Talianska metropola ukrýva viac ako len krásnu majestátnu architektúru, nádherné maľby a vynikajúcu pizzu.
„Rím je fakt krásny,“ počúval som od každého, kto v hlavnom meste Talianska niekedy bol. Samé superlatívy na mňa vyskakovali aj na všemožných stránkach, na ktorých som pred plánovanou dovolenkou hľadal, čo všetko treba určite vidieť v tomto vychýrenom meste s bohatou históriou.
Niet preto divu, že som si ešte pred samotnou návštevou toto miesto poriadne zidealizoval. Možno aj preto, že som nikdy predtým v Taliansku nebol, čakal som čistú dokonalosť. Už po ceste autobusom z letiska do centra som však dostal celkom slušnú studenú sprchu. Vrátila ma späť na zem.
Po troch strávených dňoch v tejto veľmi populárnej destinácií som síce zistil, že Rím krásny je, treba doplniť aj jedno veľké ALE... Má totiž svoju odvrátenú stranu, ktorú ti cestovné kancelárie, ani influenceri, ktorí s nimi majú spolupráce, nepovedia. Budeš si ju musieť zažiť na vlastnej koži.
Po prečítaní tohto článku možno budeš pripravenejší a kultúrny šok aspoň nebude taký radikálny. Nemaj však strach, dostaneš tiež viacero tipov na konkrétne podniky či miesta, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Ak ťa baví náš cestovateľský obsah, pridaj sa do klubu Refresher+. Na našom webe nájdeš viacero reportáží, napríklad zo Saudskej Arábie, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, zo Srí Lanky či ďalších kútov sveta.
Zarážajúce množstvo odpadu a desiatky ľudí bez domova
Po vystúpení z autobusu pri vlakovej stanici Rome Termini mi udrelo do očí množstvo všemožných smetí. Ihneď som si spomenul na reportáž môjho kolegu Lukáša z Neapola. Aj on zažil na uliciach poriadny neporiadok. V Ríme som však čakal väčšiu čistotu a údržbu. Nikomu tam akoby nevadilo, že chodí okolo hordy páchnucich vriec a iných ťažko identifikovateľných vecí.
Najhoršie to tu bolo počas noci a skorých ranných hodín. Okolie sa zmenilo na útočisko pre ľudí bez domova. Boli ich doslova desiatky. Bol to desivý a zároveň smutný výjav, ktorý ťažko dostanem z hlavy. Zatiaľ, čo niektorí ležali na kartónoch, iní zakotvili a spali na terasách okolitých reštaurácií. Ďalší sa zgrupovali pri podnikoch, kde sa ešte svietilo. Paradoxne turistov nijako neriešili. Nepýtali od nás drobné, akoby totálne na všetko rezignovali. Boli sme pre nich neviditeľní.
„Dobre, asi je to tým, že sme pri vlakovej stanici,“ vravel som si s nádejou, že priamo v centre to bude lepšie (predsa len, ani bratislavská stanica zrovna nevyzerá vábivo).
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aká je najlacnejšia taxi appka v Ríme.
- Ako arogantne sa správali miestni vodiči.
- Prečo môže byť cesta na najbližšiu pláž celkom stresujúca.
- Čo nás na pláži nemilo prekvapilo.
- Ktoré podniky sa v Ríme oplatí navštíviť.
- Ktoré miesto nás totálne uchvátilo.
- Či by som sa vrátil.
