Rodák z americkej Indiany si plní sen o profesionálnej kariére. Pôsobenie v meste baníkov vníma ako požehnanie.
Na chodbe zrekonštruovanej športovej haly obdivuje Jordan Harris tapety s historickými fotografiami basketbalistov MBK Handlová. „Damn, basketbal sa teda fakt zmenil,“ neskrýva zámorská posila úžas nad obrázkami fúzatých mužov driblujúcich v 40. rokoch na tráve pod drevenými košmi.
Kedysi prosperujúce mesto nezažíva ekonomicky najšťastnejšie obdobie. Týka sa to aj jeho výkladnej skrine Baníka Handlová. Najúspešnejšie obdobie má basketbalový klub založený v roku 1941 za sebou a na stupeň víťazov sa nedostal už dlhé roky.
Pomôcť uveriť nádeji na titul by mal tento rok angažmán dvoch mladých hráčov zo zámoria Joshuu Scotta a Jordana Harrisa. S druhým menovaným, ktorý na drese hrdo nosí číslo 1, sme sa stretli v reštaurácii s výhľadom na ikonickú vežu Kostola svätej Kataríny.
Dvadsaťštyriročného rozohrávača spoznáme na prvý pohľad a nie je to len tým, že sa družne zvíta s neďaleko obedujúcim koučom tímu. Športovo oblečeného Afroameričana počas rozhovoru takmer neopúšťa slušný, dobrosrdečný úsmev.
Začnime logickou otázkou. Ako sa ocitne americký basketbalista v Handlovej?
Je to celkom dlhý príbeh. Hrával som v univerzitnej lige, ktorá však patrila až do najnižšej tretej divízie. Keď mi počas tretieho roka v klube kouč povedal, že môžem hrať profesionálne, vôbec som mu neveril.
Prečo?
Presadiť sa z tretej divízie ako profík je skutočne veľmi zriedkavé, takmer nemožné. Keď som odohral dobré sezóny a prešiel do vyššej divízie v Michigane, začali sa mi ozývať agenti. Vybavili mi účasť na sústredení voľných agentov. Na jednom z nich som sa ako 21-ročný dostal k svojmu dnešnému agentovi. V to leto mi navrhol, že má na stole angažmán v Kosove. Hrať profesionálne v Európe bol môj sen, nebolo o čom.
Sledoval si aj z USA európsky basketbal?Áno, ale len ten špičkový v Euroleague. Postupne som objavil aj iné súťaže a dnes pozerám zápasy každý deň. Z ich pozerania sa môžem veľa naučiť. Aj keď kouči niekedy chcú, aby sme si od basketbalu oddýchli, vyše desať rokov je to každodenná súčasť môjho života. Keď som mimo basketbalu dlhší čas, neviem, čo mám robiť.
V Kosove si zostal len jednu sezónu a putoval si do Handlovej.
Nový kouč Handlovej ma tu naozaj veľmi chcel. Páčila sa mu moja hra. Porozprával som sa s agentom aj rodinou a zhodli sa, že je to najlepšia voľba z tých, čo sme mali na stole, vrátane portugalskej a nižšej nemeckej ligy.
Prečo u teba zvíťazila práve Handlová?
Kouč mi hneď predstavil, ako by mal hrať tím postavený okolo mňa a Joshuu Scotta. Zo žiadneho iného tímu mi priamo nepovedali, že ma chcú tak ako tu v Handlovej. Cítil som, že je to správne miesto.
Ako reagovala tvoja rodina na odchod do Európy?
Boli nadšení. Vedeli, ako tvrdo pracujem a že ten šport milujem. Pre moju rodinu bola kariéra za oceánom vždy nepredstaviteľná méta. Nikomu z nich sa to predtým nepodarilo a tak boli nadšení, že ja som sa tejto šance chopil.
Prepáč, ak je to hlúpa otázka, ale nazvali ťa rodičia podľa Michaela Jordana?
Moja mama tvrdí, že nie. Ja som však presvedčený o tom, že je to tak. (smiech)
Je to tvoja druhá sezóna v Európe. Ako často sa vraciaš za rodinou?
Doma trávim len leto, čiže štyri alebo päť mesiacov. Keďže som aj na univerzite hral v inom štáte USA, bol som na to zvyknutý. S blízkymi hovorím denne a napriek sedemhodinovému časovému posunu sa snažia pozerať aj čo najviac mojich zápasov.
Ako sa v Handlovej adaptuješ?Úprimne, bolo to skutočne jednoduché a pomáha mi aj fakt, že bývam priamo v komplexe pri telocvični a hale. Handlová je malá, takže nepotrebujem používať ani auto. Je to omnoho lepšie ako v Kosove, kde som musel prekonávať skutočne veľké vzdialenosti. Okrem výplaty mi tím platí aj jedno jedlo denne.
Ako by si ohodnotil svoju výplatu v Handlovej?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo si Jordan myslí o svojom plate v Handlovej.
- Ako sa mu v Handlovej žije.
- Či sa k nemu miestni správajú ako k celebrite.
- Aké obľúbené miesta si v Handlovej našiel.
