Slovák v Dubaji odhaľuje odvrátenú stránku mesta: Aj tu sú pofidérne štvrte, bezdomovci a chudoba (Rozhovor)

Dvadsaťtriročný Michel Almarri vyrastal v Piešťanoch. Otec je Arab, mama Slovenka. „Vždy som sa cítil ako Slovák, ani nehovorím po arabsky. Bližšia mi je Európa,“ hovorí v rozhovore pre Refresher. Po ukončení strednej školy ho však otec zavolal, že mu v emirátoch dohodí dobrý job v armáde. Keďže v období covidu nevedel, čo so životom, rozhodol sa, že odíde. Dnes ako 23-ročný žije v Dubaji, pracuje v nákupnom centre a do toho natáča na YouTube videá, kde sledovateľom ukazuje trošku netradičné miesta. 

Pri predstave o Dubaji sa asi každému vynorí obraz dokonalého mesta, kde je všetko nové, vyčančané a luxusné. Michel však svojich sledovateľov prostredníctvom videí zavedie na miesta, ktoré by si asi v Dubaji nečakal. Bezdomovci, pracovné tábory, preplnené ubytovne či pofidérne štvrte? Aj to je realita Dubaja, o ktorej málokto vie. Ako sme na videách videli, niektoré miesta doslova naháňajú strach. „Mám rád adrenalín, vyhľadávam ho. Vždy mám v hlave pripravené verzie, čo poviem, ak by sa ma niekto opýtal, čo v tej štvrti hľadám,“ dodáva.

Prečo musí do tridsiatky navštevovať armádu, ako to v takom tábore pre mladých vyzerá, kde v Dubaji býva a koľko ho to stojí? Kde pracuje aj to, aké bizarné momenty zažil, sa dočítaš v článku.

Michel, na YouTube som sa k tvojim videám dostala úplnou náhodou. Myslím, že mali titulok Bezdomovci v Dubaji. Hneď ma to zaujalo, pretože na tomto meste vidíme len samé dokonalé veci.

Bol som prekvapený aj ja a hlavne tieto štvrte sú veľmi blízko tých luxusných. Nie sú vôbec na opačnej strane mesta. Ja si dám do Google Maps napríklad „labour camps“ (pracovné tábory – pozn. red.) a vidím, že sú blízko peknej štvrte, kde bývam ja. Sadnem do auta a idem natáčať. Všade chodím sám, na začiatku som mal vo videách bratrancov, ale tí už odišli na Slovensko.

Pamätám si video z takejto pracovnej ubytovne, kde v jednej izbe spalo asi desať mužov. Ty si sa tam vkradol, dokonca si sa s nimi rozprával.

Hej, bol to adrenalín. Verejnosť tam vôbec nemá prístup. Dole je vrátnik, cez ktorého som prešiel. Našťastie sa mi nič nestalo. (smiech) S mužmi som sa porozprával, zavolali ma do izby a ponúkli mi vodu. 

Ja verím tomu, že sa zo všetkého viem vymotať. Som vždy pripravený na tú zlú časť, ktorá môže nastať, a tak ma to potom už moc neprekvapí. Viem, čo všetko sa môže stať, no idem aj tak do toho. Už ma raz takto chytili. (smiech)

A kde? Ako to dopadlo? 

Teraz natáčam na slovenský kanál, no začínal som na anglickom. Vtedy som natáčal video, ako sa chcem dostať na jednu stand-up show Kevina Harta, ktorá sa konala vo veľkej aréne. Začínal som točiť presne tieto somariny a vkrádačky. No a dostal som sa tam.