Matej precestoval svet na luxusných jachtách. V práci projektoval lode pre najväčších hráčov v biznise.
Len 27-ročný námorný architekt zo Slovenska svoju kariéru odštartoval v Škótsku, kde študoval. Práca ho zaviedla do prístavov vo Francúzsku, na akcie ako Monako Grand Prix či na sever Európy, kde sa podieľal na projektovaní ľadoborcov. S pokorou hovorí o tom, aké náročné bolo presadiť sa vo svete jachtingu a s akými prekážkami sa na svojej doterajšej kariérnej ceste stretol.
„Chodil som po prístavoch a rozdával kapitánom životopisy,“ spomína na začiatky svojej kariéry. „Keď som sa niekomu zapáčil, zavolali ma na palubu. Tak som sa dostal na svoju prvú jachtu. Vtedy sme sa plavili na Ibizu.“
Matej má za sebou projekty pre prestížnych klientov, no napriek tomu zostáva nohami pevne na zemi. Nenechal sa odradiť ťažkými začiatkami a dnes sa pripravuje na nové výzvy – od vizualizácií lodí až po dizajn nových projektov.
V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý content. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a mnohým ďalším benefitom.
Čo ťa priviedlo k štúdiu námornej architektúry?
Lode boli vždy môj sen. Môj ocino si ako mladý staval plachetnice, ktoré sme mali v garáži. Celé to malo pre mňa taký „wow efekt“. Ako sme chodili s rodičmi na dovolenky, naša prvá zastávka bola vždy v prístave. Fascinovalo ma všetko veľké, čo sa hýbalo – vlaky, lode aj lietadlá. No vďaka otcovi ma to pritiahlo práve k tým lodiam.
Popri škole som nemal veľmi čas, pracoval som iba ako čašník v hoteli. No po skončení semestra som odchádzal na juh Francúzska, kde som žil u môjho kamaráta a tam som si hľadal prácu v prístave.
Ako sa mladý človek, študent, dostane na jachtu?
Ja som chodil po prístave a rozdával životopisy (smiech). Tie som dával kapitánom na lodi a keď som sa niekomu zapáčil, ozvali sa mi. Tak som sa vlastne dostal na svoju prvú jachtu na štyri týždne. Vtedy sme sa plavili na Ibizu a odtiaľ mi zaplatili letenku späť do Francúzska. Na jachtách sú cestovné poplatky často hradené priamo zamestnávateľom. To beriem ako začiatok mojej cesty k jachtingu.
Neskôr som si hľadal už na celú sezónu. Hneď druhýkrát som sa ocitol v Monaku na Veľkej cene F1, keď som pracoval priamo pre jeden tím formuly. Tímy si totiž prenajímajú jachty na toto podujatie. Neskôr som si našiel posádku v Grécku a plavili sme sa až po Benátky niekoľko mesiacov.
Môj najväčší tringelt na jachte bol 5 000 eur, no musím dodať, že práca je veľmi náročná. 14-hodinové smeny, izolácia od sveta a spánkový deficit sú súčasťou tejto reality.
Čo si robil na tých jachtách? Ako si mám predstaviť tvoju prácu?
Všetko. Bol som taká žienka domáca (smiech). Bol som študent a práca na veľkej lodi bola môj sen. Nevadila mi hocijaká práca. Klasicky som bol členom posádky – pracoval som aj vonku na palube aj v „hotelovej“ časti jachty. Umýval som podlahy, pomáhal pri kotvení, strážil loď, žehlil, staral sa o hostí, obsluhoval ich a robil im servis ako v reštaurácii.
Koľko si zarábal ako člen posádky?
Presnú sumu nechcem hovoriť, ale bežný plat začiatočníka je okolo 2 500 €/mesačne, záleží na akej lodi sa človek ocitne. Ani ako námorný architekt som nezarábal tak veľa (smiech). Na jachtách si vie človek dobre zarobiť.
Predsa len pracuješ s multimilionármi a s ich hosťami. Môj najväčší tringelt bol 5 000 eur. Ale na svoju obranu musím povedať, že práca ako taká je veľmi náročná. Pracuješ 14 hodín, odstrihnutý od sveta, v strede mora a o spánkovom deficite ani nevravím.
Aké je pracovať s multimilionármi? Akí sú?
Spozoroval som 2 typy ľudí. Loď, na ktorej som bol najdlhšie, mala 2 majiteľov. Išlo o amerických biznismenov. Na prvý pohľad by som ani nepovedal, že sú to takéto „veľké ryby“. Vystupovali veľmi ľudsky a pokorne. Nemal som pocit, že by medzi nami bol veľký rozdiel, nedávali mi to pocítiť.
Zaujímali sa aj o posádku, ako sa cítime. Keď bola ťažká noc na mori kvôli búrke, tak prišli za nami a povedali nám, že si máme dlhšie pospať. Presunuli si raňajky na neskôr, len aby sme sa mohli vyspať. Samozrejme, ako posádka sme na takéto veci školení, rytmus dňa na lodi beží či sú veľké vlny, alebo nie.
Majitelia týchto luxusných lodí si ich majetok veľakrát naozaj vydreli a zaslúžia si ich. Sú to ľudia, ktorí vstávajú skoro ráno, keď ich rodina ešte spí. Počas dovolenky boli vo svojom office a každý deň pracovali. Sú zodpovední za životy ľudí, ktorí pre nich pracujú, keďže stoja na vrchole firmy.
A ten druhý typ?
To sú zas takí, čo si tie jachty iba prenajímali. S nimi bolo náročné pracovať. Prídu totižto na tú jachtu iba na pár dní a chcú z toho vyťažiť maximum. Často mali na nás vysoké požiadavky – vyššie ako samotní majitelia.
Existuje jednoduché pravidlo na približný výpočet ceny luxusnej jachty: každý meter stojí 1 milión eur.
Kto vlastní takéto lode?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akú loď si nechal nadizajnovať Jeff Bezos.
- Koľko ľudí sa podieľa na stavbe jachty.
- Aké najbizarnejšie požiadavky pri dizajne jachty mali majitelia.
- Aké príležitosti prináša práca na jachtách.
- Prečo sa vrátil na Slovensko.
