Vedci našli centrum mozgu, ktoré označili za „hnaciu silu hravosti“.
Čo takto, keby ste skúsili štekliť potkany? Túto otázku si nedávno položili vedci z Humboldtovej univerzity v Berlíne, aby zistili, prečo vekom strácame hravosť. Výsledky štúdie, uverejnenej v časopise Neuron, sa zatiaľ ukázali ako veľmi sľubné.
Hoci väčšina laboratórnych experimentov sa odohráva na myšiach, vedci si tentokrát vybrali potkany, pretože sú „veľmi hravé a šteklivé“. V sérii experimentov vedci potkany šteklili alebo ich vyzývali, aby naháňali ľudskú ruku.
Popritom pomocou špeciálnych zariadení monitorovali ich hlasové prejavy, podľa ktorých zisťovali, či sa bavia alebo nie, a porovnávali ich s bežnými zvukmi. Keď sa totiž potkany zabávajú, vydávajú vysoké pískanie pri frekvencii 50 kHz, ktoré ľudské ucho nedokáže zachytiť, píše Cosmos.
Výskumníci tiež merali aktivitu v rôznych subregiónoch ich mozgu. „Keď sme našli bunky v bočnom stĺpci PAG, ktoré veľmi silne reagovali na šteklenie a hru, mali sme prvý náznak, že táto štruktúra mozgu súvisí s hrou,“ hovorí autor štúdie Michael Brecht.
PAG je špecifická časť mozgu nazývaná periakvaduktálna sivá hmota, ktorú vedci identifikovali ako „hnaciu silu hravosti“. Keď PAG zablokovali, potkany už na hru a šteklenie nereagovali tak intenzívne. Zistili aj to, že túto reakciu potláčajú aj stresové podmienky.
Vedci plánujú tento mechanizmus skúmať aj na iných zvieratách, pretože medzi jednotlivými druhmi existujú veľké rozdiely. „Niektoré zvieratá, napríklad opice, sú veľmi hravé, zatiaľ čo iné, napríklad myši, nie sú. Chceme študovať, či to súvisí s rozdielmi v mozgu, konkrétne v laterálnom stĺpci PAG,“ dodáva Brecht.
