Bábiku vyrobila v roku 1904 americká spoločnosť Steiff ako figurínu do výkladov. Už má 120 rokov a stala sa hrozbou pre každého, kto s ňou príde do kontaktu. Údajne straší, spôsobuje autonehody, zlomeniny kostí, rozvody a rôzne iné nešťastia.
Táto figurína však neskončila vo výklade. V Meste Key West na Floride sa totiž zapáčila sluhovi rodiny Ottovcov, ktorý ju odkúpil a daroval najmladšiemu synovi rodiny, Eugenovi Ottovi, ako bábiku na hranie. Ten dal bábike meno Robert a zvykol si na ňu natoľko, že ju nosil všade so sebou a obliekol ju do svojho obľúbeného námorníckeho obleku. Stali sa najlepšími priateľmi na celý život... a možno aj po ňom.
„Bol to určite veľmi nezdravý vzťah k bábike,“ hovorí Roberta Cori Convertito, kurátorka múzea, v ktorom sa teraz Robert nachádza. „Všade ho nosil so sebou, hovoril o ňom v prvej osobe, akoby nebol bábikou, ale živou bytosťou,“ dodáva kurátorka podľa portálu atlasobscura.com.
Napriek radosti, že Eugen má nového najlepšieho priateľa, v rodine sa začali diať zvláštne veci. Prvú desivú udalosť zažil desaťročný Eugen v jednu noc, keď sa zobudil a uvidel, ako Robert sedí na kraji postele a díva sa na neho. Tvrdil, že sa začal po izbe svojvoľne presúvať nábytok. Eugen kričal o pomoc, no dvere boli z nevysvetliteľných dôvodov zamknuté a zabarikádované nábytkom. Keď sa rodičom podarilo konečne dostať do izby, našli Eugena schúleného na posteli a bábika Robert mu sedela pri nohách.
Urobil to Robert.
Túto vetu povedal Eugen počas svojho detstva veľakrát, a to vždy, keď sa stalo niečo záhadné a strašidelné.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký bol osud Eugena a ako napokon vyriešil situáciu s bábikou.
- Čo sa dialo po Eugenovej smrti.
- Kto v skutočnosti bola bábika Robert?
- Čo sa dialo ľuďom po stretnutí s Robertom?
