných umelcov, tentokrát zo Slovenska. Nájdeš medzi nimi introvertných tvorcov, energických experimentátorov, ale hlavne raperov a spevákov s vlastným rukopisom, no jedno majú spoločné – každý z nich si ide svoju cestu a tvorí podľa seba.
Ak sleduješ novú vlnu rapu, tento výber by ti rozhodne nemal ujsť.
@horhi_
horhi je dosť tvrdohlavý – neuznáva „nedá sa“ a veci robí podľa pocitu, nie podľa očakávaní. V bežnom živote je skôr introvert a nie vždy dokáže s ľuďmi, ktorých nepozná, otvorene komunikovať.
Zaujímavé je, že práve táto uzavretosť sa v jeho tvorbe stráca – tam je prirodzene otvorený, či už novým spoluprácam, alebo témam, o ktorých sa mu mimo hudby hovorí ťažšie. Okrem toho je obyčajný študent na univerzite v USA, kde študuje hudbu a venuje sa tomu, čo ho najviac napĺňa.
K tvoreniu sa u horhiho spájajú dva zásadné príbehy. Prvý siaha do obdobia, keď mal 15 rokov a často trávil noci na byte u kamaráta Patrika, ktorý mu ukázal FL Studio. „Vtedy to bolo viac-menej nahrávanie trackov zo srandy, ale on to potom začal brať vážne a teraz je jeden z mojich najobľúbenejších CZ/SK umelcov,“ hovorí o WENovi.
V 16-tich sa odsťahoval do Francúzska kvôli futbalu a na niekoľko rokov s hudbou prestal. K tvorbe sa vrátil až neskôr, keď sa spoznal s Taomim a pomohol mu napísať album Echinacea, kde dostal príležitosť objaviť sa na jednom z trackov. „Celý proces písania albumu bol skvelý, dal mi hrozne veľa a vtedy som pochopil, že to je to, čo chcem v živote robiť, a začal som tvoriť vlastnú hudbu,“ spomína.
„Moja najväčšia inšpirácia som ja sám, ale trvalo mi dlho, kým som si to priznal. Dlho som si myslel, že sú to ľudia okolo mňa, vzťahy, situácie a momenty, ktoré ma formujú. A oni aj sú, ale skôr ako spúšťače,“ hovorí horhi. To, čo z toho vzniká, už vychádza z jeho fantázie – hudba je odrazom toho, ako premýšľa, prežíva veci a ako ich v hlave spracováva.
Chcem, aby ľudia cítili to, čo som cítil ja pri nahrávaní jednotlivých skladieb.
@thatsoundslikenuell
Nuell, vlastným menom Tobias, by sa predstavil ako niekto, kto má hlavu neustále zamestnanú tým, čo ho baví a napĺňa. Zároveň nerobí rozdiel medzi svojou umeleckou personou a tým, aký je v skutočnosti ako človek.
K tvorbe hudby sa dostal „zo spontánnosti“. Do ničoho sa netlačil, len vedel, že hudba je to, čo mu robí radosť – a o to viac to preňho dnes znamená. „Veľmi rád spomínam na obdobie, keď som začínal rapovať. Moja izba bola vypredaný klub a moja posteľ stage, na ktorom som rapoval,“ spomína Nuell.
Odjakživa však vyrastal v prostredí plnom hudby. Keď ho mama vozila do školy, zapla AUX a rotovali tam mená ako 50 Cent, Timbaland, Missy Elliott a mnohí ďalší. Vášeň k tomuto žánru sa tak u Nuella budovala už od detstva.
Na otázku, čím si myslí, že je jedinečný, odpovedal: „Som iný tým, že som to ja. Stále sa hľadám a viem, že som na správnej ceste. Necítim potrebu vysvetľovať niekomu, v čom som iný. Pre mňa je najdôležitejšie to, že to, čo robím, robím z radosti zo života – a všetko ostatné, čo má prísť, tak príde.“
Nuell nemá jeden špecifický sound – jeho hudba sa odvíja od toho, ako sa v daný deň cíti. Sú dni, keď rád experimentuje, a dni, keď chce jednoducho rapovať. Práve táto voľnosť ho na tvorbe baví najviac a nechce sa ničím obmedzovať.
Spolupracovať by chcel s viacerými umelcami, no v prvom rade chce pokračovať s ľuďmi, s ktorými tvorí doteraz. Medzi nich patria chalani z NINETEEN, ktorého je aj on súčasťou. Podľa jeho slov sú v kolektíve ľudia, ktorí mu dali priestor, má s nimi nespočetne veľa zážitkov a každý z nich má čo povedať.
Nuell vydáva nové EP „Okhey…“ už 9. 4.
@cpskyy
Známy aj pod producentským menom Cpskyy, Inge by sa niekomu, kto ho ešte nepozná, predstavil ako „sofistikovaný primitív“. K hudbe sa dostal už v skorom veku, keď mu chalani na sídlisku púšťali 50 Centa či Rytmusa. Už ako malý taktiež hrával na gitare a hudba bola vždy veľkou súčasťou jeho života.
Inšpiruje ho najmä život ako celok. „Milujem sa retrospektívne vracať k tomu, čo sa vypustilo do sveta. Je to ako keď si pozeráš galériu,“ hovorí.
Jedinečný je podľa jeho slov asi tým, že je až príliš úprimný. Jeho sound je podľa neho neopísateľný a zo svojej tvorby je najviac hrdý na všetko, no najmä na to, čo ešte len vznikne. V blízkej dobe by chcel spolupracovať so Smuťom.
@krizoinlv
Križo sa vždy snaží ísť za pocitom – v živote aj v tom, čo robí. „Keď mám víziu, snažím sa ju vždy previesť do reality v čo najbližšej podobe tomu, ako ju mám v hlave,“ hovorí.
Záleží mu na detailoch, má rád, keď sú veci presne tak, ako si ich predstavoval, a často rieši aj tie najmenšie maličkosti, pretože práve tie podľa neho robia najväčší rozdiel. „Nemyslím tým ale zbytočný overthinking. Nesnažím sa o niečo bez chýb – flaws k tomu patria a dodávajú tomu chuť,“ dodáva.
Hudbu vníma od malička a vie, že už vtedy mala naňho obrovský vplyv – či už v názoroch, postojoch alebo móde. Ako úplne malý počúval to, čo k nemu prichádzalo od rodičov, napríklad Kiss, Horkýže Slíže či Honza Nedvěd.
Neskôr mu staršia sestra ukázala klip „Staré časy“ od H16, čo bol preňho zlomový moment. V tom období začal objavovať ďalších rapových umelcov a viac sa zaujímať o túto kultúru. Zo začiatku ho formoval najmä US mainstream, doma ho výrazne oslovila Vlna od Haha Crew. Postupne sa jeho vkus presúval viac do undergroundu a rôznych žánrov.
Prvý track napísal približne v 13 rokoch, no k samotnej tvorbe sa dostal okolo pätnástky, keď mu spolužiak ukázal aplikáciu na nahrávanie v mobile. Ešte v tom istom roku dali štyria dokopy svoje prvé „štúdio“.
Svoj sound opisuje ako DIY swag. V poslednom období intenzívne tvorí aj s Pressionom. „Mám rád, keď majú beaty psychedelický nádych – keď sú vesmírne, atmosférické, no stále trochu špinavé. Ale nie je to pravidlo,“ hovorí Križo.
Čo sa týka spoluprác, rád by pokračoval s ľuďmi, s ktorými už pracoval, a zároveň viac kolaborovať ako skupina Tillwedie. „Pár zaujímavých, zatiaľ nevydaných spoluprác je ale na ceste,“ teasuje. Ak by mal byť konkrétny, baví ho, čo robia Echo, CG, VM, Lipi, AdamtheWorld či PRA DA.
Inak som otvorený všetkému – kľudne aj mimo rapu alebo hudby všeobecne. Všetci hladní.
@mellif.alex
justmellif, vlastným menom Alex, je obyčajný chlapec z Košíc, ktorý má rád hudbu, filmy a celkovo audiovizuálne umenie.
V mojej introvertnej povahe mám problém s vyjadrovaním pocitov a myšlienok, takže moja tvorba je filter medzi mnou a realitou.
Alex chce, aby to, čo robí, bolo jeho odrazom, a pod pseudonymom Mellif tvorí rôznorodé umenie, ktoré ho baví a zároveň ho posúva ďalej ako človeka. K hudbe sa mimo rádia dostal až v neskoršom veku. Na základnej škole počúval skôr mainstreamové veci, ktoré počúval každý, no neskôr sa cez kamarátov dostal k československému rapu, čo mu podľa jeho slov „vydržalo tak rok“.
„Stále som striedal žánre a mám to tak dodnes, ale v tejto fáze života počúvam prevažne rap rôznych odvetví,“ dodáva Mellif.
V tvorbe ho inšpiruje všetko navôkol – filmy, iní interpreti, život, kamaráti, priateľka, politika či škola. V hudobnom spektre ho najviac ovplyvňuje práve to, čo aktuálne počúva, pretože nálada a texty formujú jeho charakter.
V hudbe sa snaží reprezentovať motto „don’t listen, just feel“, v ktorom bojuje proti zvukovej, objektívnej precíznosti. „Aj keď nespravím technicky dokonalý track, v ktorom je počuť každý nástroj alebo slovo, viem z neho cítiť energiu, ktorá vystihuje moje emócie a pocity počas tvorenia,“ vysvetľuje. Jeho tvorba je väčšinou charakteristická energickým soundom s ostrými basami a výraznými bicími.
Na spolupráce – nielen v hudbe, ale aj v rôznych druhoch umenia – by si Alex chcel vyberať ľudí, ktorí sú mu blízki, a bez predsudkov s nimi tvoriť a podporovať to, čo ich umenie reprezentuje. „Momentálne jeden taký človek je moja priateľka, s ktorou už pracujeme na nových vizuálnych projektoch,“ uzatvára.
@925marce
Marcė , vlastným menom Marko, je už od malička pozorovateľ a analyzátor, čo berie ako dar, ale aj prekliatie. Vždy má na všetko odpoveď a názor a kvôli tomu sa cíti sebavedomo. Nedávno si však uvedomil, že analyzoval veci až príliš.
Dlho žil na teoretickej báze. Síce vie, čo chce od života a vie, ako to dosiahnuť, no vždy bol preňho problém spojiť teóriu s praxou. „Najväčšou pomocou je pre mňa hudba, v ktorej píšem svoje rôzne filozofie v druhej osobe, no reálne sú to pripomienky samému sebe o tom, ako chcem žiť,“ hovorí Marko.
Marcėho hudobný vkus formovali jeho súrodenci, keďže sú o cca 8 rokov starší, a hlavne jeho sestra Tamara Kramar, ktorá je taktiež hudobníčka. Práve ona mu ukázala prvé rapové tracky. „Hlavný interpret, ktorého si z detstva pamätám, je Russ a track „Goodbye“. Dokonca som mal ako 8-ročný ambíciu ísť s ním do Česko Slovensko má talent,“ spomína Marko.
Vypočuli sme si nový album ADÉLY. Toto sú jeho najsilnejšie odkazy
4. septembra 2026 o 15:12
Naplno sa k hudbe dostal až v druhom ročníku na strednej, keď na lyžiarskom v autobuse freestyloval na celý Bengoro beat. Spolužiaci mu povedali, že by mal začať robiť hudbu, tak ich zobral za slovo.
Skôr než raper sa cítim ako spisovateľ, keďže v každom tracku rozprávam príbeh a držím sa nejakej myšlienky. Som taký slovný architekt.
Marcė si texty nepripravuje vopred. Keď dostane beat, vie, či naň nahrá, alebo nie, a podľa emócie hľadá flow, do ktorého freestyluje. Text si spíše až po nahraní tracku alebo počas nahrávania, aby mal lepší prehľad. „Úprimne, ani sám nerozumiem, ako zo mňa tieto myšlienky vychádzajú, a práve v tom je pre mňa hudba čarovná,“ dodáva.
Som na začiatku, a spolu s tým, ako sa mením ja, sa formuje aj môj sound. Viem, že to môže byť ťažšie na prijatie, ale robím hudbu hlavne preto, že ma napĺňa — úspech je pre mňa len bonus.
@marcoalesk
Marko, a.k.a. Marcoalesk, je umelec, ktorý miluje, keď nahrá banger a potom si ho pustí aj 4000-krát. K hudbe sa dostal, keď zistil, že sa dá cracknúť FLko. Predtým počúval rap, ale produkovanie hudby mu prišlo príliš komplikované na to, aby to robil sám.
Prvé spomienky na rap pre Marka znamenajú Kontrafakt, ktorý mu otec púšťal v aute, keď ho mamina neschovala. „Ale najradšej mám melódie, spev, harmónie a veci tomu podobné. Keď som bol malý, vždy ma hnevalo, keď po peknom melodickom refréne išiel rap, ktorý to podľa mňa vtedy pokazil,“ hovorí Marco s úsmevom.
Dlhé roky ho inšpiroval Travis Scott, neskôr to bol Young Thug a u nás určite Haha Crew, Milion+ a neskôr WLVS. „Jedinečný som ako človek, kto ma pozná, vie, o čom hovorím. Nenájdeš rovnakého, ako som ja – či už moje zlé alebo dobré stránky. Často mi kúruje,“ hovorí Marco so smiechom.
„Môj sound je jedinečný, neflowujem ako nikto tu. O tom hovorí aj môj slogan ‘THIS SHIT BOUTTA HIT HOMIE.’ Som refrénový kráľ, čo vie byť aj kráľom slohy. Môj zvuk je ukážka mňa,“ hovorí sebavedomo. Taktiež priznal, že občas môže znieť ako WEN či Porsche Boy, keďže ide o jeho inšpirácie, no ak ho pustíš na tape, „odpáli ti hlavu,“.
Musím poďakovať Borimu, ktorý mi robí beaty. Ak by ma nedotlačil do tvrdšieho zvuku, spieval by som na hlavnej stanici.
Čo sa týka spoluprác, Marco si uvedomil, že hudbu chce robiť sám, pokiaľ nepríde nejaká prirodzená spolupráca. „Preto teraz najviac robím s OP, ktorý iba nedávno začal, ale môžeš ho poznať pod menom Oliver Poliak. Určite už nechcem seba a svoje umenie diskreditovať tým, že sa budem niekomu doprosovať,“ zakončil Marco.
