Krásne pamiatky a úchvatné výhľady, ale aj mafia, špina v uliciach a chaos. Neapol – tretie najväčšie mesto Talianska – má mnoho tvárí. Za štyri dni som stihol spoznať všetky.
Nie je Taliansko ako Taliansko. Je úplne iný zážitok vidieť na vlastné oči chudobu juhu ako sa prechádzať po vysvietených uliciach bohatých severných miest krajiny. Oba svety však majú svojim návštevníkom čo ponúknuť.
Keď som známym povedal, že sa chystám navštíviť Neapol, zostali prekvapení. Nechápali, čo ma láka na meste plnom špiny a odpadkov, ktoré je dnes slávne najmä vďaka talianskym mafiánskym gangom. Pre turistov, ktorí sa prechádzajú po jeho uliciach, býva väčšinou len „prestupnou stanicou“ počas ich cesty na okolité ostrovy ako Ischia či Capri.
Ešte v 18. storočí bolo pritom toto mesto spoločnosťou videné úplne inak. Neapol sa za vlády Bourbonovcov radil popri Paríži a Londýne k najväčším mestám Európy. Predstavoval centrum kultúry, histórie a obchodu.
Práve tento fakt ma motivoval vybrať sa do jeho ulíc a presvedčiť sa, či povesť zanedbaného a nebezpečného mesta, ktorá ho sprevádza, je skutočne opodstatnená. Počas prechádzok mimo turistických trás sa mi podarilo navnímať mentalitu miestnych v neskreslenom obraze.
Aby som ti čo najlepšie opísal svoje dojmy a pocity z južného Talianska, vybral som tie najlepšie zážitky zo svojho štvordňového pobytu v Neapole. Tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti rôzne cestovateľské reportáže našich redaktorov páčia, budeme radi, ak sa pridáš do klubu Refresher+.
Chaos
Keďže Neapol je tretím najväčším mestom Talianska s počtom takmer milión obyvateľov, bol som od začiatku presvedčený, že ulice mesta budú preplnené ľuďmi a autami. Popravde ma však prekvapilo, do akej miery. Viac ľudí ako v jeho centre som nezažil ani vo väčších svetových metropolách.
Keď som uvažoval, čo mohlo skresliť moje videnie, našiel som geniálnu odpoveď: chaos. Taliansko je vo všeobecnosti chaotické – najmä čo sa týka dopravy –, ale viacerí ľudia, s ktorými som sa rozprával, mi potvrdili, že najciteľnejšie to je práve v Neapole.
Autá tu jazdia na červenú, do kruhového objazdu s jedným pruhom pokojne vojdú naraz tri vedľa seba a prednosť má ten, kto najviac trúbi. Vodičov nezaujíma, že si na priechode alebo že máš zelenú, nikto ťa na cestu nepustí. Vždy sa musíš len zhlboka nadýchnuť a nedbalo vyraziť naproti autám, dúfajúc, že v tesnej blízkosti zabrzdia a prejdeš na druhú stranu cesty živý. Viackrát sa mi dokonca stalo, že aj keď som bol na priechode pre chodcov, auto idúce oproti mne ešte pridalo, aby som zrýchlil tempo a „nezavadzal mu“.
Keď sme už pri tom chaose, za zmienku stojí aj fungovanie miestnej MHD. Mal som totiž dojem, že si chodí, ako sa jej zachce. Cestovné poriadky, ktoré som si pozrel v telefóne, absolútne nekorešpondovali s realitou. Okrem času odchodov dokonca veľakrát nesedeli ani názvy jednotlivých zastávok.
Trvalo mi minimálne päť jázd, kým som sa zorientoval a naučil sa ako-tak pohybovať po meste. Kľúč bol pritom úplne jednoduchý: nestresovať sa, postaviť sa na zastávku a vyčkať na prvý spoj. Nejako bolo a nejako bude. Tu sa dostávame rovno k môjmu druhému postrehu.
Ľahostajnosť
Taliani majú všetko na háku. Doslova všetko. Hneď ako som vystúpil z lietadla, privítali ma ošarpané budovy, ktoré pripomínali skôr Luník IX než akúsi metropolu. Podobne na tom boli aj samotné ulice. Je jedno, či sa nachádzaš v centre alebo mimo neho, všade sa povaľujú hromady odpadkov.
Slovom hromady myslím skutočné masy smetí od komunálneho odpadu cez kartóny, PET fľaše až po rozbité sklo. V jednej z uličiek v centre som dokonca našiel na zemi len tak pohodený zdemolovaný záchod.
Pozor by si si mal dať aj na psie exkrementy, ktoré sa nachádzajú na chodníkoch. Na niektorých miestach ich bolo tak veľa, až sa ma zmocnil pocit, že sú náročky nastražené ako pasce pre chodcov. Bodaj by nie, keď som sa do jednej z nich „chytil“.
Nemusel som ani dlho hľadať odpoveď na to, prečo sú ulice Neapola také špinavé. Počas prechádzok mestom som sa totiž stal svedkom mnohých bizarností, ktoré mi na túto otázku odpovedali samy.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktorý dopravný prostriedok MHD v Neapole je jediný spoľahlivý.
- Aké skúsenosti som mal s obsluhou v prevádzkach a čo ma na ich prístupe zhrozilo.
- Koľko zaplatíš v Neapole za espresso či drink.
- Ako prebiehal môj „pobyt“ v kláštore a čo mi strpčovalo zaspávanie.
- Aké najväčšie bizarnosti som zažil s Talianmi v Neapole.
- Či som sa v noci cítil v meste bezpečne.
