Chorým prikladali na telá rozpolené ropuchy, natierali ich arzénom a piekli v peci. Toto všetko musel zvládnuť morový lekár

Napriek tomu, že ľudí liečil, vyzeral akoby ich išiel zabíjať. Dlhý čierny kostým a hlava zahalená v maske pripomínajúcej vraní zobák. Presne tak vyzeral desivý morový lekár.

Oblečenie malo v stredoveku svoj dôvod

Dizajn uniformy morového lekára mal podľa portálu Live Science za cieľ zakryť celé telo lekára. Vonkajšia vrstva kostýmu bola vyrobená z kozej kože a často potiahnutá voskom. Pod ňou mal lekár blúzku, ktorá sa viazala na topánky. Strašidelne vyzerajúce masky so zobákom mali v skutočnosti chrániť doktora. Zabezpečovali filtrovanie vzduchu pomocou aromatických bylín, ako sú mäta či klinčeky, a preto v nich muselo byť dostatok miesta. Bylinky mali pomáhať aj so zápachom, pretože vredy na koži a mŕtve telá veľmi smrdeli.  

O morových doktoroch nám porozprávala etnologička Katarína Nádaská. „Každých 5-6 rokov sa epidémie moru periodicky opakovali. Ľudia trpeli dvomi spôsobmi tohto ochorenia. Pľúcny mor sa šíril vzduchom a kožný mor sa šíril dotykom. Oba typy boli veľmi infekčné a absolútne neliečiteľné, takže úmrtnosť bola 99,9 %, pričom keď sa dostal do stredovekých miest, úmrtnosť bola takmer 100 %. Na vidieku to mali ľudia trochu ľahšie a nemali až také veľké riziko nákazy, keďže tam bol ,čistejší vzduch‘.“

Vymrelo až 60 % populácie

Podľa magazínu Na juhu boli výsledky výpočtov smrtnosti moru zúriaceho v 14. storočí v Európe hrozivé. Podľa prepočtov urobených na začiatku nášho storočia naň zomrelo až 48 miliónov ľudí, čiže 60 % obyvateľstva. Nakazení prežili 3 až 5 dní. Každý deň zomieralo aj niekoľko stoviek ľudí.

Moroví lekári boli podľa etnologičky ľudia, ktorí museli vytvárať správne hygienické prostredie pre mestá.