- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Zažili sme šťastie začiatočníka, nával nadšenia a hnevu i kázeň o prínosoch herní.
Štyridsiatnik v podguráženom stave s vysokým pohárom piva škúli na obrovský svetielkujúci monitor a opakovane stláča gombík „štart“. Za 5 minút prehrá 30 eur a zmizne pred barom. Keď ho zahliadneme po chvíli opäť a s čerstvou pivovou penou, „kŕmi“ už iný stroj v družnej debate s miestnym prevádzkarom. Personalizovaný štokholmský syndróm, pomyslíme si s kolegom.
Sledujeme, ako si hráč sadol za rovnaký automat, aký pred chvíľou obsluhovala fajčiaca rovesníčka. Používala pri tom taktiku obsluhy dvoch strojov naraz. „Wow, to sa dá?“ pýtame sa jej v úprimnom ohromení. „Jasné, len musíte mať veľa peňazí,“ odpovedá. V herni ozdobenej gýčovými sochami a reliéfmi imitujúcimi staroveký Rím ju už neskôr nevidíme.
Šťastie začiatočníka a nálada, ktorá praje introvertom
Do jednej z desiatok herní v bratislavskom Novom meste vstupujeme po zazvonení cez dvojité posuvné dvere. Ovanie nás všadeprítomný hustý cigaretový pach a pre zatemnené okná strácame kontakt s vonkajším svetom. Fun rádio hrá „tie najlepšie letné hity“. Prírodu nahrádzajú plastové kvety a akvárium so živými rybami.
„Dá sa stávkovať len papierovkami, takže od 5 eur vyššie,“ šokuje nás prevádzkarka. Keďže sme sa zaprisahali, že do skúmania ekosystému herní neinvestujeme viac ako 10 eur na jednu prevádzku, precitneme.
„Ruleta je tu len automatická,“ znie ďalšie upozornenie, keď hľadáme kasínovú klasiku. To, že na zamestnancov tu rozhodne výhry nemíňajú, si uvedomíme, keď nám rovnaká žena donesie k spomínanej rulete rozlievanú kokakolu zadarmo. Bezplatne sme si mohli dať ešte iné nealko a kávu. Za alkoholické nápoje sa už platí.
Prvých 5 eur prehráme na automate, ani nevieme ako. Pripíšeme to neskúsenosti. Keďže si chceme potenciálne poslednú 5-euráčku užiť vo veľkom štýle, sadáme si za najpôsobivejší automat s polohovateľným kreslom pred zakriveným veľkoplošným monitorom.
Po sérii bezmyšlienkových ťuknutí začne obrazovka blikať a zdanlivo nesúvisiace symboly egyptských hieroglyfov prepojí farebná čiara. Na animácii nám pred očami postupne začne stúpať výherná suma. Zastaví sa na hodnote 26 eur a nejaké drobné. Mozog nám v sekunde namieša euforický hormonálny kokteil. Neovládame nadšený smiech a tľapkáme si do kolien.
Ďalšia päťeurovka sa vzápätí rozmení na sériu impotentných kliknutí. No už o chvíľu zopakujeme nedávny úspech a naše zreničky sa zúžia pri sledovaní ďalšej animácie s približne 25-eurovou výhrou.
„Šťastie začiatočníka,“ pochválime sa zamestnankyni, keď si ideme po druhú výhru, ktorá späťnásobila náš vklad. Keď nám dá bankovky a mince, napadne nám, že sa patrí dať jej prepitné.
„Áno, ľudia to zvyknú robiť,“ zareaguje barmanka, hosteska a krupierka v jednom. Oceníme, že akékoľvek naše žoviálne zvolanie, že sa čoskoro ešte viac rozbehneme s omnoho vyššími stávkami, tlmí slovami, že „treba byť opatrný“.
Aj hráči, s ktorými sa snažíme nadviazať small-talk, sú mimoriadne skúpi na slovo. Sú doslova v tranze. Po dôraznom dopytovaní nám prinajlepšom stručne vysvetlia, čo znamená konkrétne tlačidlo či funkcia.
Najplodnejšia bratislavská interakcia nastáva vtedy, keď príde prísediaci hráč vypnúť zvukové efekty nášho automatu, pretože ho rušia. Jeho automat pritom hučí naďalej, keďže sa vraj nedá vypnúť. Z nejakého dôvodu sa mu poďakujeme a spýtame sa, ako sa darí. „Ja sa len bavím, stávkujem za 30 centov,“ utrúsi a žmúriac si potiahne z cigarety.
Absurdnú náhodnosť si v herni ľahko zmýlite s osudom
Výber hier na automatoch poskytuje falošnú Ilúziu, že sa na jednom môže dariť lepšie ako na druhom. Každá z dovedna asi dvadsiatky hier je pritom postavená na totožnom základe. Za vami určenú výšku stávok od 10 centov za jeden „spin“ sa pred vašimi očami potočí súprava virtuálnych valcov. Či sú na nich motívy upírov, zvieratiek, konských dostihov či ikonických krikľavých ovocí, je celkom nepodstatné.
Úspech je založený na vhodnom skombinovaní obrázkov. Predpokladáme, že skúsenejší hráči dokážu víťazné konštelácie ikon rozoznať na prvý pohľad. Nás výhra a výpočet jej výšky vždy mimoriadne prekvapí.
Pred návštevou herne sme dúfali, že dokážeme výsledok hry aspoň trochu ovplyvniť. Tento pocit sa však ukázal ako naivný. Vrchol absurdity je posledný stroj, kde sa obrázky s tematikou chicagskej mafie pred našimi očami mihajú bez stlačenia akéhokoľvek tlačidla. Keď sa podarí nepochopiteľným spôsobom zdvojnásobiť 5-eurovú „investíciu“, urýchlene stlačíme funkciu „vyplatiť“.
Prečo je také ťažké odísť (a nezapadnúť po ceste niekam inam)?
Odísť späť do skutočného sveta z herne je prekvapujúco náročná misia. Držia nás tu aktualizované obrazovky s rekordnými štvorcifernými výhrami z pobočiek spoločnosti. Začíname si vyčítať dovtedajšiu opatrnosť. Začíname prepočítavať. Ak sme pri 20-centovej stávke vyhrali 25 eur, pri 2 eurách by to bolo 250 a pri 20 eurách až 2 500.
Keď prekonáme lákanie riskovať a ocitneme sa na ulici, uvedomíme si, že sme v herni strávili 2 hodiny. Po krátkej prechádzke domov prechádzame popri ďalších 3 herniach. Podvedome nás to do nich ťahá. Vieme si veľmi dobre predstaviť tragédiu notorických hráčov, ktorí tejto príťažlivosti nedokážu odolať a idú skúsiť „šťastie ešte raz“.
Repete v Košiciach a jackpot v podobe žoviálneho pamätníka
V širšom centre Košíc je to do automatovej herne z protiľahlej materskej školy doslova na skok. Diskrétne zatemnené okná prevádzky, ktorá vznikla už v roku 1998, nahradili niekdajšie neónové nápisy.
Po obligátnom rituáli so zvončekom spolu s kamarátom zisťujeme, že sa v miestnosti nachádza len jeden človek – zamestnanec. Počas našej poldruha hodiny trvajúcej návštevy sa k nemu nikto nepridá. „Je pondelok. Je to celkom bežné. Nevadí mi to, stačia mi štamgasti. Nepotrebujem tu milión feťáčikov a cigánikov. Stačia mi dvaja-traja silní hráči, čo tu nechajú 7 000 eur za jednu návštevu, a v rámci zisku je vymaľované,“ objasní statný päťdesiatnik, z ktorého sa vykľuje chodiaca encyklopédia košického hazardu. Dajme mu pseudonym Štefan.
Všimol si, že ubúda najmä hráčov, ktorí za automatmi zvykli tráviť bez prestávky dlhé hodiny. „Minimálne trom štamgastom viem aj PIN kód na kartu, lebo už toľkokrát si vyberali peniaze, že mi ho rovno nadiktovali,“ zdôverí sa a zaspomína na zlaté časy hazardu.
„Keď ešte herne fungovali nonstop. Na jednej prevádzke zostal jeden hráč 78 hodín v kuse. Objednával si redbully, dal si doniesť pizzu a oplachoval sa na záchode. Keď som sa vrátil na zmenu potom, ako som sa šiel domov vyspať, spýtam sa kolegu: ‚A čo, tento je tu zas?‘ ‚Ale čoby, tento je tu stále,‘ odpovedal mi. Nahádzal tam asi 200-tisíc korún rovno z igelitky. Mal hotovosť z toho, že predal dom.“
Nevýhodou košickej herne je to, že nedostaneme nápoje zadarmo. Výhodou zasa to, že môžeme stroj nakŕmiť aj mincami od 50 centov. Po krátkom rozhovore nám Štefan ochotne rozmení 10-eurovú bankovku. „Nie každý má milióny,“ sústrastne utrúsi. „Keď chytíte dobrú vlnu, tak viete aj tak vyhrať tisíce eur. Jeden hráč vyhral z 200-eurového vkladu 43 000,“ dodá motivačne. „Hlavne sa ma nepýtajte, ktorý stroj je výherný. Keby som to vedel, tak siahnem do peňaženky a ideme na polovičku. To by som chodil do práce ešte s väčšou radosťou.“
Zlaté časy automatov sú (azda) preč
Štefan sa, sledujúc našu opatrnú stratégiu, podelí s úvahou, že tvrdú ranu herniam uštedrilo online stávkovanie. „Na internete začalo hrať mnoho ľudí počas covidu a časy, keď sme boli v herni nonstop dvaja zamestnanci, sú celkom preč. Nastúpil som v roku 2007. Bol to koniec silného obdobia, ktoré vrcholilo na konci 90. rokov,“ priblíži.
Veľký vplyv vraj malo aj prijatie eura a úpadok finančnej trestnej činnosti. „Povedzme si otvorene. Pracujúci človek pri sebe nenosí ešte v slovenských korunách 150 000 či 500 000,“ naznačí Štefan a pokračuje v rozjímaní.
„Keď sme tu ešte mali ruletu, tak sa tu bežne točili státisíce. Pamätám, že najviac sme za jednu 15-hodinovú šichtu vyplatili presne 3 285 646 korún. Dnuka sme však prijali aspoň raz toľko. Bol to masaker, cítil som sa ako vo filme.“
Napriek obrovským prehratým sumám sa Štefanovej herni násilné incidenty vyhýbali. Keď šlo do tuhého, tak si vraj z auta doniesol baseballovú palicu na zastrašenie a bolo po probléme.
„Keď pracujú nervy, maximálne vzduchom letí pohár alebo popolník. Vybiť zlosť si niektorí odbehnú aj na ulicu. Rozmýšľal som, že tu dám aj boxerský vak. Keď prehrávajú, búchajú po tlačidlách päsťou a už pošlo aj zopár obrazoviek. Museli ich zaplatiť.“
Aj košickej herni kraľuje jeden stroj so zahnutou obrazovkou. Na návštevníkov vraj pôsobí ako magnet. „Doniesol ho sem nákladiak. Má rovnaké hry ako ostatné a nič na ňom nie je výnimočné. Akurát si človek sadne pohodlne do kresla a má 3 rôzne tlačidlá a jeden pedál s rovnakou funkciou. Už si však na seba zarobil a doniesol nám 140 000 eur,“ pochváli sa.
Gamblerstvo ako pilier slovenskej ekonomiky
Štefan má na gamblerstvo svojský pohľad. Všetko je to vraj o hlave. „Nikto nikoho nenúti hrať s pištoľou pri hlave. Ide o to, akú má kto psychiku. Aj z mnohých bývalých kolegov sa stali gambleri, ale je to na každého osobnom rozhodnutí, hoci niektorým by som dal najradšej cez papuľu,“ zverí sa a dodá, že sám nehráva.
V Štefanovej herni sa nachádza 15 strojov, čo je zákonné minimum, vďaka ktorému sa vytratili z krčiem a barov. „Spúšťať ich môžeme na rozdiel od kasín až o 10.00 ráno. Finančná správa to kontroluje na internete, kde sú všetky stroje pripojené. Pokuta za porušenie je až 50 000 eur,“ objasní ďalšiu zákonnú náležitosť.
Aj z dôvodu existencie podmienky minimálneho množstva strojov narazíme na 18-ročné mašiny. „Tie si zarobili, ci boha,“ pochváli ich Štefan. „To my asi nezarobíme,“ kontrujeme, sledujúc to, ako sa na displeji lesné zvieratá vždy usporiadajú do nevýherných konštelácií. „Pokiaľ viem, sú to herné stroje, nie výherné,“ snaží sa odľahčiť situáciu Štefan.
Keď v rýchlom slede minieme všetky mince, Štefan aj za nás povie: „Asi stačilo.“ Po tom, ako sa zhodneme, že „šťastie začiatočníka“ tentoraz neprišlo, nás uteší. „Nevadí. Práve vtedy totiž často nastáva zlom a človek sa namotá.“
Jeho slová si berieme k srdcu a necháme sa odprevadiť do nočných Košíc. Ešte raz nám spočinie pohľad na protiľahlej škôlke. Štefan si to všimne. „Keby šli oproti aktivisti proti hazardu, asi by ich porazilo,“ utrúsi. Pýtame sa ho, čo si myslí o rušení herní. Udreli sme na citlivú strunu.
„Chcem vidieť, kde štát nahrabe tie milióny. Za jeden stroj platíme mestskej časti 5 500 eur ročne. Keď to vynásobíte 15-krát, je to 82 500 eur. Vynásobte si to počtom herní a vyjde vám vysoká suma. Aj štát by navyše prišiel o daň zo zisku, ktorá sa nepočíta v desaťtisícoch, ale v miliónoch. Cena všetkého by šla hore,“ straší a dodá, že sa obáva aj vzniku nelegálnych herní. „Ak zakážu herne, nech zakážu aj stávkové kancelárie a žreby na poštách,“ zúri.
