Kysak je nenápadná dedinka ukrytá v jednom z údolí medzi Prešovom a Košicami. Zároveň je to dôležitý a vyťažený železničný uzol, ktorý mnohí Slováci využívajú ako prestupnú stanicu.
Kysak. Na Slovensku asi až virálne slovo, pri ktorom si mnohí ľudia ihneď predstavia kufre, koľaje, stanice a hlas panej z reproduktorov, ktorá okrem čísla či smeru oznamuje často aj meškanie jedného z prechádzajúcich vlakov.
Cez tento dôležitý železničný uzol prejdú denne tisícky ľudí, ktorí cestujú za prácou či štúdiom. Počas cesty si človek často vôbec neuvedomí, že Kysak nie je len ošarpaná stanica s bufetom. Ide aj o obec s históriou, ktorej lokalita je podľa miestnych lukratívna a dobrá na život.
Kysak poznám. To som si aspoň myslel
Ani v polovici cesty si ešte stále riadne neuvedomujem, načo tam idem. V hlave mám len to, že idem do Kysaku. Bežne to znamená, že niekto pricestuje vlakom a ja ho idem vyzdvihnúť. Tentoraz nie. Chcem zistiť odpoveď na otázku, či je Kysak viac než len stanica a ako sa tam žije mladým aj starým.
Pár kilometrov pred cieľom si hovorím, že musím odhodiť všetky predsudky, ktoré by sa mi vzhľadom na výzor stanice ľahko tlačili do hlavy. Aby toho nebolo málo, tesne pred značkou Kysak začalo pršať.
Parkujem na rozbitom parkovisku a ako vždy sa modlím, nech si neoškriem na obrubníku podvozok. Prvé, čo počujem, je spomínaný hlas zo staničných reprákov. Viem, že som správne.
Spoznávačku obce začínam tradične, v staničnom bufete. Vzhľadom na počet prichádzajúcich chlapov z vedľajšej betonárky usudzujem, že sa skončila šichta. Vo vzduchu cítiť pálenku a penu z rozčapovaných pív. Miestnym však do reči nie je, a tak sa rozhodnem, že sa sem vrátim neskôr.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo vravia o živote v obci miestni.
- Aký dojem šiel z obce.
- Ako sa tam žije 30-ročnému Adamovi.
- Prečo ma vyhnali z pohostinstva.
