„Po príchode domov treba oblečenie hneď vyzliecť, nechať na balkóne, osprchovať sa a vypláchnuť si dutiny. Dôležité je nevetrať medzi druhou a piatou hodinou ráno, keď je najvyššie vypeľovanie rastlín,“ radí skúsená alergologička Svetlana Hadvabová.
Alergia na peľ sa môže objaviť v akomkoľvek veku a súvisí s množstvom faktorov. „Mala som paniu, ktorej sme diagnostikovali alergiu na roztoče v 79 rokoch. Horná veková hranica prakticky neexistuje,“ hovorí pre Refresher alergologička a imunologička Svetlana Hadvabová, ktorá pôsobí v Ambulancii klinickej imunológie a alergológie v Komárne.
Odborníčka pravidelne prednáša na národných aj medzinárodných vzdelávacích seminároch a kongresoch. Je tiež členkou Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej spoločnosti klinickej imunológie a alergológie. V rozhovore ti priblíži, ako vzniká alergia, ako ju môžeš účinne tlmiť a prečo pacienti odmietajú jedinú efektívnu liečbu.
Refresher ti spolu s odborníkmi, lekármi a vedcami prináša články z oblasti fyzického a duševného zdravia. Určite nezabudni sledovať našu čerstvú sériu Čo sa deje s tvojím telom, keď..., v ktorej zrozumiteľným jazykom vysvetľujeme rôzne fascinujúce mechanizmy ľudského tela. Staň sa členom klubu Refresher+ a všetky texty budeš mať k dispozícii.
Akých alergénov je v súčasnosti v ovzduší najviac? Aktuálne dominuje peľ lipnicovitých tráv a obilnín. Je to tá istá čeľaď a momentálne je ich typické obdobie – maximálna koncentrácia tráv v ovzduší je od konca mája do polovice júla. Okrem toho máme aj vysokú koncentráciu žihľavy, tá však biologicky nie je až takým silným alergénom. Agresívnejšie sú vzdušné plesne – čerňovka a alternária, ktorých koncentrácie sú takisto veľmi vysoké.
Ako zatiaľ hodnotíte tohtoročnú sezónu? Sú sezóny alergií v posledných rokoch silnejšie ako v minulosti?V máji sa nám zdali miernejšie, ale od výrazného oteplenia v polovici júna je sezóna tráv výraznejšia ako pred rokom. Chodí k nám viac pacientov so zhoršenými prejavmi alergickej nádchy a alergického zápalu spojiviek, ale aj viac pacientov so zhoršenou bronchiálnou astmou. Sú to aj pacienti, ktorí neboli na kontrole dva-tri roky, lebo sa mali dobre, pravidelne neužívali liečbu, no tento rok došlo k výraznejšiemu zhoršeniu. Viac zhoršených alergikov sme mali tento rok aj v marci a apríli, keď kvitla breza.
V akom veku sa zvykne u človeka objaviť alergia? Prvé prejavy môžu byť už po narodení, a to vo forme ekzému. Nie každý ekzém znamená, že je dieťa alergické, ale jeho prítomnosť je varovným signálom, že môže ísť o prvý prejav tzv. atopického pochodu – to je následnosť alergických prejavov. Po ekzéme môže nastúpiť potravinová alergia, následne alergická nádcha a bronchiálna astma.
Máme pacientov, ktorí majú všetky tieto štyri klinické prejavy, ale aj takých, ktorí majú len jeden z nich, prípadne si prešli všetkými rad za radom. Alergia sa bežne objavuje aj v prvých rokoch života.
Môže sa objaviť aj vo vyššom veku?Samozrejme. Mala som paniu, ktorej sme diagnostikovali alergiu na roztoče v 79 rokoch. Horná hranica veku vývoja alergie prakticky neexistuje.
Prečo sa zvykne objaviť až v dospelosti?
Závisí to od viacerých faktorov. Jedným je genetická predispozícia – ak je jeden rodič alergik, dieťa má 40 – 50 % predpoklad, že bude tiež alergikom. Ak ju majú obaja rodičia, pravdepodobnosť stúpa do vyše 70 %.
Vplyv majú aj faktory prostredia a celkový stav imunitného systému – napríklad prekonanie určitých vírusových infekcií v detskom veku. Menej alergikov je v horskom prostredí a, naopak, v rovinatom prostredí je ich viac.
Tento rok napríklad zachytila peľová stanica v Trnave prvé peľové zrnká ambrózie už 2. júla, aj keď ambrózia začína kvitnúť na juhu Slovenska až začiatkom augusta.
Riziko zvyšuje aj znečistené prostredie. Klinické štúdie dokázali, že zvýšená produkcia oxidu uhličitého zvyšuje aj produkciu peľových zŕn na rastlinách. Svoju úlohu zohráva aj prítomnosť antibiotík vo vodných tokoch a v potravinách.
Spomínali ste, že s alergiou na trávy či dreviny súvisia aj potravinové alergie. Ako konkrétne?Existuje potravinová alergia, ktorá súvisí s peľom – tzv. peľovo-potravinový syndróm. Podstatou je to, že bielkoviny v peľových zrniečkach a niektorých potravinách sú zhodné. Napríklad hlavná bielkovina peľu brezy je aj v jablku, broskyni a orechoch. Preto napríklad po zjedení jablka alebo lieskového orecha môžeme cítiť svrbenie v ústach a hrdle, prípadne mať pocit mierne opuchnutého jazyka.
Typické pre tento typ alergie je, že tieto bielkoviny tepelnou úpravou trochu zmenia svoju štruktúru a prestanú alergizovať. Stačí, keď jablko dáme do mikrovlnky alebo sa z neho spraví kompót či koláč. Pri niektorých však nepomôže ani tepelná úprava. Tie sú vážnejšie, patrí tam napríklad alergia na orechy, pričom najzávažnejšia je na arašidy a vajcia.
Ak človek cez leto pociťuje mierne príznaky, mal by okamžite navštíviť lekára, aby začal s liečbou čím skôr? Alebo k nemu stačí zájsť až vtedy, keď je stav veľmi nepríjemný?Veľa pacientov spočiatku tieto ťažkosti prisudzuje bežnému prechladnutiu. Kúpia si sprej do nosa, cmúľacie tabletky na škrabanie v krku a podobne. Ak príznaky pri tejto liečbe pretrvávajú, určite je potrebné myslieť na alergiu a zvážiť vyšetrenie u alergológa.
Problémom je, že v alergologických ambulanciách sa zvyčajne dlhšie čaká na termín. Preto pri týchto ťažkostiach odporúčam navštíviť svojho praktického lekára, respektíve pediatra. Ten môže predpísať bežné lieky na alergiu – antihistaminiká, ktoré blokujú alebo potláčajú alergickú reakciu, alebo lokálne kvapky a spreje do nosa a očí, ktoré – ak ide o alergiu – veľmi dobre zaberú.
Keď má pacient akútne prejavy alergického ochorenia, nie je vhodné robiť mu test hneď. Pri ňom mu totiž dávame do kože malé množstvo alergénov, ktoré je síce zanedbateľné, ale pokiaľ je to silný alergik, môžeme mu prejavy ešte zhoršiť.
Ak k nám príde v akútnom štádiu, v prvom rade mu dáme lieky na alergiu a na testovanie ho objednáme až mimo danej sezóny. Napríklad ak príde v máji, keď kvitnú trávy, na testovanie ho objednáme najskôr koncom júla, keď je už koncentrácia peľu tráv v ovzduší veľmi nízka.
Aký je rozdiel medzi liekmi, ktoré predpíše všeobecný lekár, a tými, ktoré predpíše alergológ?Antihistaminiká, teda lieky, ktoré potláčajú príznaky alergie, môže predpísať prakticky každý absolvent medicíny. Malé balenia antihistaminík si môže pacient aj voľne kúpiť v lekárni, čo je veľmi vhodné hlavne na preklenutie pár dní, kým sa dostane k lekárovi. Voľne sa dajú kúpiť v lekárni aj niektoré druhy očných kvapiek a nosových sprejov. No niektoré protizápalové spreje do nosa (lokálne kortikoidy) môže predpísať len alergológ, krčný lekár a pneumológ.
Doménou alergológov je alergénová imunoterapia. Je to najmodernejšia liečba alergických ochorení a jediná liečba, ktorá zasahuje do podstaty ochorenia. Jej podstatou je preškoliť náš imunitný systém, aby sa naučil tolerovať to, čo je bežnou súčasťou prírody a na čo náš imunitný systém reaguje prehnane.
Čo táto imunoterapia zahŕňa?Princípom je, že pacientovi v malých dávkach podávame to, na čo je alergický – vo forme injekcií, kvapiek alebo tabletiek. Takto môžeme liečiť alergiu na jarné brezovité stromy, pele tráv a obilnín, pele ambrózie, roztoče, psa, mačku, včelu a osu a na vzdušnú pleseň alternáriu (tá u nás ešte nie je – pozn. red.).
Keď príde človek s alergiou na pele tráv, povieme mu – vyhrali ste v lotérii, lebo pre vás máme liečbu, ktorá ako jediná zasahuje do podstaty vášho ochorenia a ktorej cieľom je aj to, aby ste museli užívať čo najmenej liekov na potlačenie príznakov. Navyše dve veľké štúdie ukázali, že alergénová imunoterapia znižuje aj riziko, že sa u vás po čase objaví priedušková astma.
Alergici môžu vďaka nej žiť normálny život bez obmedzení aktivít v prírode. Veľa ľudí pre alergiu ani nevychádza von – jeden pacient mi povedal, že od júna do júla vôbec nevychádza z domu, len sa presúva do práce. Človeka to hrozne obmedzuje.
Podľa štatistík túto terapiu využíva dosť nízke percento alergikov. Prečo je to tak?Hlavným dôvodom je to, že je to liečba, ktorá trvá niekoľko rokov. Prirovnávam ju k vysokej škole imunitného systému – na bakalára tri roky, na magistra päť rokov. To znamená, že by mala trvať aspoň tie tri roky. To mnohých pacientov odradí. „Radšej si dám na tie dva mesiace tabletky,“ hovoria. Neuvedomujú si, že lieky len potlačia prejavy alergie, ale alergénová imunoterapia normalizuje odpoveď imunitného systému.
Stalo sa, že sa už piaty rok stretneme s pacientom, ktorý nechcel alergénovú imunoterapiu, lebo sa mu zdala časovo náročná. Povie mi, že každý rok sú príznaky alergie výraznejšie. Ja si pozriem v karte poznámku z predchádzajúcich rokov: „Pacient poučený o alergénovej imunoterapii, zatiaľ nechce“ a poviem mu: „Vidíte, už ste mohli mať tých päť rokov liečby za sebou.“
Je príčinou aj to, že si pacienti musia na liečbu doplácať do 15 eur mesačne? Áno. Niekomu sa to zdá veľa, ale keď si uvedomíme, že príznaky alergie človeka niekedy obmedzia tak, že dva týždne ani nevytiahne päty z domu, nedá sa to ani porovnať. Navyše keď si spočítame, koľko minuli v lekárni, tak sa pomaly dostaneme k ročným nákladom na alergénovú imunoterapiu.
Na druhej strane poznám rodinu so siedmimi deťmi, z ktorých päť užíva alergénovú imunoterapiu. Ich mamina je veľmi uvedomelá a povedala, že radšej ušetrí na iných položkách.
Tretia príčina je zo strany lekárov. Manažment tejto liečby je časovo náročný, treba sa s pacientom „vyhrať“, mať veľa trpezlivosti. V ambulanciách je však veľký pretlak, a tak keď lekár vidí, že pacient tejto liečbe nie je naklonený, ani ho veľmi neprehovára.
Môže sa človek vďaka alergénovej imunoterapii úplne vyliečiť?Ak človeku sadne, tak áno. Mám pacientov, ktorí sa mali 15 rokov úplne dobre a až teraz sa im opäť zhoršili príznaky. Ale celé tie roky nemuseli užívať žiadne lieky. Alergénovou imunoterpiou síce preškolíme reaktivitu imunitného systému, ale genetiku nezmeníme.
Keď sa objavia vonkajšie faktory, ktoré menia reaktivitu imunitného systému, alergia sa môže zas vrátiť. Medzi také spúšťače patrí napríklad obrovský stres či zmena prostredia. Videli sme aj skupinu pacientov, ktorým sa krátko po prekonaní ťažkej formy covidu spustila alebo zhoršila alergia. Do ambulancie však prišli aj pacienti, ktorí mi tvrdia, že od prekonania covidu majú miernejšie prejavy alergie, ale tých je naozaj len zopár.
Farmaceutka Lucia: Môj osobný názor na homeopatiu je, že ide o placebo efekt
30. marca 2024, 9:30
Môže človeku prejsť alergia do astmy, aj keď berie lieky?Áno. Možné je všetko. Toto riziko je aj pri užívaní bežných antihistaminík, najmä pri rizikovejších formách alergie, ako je alergia na roztoče, ambróziu a brezovité stromy. Alergénová imunoterapia však toto riziko výrazne redukuje.
Obrovská francúzska štúdia dokázala, že tým, ktorí dostávali imunoterapiu na ambróziu, hrozilo nižšie riziko vývoja astmy až o 48 % v porovnaní s tými, ktorí dostávali len antihistaminiká a prípadne lokálnu liečbu do očí a do nosa. Pri roztočoch to bola redukcia o 30 %. To je obrovské číslo. Bez liekov je riziko ešte vyššie.
Ako často a dlho by sme mali užívať antihistaminiká, aby sme toto riziko čo najviac minimalizovali?
Mnohí robia chybu že si dajú liek len raz za tri-štyri dni, keď im je najhoršie, potom ich už neberú. To je chyba. Alergia je v podstate určitý druh zápalu. To, čo už pacient cíti, je vrchol ľadovca. Aj Titanic potopil ľadovec, ktorý bol skrytý pod vodou. Keď sa cítite lepšie, odsekol sa len vrchol ľadovca, ale pod vodou sa stále ukrýva tzv. subklinický zápal. Na to, aby ste ho potlačil potrebujete užívať lieky minimálne týždeň až dva nepretržite. Až vtedy využijete celý potenciál lieku.
Antihistaminikum má rýchly nástup účinku, ale pri pravidelnom užívaní sa znižuje aj tvorba tzv. prozápalových mediátorov. To sú produkty buniek podieľajúce sa na alergickom zápale, ktorý spôsobuje všetky ťažkosti.
Aké „domáce rady“ na zmiernenie príznakov odporúčate svojim pacientom?Nazývame ich režimové opatrenia a ich cieľom je odstránenie alergénu. Ak niekomu prekážajú trebárs trávy, odporúčam mu ísť na dovolenku koncom júna, ideálne do hôr alebo k moru. Nie vždy sa to, samozrejme, dá.
Alergici by mali v exteriéri nosiť pokrývku hlavy alebo zviazané vlasy do vrkoča. Po príchode domov treba oblečenie hneď vyzliecť, nechať na balkóne, osprchovať sa a vypláchnuť si nos, oči a ústa. Dôležité je nevetrať medzi druhou a piatou hodinou ráno, keď je najvyššie vypeľovanie rastlín.
Ak ste alergik, ale nechcete ísť k lekárovi, pomôžu aj kvapky do očí s gélovou konzistenciou, ktoré vytvoria na pár hodín v oku a spojivkách film, vďaka čomu peľové zrniečka príliš nepodráždia spojivkový vak. Existujú podobné prípravky aj do nosa – olejové, hyperviskózne preparáty. Odporúčam aj výťažok z očianky lekárskej, ktorý má antialergické účinky a používať ho môžu aj tehotné ženy a deti.
