Nikdy by som netušila, ako ma dokáže takéto rýchle rande znechutiť.
„Tenistky berú menej peňazí ako muži oprávnene. A ten Feri, kto vie, ako to bolo. To dievča si to urobilo samo...“ Aj takéto vety zaznievali z úst mužov, ktorých som stretla na rýchlom rande. Namiesto zoznámenia sa som odchádzala nešťastná, znechutená a tiež šokovaná z názorov mimo mojej bubliny.
Najprv sa však vráťme k tomu, ako to celé začalo.
Tak sa mi zdá, že nájsť si partnera je čoraz ťažšie. Môže za to rýchly spôsob života, ale aj sociálne siete a zoznamovacie aplikácie. Máme pocit, že „tráva je zelenšia“ inde, a pri prvom menšom neúspechu utekáme. Veď prečo by sme neutekali, keď v dnešnej dobe existujú stovky spôsobov, ako sa zoznámiť. A jeden z nich som sa rozhodla preskúmať aj ja – speed dating.
Zaregistrovala som sa na zoznamke s názvom Zwakovi, ktorá mala skvelé recenzie a čuduj sa svete aj voľné miesto na ďalšej zoznamke, ktorá bola určená pre ľudí vo veku od 24 do 36 rokov. „Toto nebude obyčajné rande. Pripravíme vám kultúrny zážitok, na ktorý budete radi spomínať. Originálne rande, ktoré si užijete a vychutnáte viac, ako si myslíte,“ píše sa v zoznamke. Áno, stretnutie bolo skutočne neobyčajné. Ale určite naň nebudem spomínať v dobrom.
Zaplatila som registračný poplatok 390 korún, čo je v prepočte približne 15 eur (muži platia 790 korún) a v ten osudný večer som sa vybrala do reštaurácie Backstage v Prahe 9.
Ružové a modré taniere
Keď som vošla do hotela, kde sa reštaurácia nachádza, znervóznela som. Vedela som, že ako novinárka nemám problém viesť diskusiu. Naopak, som zvyknutá byť tým, kto kladie otázky, takže bolo jasné, že nejaké trápne ticho nehrozí. Obávala som sa však, s akými mužmi sa počas nočného rande stretnem. A ako sa neskôr ukázalo, oprávnene.
Po príchode do reštaurácie som si v bare kúpila mangovú limonádu a zamierila do salónika, kde sa rýchle rande konalo. Sympatickej hostiteľke som oznámila svoje meno, dostala som prezývku „ja“ a potom ma usadili k môjmu stolu, pri ktorom už nervózne sedel jeden z mužov.
Ale prvé, čo ma zaujalo, boli taniere, ktoré boli položené na stole. Ružové pre ženy, modré pre mužov. Aké odlišné. Krásne prehĺbenie rodových stereotypov. K doskám sa potom priradila prezývka a vo vnútri boli dva papiere – jeden na poznámky, druhý na konečné rozhodnutie, koho chcem ešte vidieť a koho nie.
12 mužov, päť minút na rozhovor
Presne o 19:00 sa začal samotný speed dating. Zúčastnilo sa ho 13 žien a 12 mužov, pričom ženy vždy zostali na svojich miestach a muži medzi nimi pendlovali. Každý pár mal päť minút na zoznámenie. Potom nasledovalo zazvonenie na zvonček, ktoré znamenalo, že rozhovor sa skončil a dotyční si môžu robiť poznámky. Na to bol stanovený časový limit 30 sekúnd.
Vtedy sa ozvalo ďalšie cinknutie a muži sa presunuli k ďalším stolom. Tých päť minút ubehlo vo väčšine prípadov ako voda a ja som bola rada, že s niektorými nemusím tráviť viac času.
Víťazkami sú ženy
Skôr, ako sa dostanem k samotným rozhovorom s mužmi, rada by som upozornila ešte na jednu vec. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale ženy boli v ten večer jasnými víťazmi. Boli krásne, upravené, usmievavé, a keď som s niektorými z nich prehodila pár slov, aj veľmi vtipné a príjemné. Určite by som si tam našla kamarátku.
V porovnaní s prítomnými ženami muži zaostávali. S výnimkou jedného alebo maximálne dvoch jedincov neboli charizmatickí. A mala som pocit, že sa ani nesnažia. Z toho, čo som pozorovala pri okolitých stoloch, tak konverzáciu museli ťahať väčšinou ženy, čo na mňa nerobí veľký dojem. Ale teraz k samotnému priebehu...
Čo sa dozvieš po odokmnutí?
- Ako by som typovo popísala muža, na ktorého tu možno naraziť.
- Koľko mužov mi dalo zhodu?
- Ako reagovali na otázku „Si feminista?“.
- Ako sa na konci večera robia matche a či som k nejakému dospela.
