Mia si dala odstrániť prsné implantáty: Mala som úzkosti aj tetániu. Cítim sa, akoby mi odsali jed z rany

Mia mi v úvode prezrádza, že mala prsia vždy pekné a veľké, už od pubertálneho veku. Nešlo mi preto do hlavy, prečo sa rozhodla pre augmentáciu (zväčšenie alebo vylepšenie tvaru prsníkov vhodnými implantátmi, pozn. red.). Vraj ani ona sama o tom, že by to raz urobila, nesnívala. Všetko sa však zmenilo, keď sa jej narodila prvá dcéra a spolu s ňou prišlo aj prvé dojčenie.

Z pŕs sa podľa Miiných slov stratila elasticita, zostali prázdne a ovisli, čo jej spôsobilo komplexy. Mladá mama bola vtedy vo svojich „twenties“ a za prsia sa hanbila natoľko, že sa hanbila vyzliecť sama pred sebou. Napokon jej ako jediné možné riešenie prišlo dať si prsia urobiť, a tak si na ne začala šetriť.

Vtedy ešte netušila, čo ju bude v nasledujúcich rokoch čakať. V tomto rozhovore ti Mia povie viac o svojich zdravotných problémoch, ktoré pripisuje umelým prsiam, a dozvieš sa aj to, prečo sa rozhodla dať si ich odstrániť.

V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý content. Ak sa ti naša tvorba páči, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a mnohým ďalším benefitom.

Kedy si si dala urobiť augmentáciu prsníkov?

Prsia som si dala urobiť v roku 2018 a približne v roku 2019 prišli prvé zdravotné problémy. Nemôžem to zatiaľ spojiť s tým, že to spôsobili prsné implantáty, ale viem povedať toľko, že predtým, ako som si ich dala, som bola zdravá ako repa. Nikdy v živote som nemala žiadne výraznejšie zdravotné komplikácie.

Zistili mi tetániu a často som mávala pocit, že nie som vo svojom tele.

O aké zdravotné problémy išlo?

Rok po operácii mi začalo byť výrazne zle, mala som úzkosti a raz sa to vyhrotilo natoľko, že počas mojej dovolenky v Prahe ma vzala sanitka, lebo som odpadla a išla mi z úst pena. Lekári si mysleli, že mám epileptický záchvat, vraj som mala kŕče. Napokon to vylúčili, prešla som rôznymi vyšetreniami a zistili mi tetániu.

Opakovalo sa to aj naďalej?

Je to vraj novodobé ochorenie a má to veľa ľudí. Mávala som takéto stavy častejšie a bývalo mi na odpadnutie. Stále som si hovorila, že je to tetánia. Často som mávala aj pocity, že nie som vo svojom tele a v noci som sa potila. Lekári neprišli na to, prečo.

Ako sa to prejavovalo?

Musela som napríklad vynaložiť veľmi veľké úsilie, aby som sa sústredila, keď som sa s niekým rozprávala, v duchu som si hovorila, nech zase neodpadnem. Zvykla sa mi aj točiť hlava. Nejak som s tým ale žila a neprikladala som tomu až takú veľkú váhu. Potom mi ale prišla do života druhá dcérka.