Pár mesiacov po narodení máme podobný „potápačský reflex“ ako tučniaky. V dospelosti nás telo pred utopením chráni iným, zaujímavým spôsobom – a to aj vtedy, keď si len namočíme tvár pod vodu.
Americký vedec a profesor Joseph Dituri strávil tento rok pod vodou sto dní, čím prekonal svetový rekord. Žil v oceľovej ponorke v hĺbke takmer desať metrov pod hladinou. Dôvod? Chcel zistiť, ako reaguje ľudské telo, keď je dlhodobo vystavené extrémnemu tlaku. Hypotézy totiž tvrdia, že vyšší tlak nám môže pomôcť predĺžiť život a odvrátiť choroby spojené so starnutím.
Dituri, ktorý má doktorát z biomedicínskeho inžinierstva a je bývalým námorným dôstojníkom, si jedlo pripravoval v mikrovlnke, každý deň cvičil s odporovými gumami a svojim študentom naďalej prednášal na diaľku. Za profesorom sa pravidelne potápal lekársky tím, ktorý zaznamenával jeho telesné funkcie a odoberal vzorky moču a krvi.
Keď sa po vyše troch mesiacoch Dituri vynoril, prvé výsledky boli prekvapivé. Ukázalo sa, že vedec sa „scvrkol“ o pol palca, teda asi o 1,27 centimetra. Pobyt pod vodou okrem toho drasticky zlepšil kvalitu jeho spánku, znížil hladinu cholesterolu a množstvo zápalov v tele.
Kým život pár metrov pod hladinou mora by ti zrejme nič zlé neurobil, nižšie by si pravdepodobne ísť nechcel. V 50. rokoch vedci predpovedali, že najhlbšia hĺbka, do ktorej sa človek môže ponoriť a prežiť, je 30 metrov. Hlbšie by pľúca utrpeli fatálny kolaps a v momente by ťa nebolo.
Odvtedy sa freediveri ponorili až do neuveriteľnej hĺbky 200 metrov pod vodou a súťažne sa bežne potápajú do hĺbky 90 metrov. Avšak to, čo môže tento ešte stále neprebádaný svet urobiť s tvojím telom, nie je nič príjemné. Fascinujúce veci sa však dejú, už keď sa ponoríš pár centimetrov pod vodnú hladinu.
V Refresheri ti v rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Prečítaj si napríklad, čo s tvojím telom dokážu spraviť horúčavy alebo týždeň v úplnej tme. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Všetci sa rodíme ako tulene
Potápanie so zadržaným dychom vyvoláva reakciu známu ako „potápačský reflex“, ktorú majú aj morské živočíchy. Už pár sekúnd po kontakte tváre a nosa so studenou vodou si tvoje telo začne myslieť, že sa topíš, a spustí sériu mechanizmov, ktoré ťa majú udržať pri živote. Čím je voda chladnejšia, tým je táto reakcia rýchlejšia.
Senzorické receptory v nosovej dutine a iných oblastiach tváre prenesie „vodné spravodajstvo“ do mozgu. Ten aktivuje „blúdivý nerv“ (nervus vagus), ktorý sa spúšťa pri relaxácii.
Výsledkom je, že sa spomalí tvoja srdcová frekvencia, klesne ti pulz a telo sa uvoľní. Srdcový tep sa spomalí o 10 až 30 %, trénovaným športovcom môže klesnúť až o polovicu. Náš najdôležitejší sval veľmi dobre vie, čo robí – po spomalení pracuje s nižšou intenzitou a tým šetrí kyslík.
U niektorých špičkových potápačov zaznamenali srdcovú frekvenciu len 14 úderov za minútu, čo je asi tretina frekvencie osoby v kóme (priemerná srdcová frekvencia v pokoji je 60 až 100 úderov za minútu). Vedci stále nechápu, ako môžu títo potápači ostať pri vedomí.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo máme spoločné s tuleňmi, tučniakmi a vodnými vtákmi.
- Ako sa pod vodou mení náš zrak a sluch.
- Ako môžeš „potápačský reflex“ využiť na zmiernenie stresu.
- Ako je možné, že podvodný tlak môže roztrhať tvoje orgány.
- Aká hĺbka už môže ohroziť tvoj život.
- S akými najbežnejšími problémami sa potápači stretávajú a čo ich vyvoláva.
