V cigaretovom dyme je približne 70 jedovatých látok, ktoré oslabujú imunitný systém a poškodzujú bunkovú DNA. Čo sa stane, keď budeš fajčiť každý deň?
Predstav si, že ležíš na ceste a z celej sily vdychuješ výfukové plyny vychádzajúce zo starej škodovky. Nepríjemné, že? Teraz si predstav, že to robíš každý deň, no okrem výfukových plynov vdychuješ aj jed na potkany a ešte niekoľko desiatok podobných „vôní“. Akokoľvek nechutne to znie, presne to robí človek, ktorý si občas rád zapáli „jednu cigaretku“.
Nikotín je síce veľmi návykový, ale napriek tomu je to relatívne neškodná látka. To, čo fajčiara pomaly zabíja, je cigaretový dym, ktorý obsahuje viac ako 5 000 chemikálií a zhruba 70 z nich môže spôsobiť rakovinu.
Štúdie dokazujú, že ani moderné „cigaretové vylepšenia“, ako sú lepšie filtre či „lightky“, neznížili riziko ochorení spojených s fajčením. V tomto článku si rozoberieme, čo konkrétne sa v tvojom tele deje počas fajčenia cigariet a po ňom.
V rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... ti prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela – tému nezabudni sledovať a každý týždeň dostaneš upozornenie na nový článok. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Už jeden šluk spraví telu šok
Ak si ešte nikdy nefajčil, prvý „šluk“ sa tvojmu telu určite páčiť nebude a pokúsi sa tejto nálože toxických látok čo najrýchlejšie zbaviť. Dym, ktorý je zložený najmä z nikotínu (alkaloidového derivátu tabaku), dechtu a jedovatého plynu oxidu uhoľnatého, podráždi tvoje dýchacie cesty a ty začneš okamžite kašľať. V ďasnách a na jazyku odumierajú dobré baktérie, čo vedie k suchu v ústach a nepríjemnému zápachu.
V cigarete môže teplota vystúpiť až na 900 stupňov Celzia. Pri takých vysokých teplotách sa tvoria karcinogénne látky, najmä benzpyrény – aromatické uhľovodíky vyskytujúce sa v uhoľnom dechte, ale napríklad aj v dyme z pálenia uhlia či spálených potravinách. Benzpyrény sú škodlivé, pretože tvoria malé mutagénne molekuly, ktoré zasahujú do prepisu DNA, ktorá riadi normálny rast a funkciu buniek. Práve preto je fajčenie spojené so vznikom mnohých nádorových ochorení.
Oxid uhoľnatý, ktorý prenikne do tvojich pľúc, sa rýchlo dostane do krvi, kde sa naviaže na červené krvné farbivo (hemoglobín). Následkom toho hemoglobín nie je schopný prenášať kyslík do tkanív, orgánov a ciev. Toto nedostatočné okysličenie tela môže začínajúcim fajčiarom spôsobiť únavu, závraty či ťažkosti s dýchaním. Zvýšené množstvo oxidu uhoľnatého v krvi vedie ku kóme až k smrti. Príkladom je dym z požiaru v miestnosti, z ktorého sa môže človek rýchlo otráviť.
Nikotín, ktorého je v jednej cigarete 1 až 4 mg, do niekoľko minút zvýši tvoj pulz aj krvný tlak. Keďže cigaretový dym dráždi sliznice dýchacích ciest a znižuje vylučovanie slín, oslabí sa tvoj čuch aj chuť, zuby sú viac náchylné na tvorbu zubného kazu a ďasná na zápal.
Nikotín a oxid uhoľnatý dokážu po jednej cigarete kolovať v krvi osem až 48 hodín. Ak si medzitým zapáliš ďalšiu, toto obdobie sa opäť predĺži.
Pľúca sa dajú zachrániť
V pľúcach by nemalo byť nič iné len vzduch. Ak sa tam dostane dym, začnú produkovať ochranný hlien. Ten paralyzuje drobné „chĺpky“ na pľúcach, nazývané riasinky, ktoré väčšinou pomáhajú čistiť dýchacie cesty od toxických látok. To vedie k slabšej imunite a zvýšenému riziku vzniku rôznych infekčných a bakteriálnych ochorení. Znížená funkcia a kapacita pľúc môže zhoršiť aj tvoj fyzický či športový výkon.
Fajčenie cigariet je aj hlavný faktor vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc a tiež rakoviny pľúc. Dobrou správou je, že keď s fajčením skoncuješ, veľká časť pľúc sa dokáže zotaviť – ak poškodenie ešte nie je veľmi rozsiahle. Takmer 9 z 10 úmrtí na rakovinu pľúc je spôsobených fajčením cigariet alebo pasívnym fajčením.
Nie, fajčenie ťa nezbaví stresu
Hoci môžeš mať pocit, že ťa fajčenie upokojuje, štúdie preukázali, že fajčiari majú v priemere vyššiu úroveň stresu ako nefajčiari. Stav uvoľnenia, ktorý fajčiari zažívajú po cigarete, cítia nefajčiari stále – aj bez cigariet, vysvetľuje v príručke nezisková organizácia Tobacco free kids.
Nikotín stimuluje uvoľňovanie dopamínu v mozgu – hormónu, ktorý stimuluje príjemné pocity. Takýto pravidelný a „instantný“ prísun dopamínu však môže oslabiť jeho prirodzené vylučovanie, a tak sa môžeš práveže časom cítiť mizernejšie. Čím viac sú tvoje dopamínové receptory závislé od nikotínu, tým náročnejšie je získať tento hormón z iných, zdravších zdrojov – ako je napríklad slnko alebo cvičenie.
Pravidelné dávky nikotínu znižujú počet acetylcholínových receptorov, ktoré hrajú rolu pri udržiavaní pozornosti a pamäti a viažu sa na nikotín. Tento proces vedie k abstinenčným príznakom, podráždenosti, depresiám či úzkostiam.
Čím dlhšie fajčíš, tým viac tvoj mozog stráca na objeme. Scvrkávajú sa podkôrové oblasti mozgu, ktoré sú spojené s pôžitkom, produkciou hormónov, emóciami a pamäťou. Podľa metaanalýzy 37 štúdií majú fajčiari až o 30 % vyššie riziko vzniku demencie vo vyššom veku ako nefajčiari. Aj keď sa tejto vážnej chorobe vyhneš, je dosť pravdepodobné, že tvoje rozumové schopnosti budú ubúdať oveľa rýchlejšie ako u tvojho kamoša nefajčiara.
Závislosť ťa môže stáť život
Pri fajčení vdychuješ napríklad formaldehyd, kyanid a arzén (ten sa vyskytuje napríklad aj v jede na potkany), ktoré ovplyvňujú takmer každý orgán v tele. Keď sa tieto toxické chemikálie dostanú z pľúc do krvi, zvyšujú pravdepodobnosť zlepenia krvných doštičiek – trombocytov. Tie pomáhajú pri zrážaní krvi v prípade straty krvi, ale ak sa trombocyty zlepia, môže vzniknúť krvná zrazenina. Ak sa zrazenina vytvorí v tepne vedúcej do mozgu, zablokuje prívod krvi, čo môže viesť k mozgovej príhode.
Nikotín takmer okamžite zvyšuje množstvo zlých tukov (LDL, triglyceridy, cholesterol), ktoré cirkulujú v cievach, a znižuje množstvo dobrých tukov (HDL). Už jedna až päť cigariet denne významne zvyšuje riziko infarktu a srdcových ochorení.
Fajčenie znižuje množstvo oxidu dusnatého v krvi, čo vedie už krátko po fajčení k ich zúženiu a tiež k zvýšeniu srdcovej frekvencie a krvného tlaku. Srdce fajčiarov preto musí pracovať intenzívnejšie ako srdce nefajčiarov.
Ak máš citlivý žalúdok, fajčenie ti môže zhoršiť aj príznaky pálenia záhy a zvýšiť kyslosť žalúdka a pažeráka. Nadbytok kyseliny môže poškodiť ochrannú vnútornú vrstvu pažeráka, žalúdka a tenkého čreva, následkom čoho vznikajú „otvory“ v týchto orgánoch, resp. veľmi bolestivé peptické vredy.
Fajčenie v konečnom dôsledku nepridá ani na tvojej kráse. Decht z cigariet časom zafarbí nielen tvoje zuby, ale aj ďasná, pery a pleť, pridá ti dvojnásobné množstvo vrások – aj okolo pier, čo je typické pre tuhých fajčiarov – a starecké škvrny. Dlhoročné holdovanie cigaretám tak nebudeš len cítiť, ale bude to na tebe aj poriadne vidieť. A nebude to pekný pohľad.
